Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Lesnícky náučný chodník Majdán s deťmi

Po zime, ktorá sa tohto roku zimou ani nazvať nedá, lebo vonku vo veľkom vládne jar. Som doma s krpcom na OČR-ke. Posledné 2 dni je na ňom vidno, že po chorobe nie je ani stopy. Čo sa však nedá povedať o mne a hoci sa mi choroby doteraz vyhýbali, detské bacily sú nad moje sily a teraz by som potreboval ošetrovateľa ja.

Vzdialenosť
9 km
Prevýšenie
+110 m stúpanie, -110 m klesanie
Náročnosť
ľahká, 1. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 30.04.2014
Pohoria
Malé Karpaty (CHKO Malé Karpaty)
Trasa
  • Štart: mapa
  • Koniec: mapa
  • Najvyšší bod: 300 m n. m.
  • Najnižší bod: 190 m n. m.
Voda
prameň Husí stok
Doprava
Trnava (vlak, bus) - Horné Orešany, Majdánske (bus) - Olšovský mlyn (malé parkovisko)
SHOCart mapy
» č.1079 Malé Karpaty, Červ. Ka… (1:50.000)

Hovorí sa, že slnko je najlepší lekár, bol by hriech sedieť doma. Za 1,5 roka rodičovských povinností som v blízkom alebo vzdialenejšom okolí spoznal miesta, kam sa dá pohodlne dostať aj s kočíkom. Vážnym turistom nebudú veľmi po vôli, pretože ide o lokality s asfaltovými alebo spevnenými cestami, sú bez výhľadov, no na vychádzky s kočíkom a s malými deťmi sú ako stvorené. Mnohé z nich som si obľúbil a rád sa sem vraciam. A keďže som našej hikingáčke Adine sľúbil, že preverím, či v nižších polohách ešte nezakvitol medvedí cesnak, volím si za cieľ dnešnej prechádzky chatovú oblasť Majdán pri Lošonci a lesnícky náučný chodník. Pred asi mesiacom sa to tu zazelenalo a zavoňalo cesnakom, určite ho tu bude dostatok ešte aj dnes. Len mám obavy, či už nebude kvitnúť.

Po krátkom boji pri prebaľovaní a obliekaní Kuba ho konečne usádzam do autosedačky a môžeme vyraziť. Neprejdeme ani za brány Modry a už spí. Mohol ešte chvíľu vydržať, ale čo už s ním. Za Hornými Orešanmi opustíme hlavnú cestu a odbočujeme doľava, prechádzame popri hornoorešanskej vodnej nádrži, na križovatke ciest zahneme opäť vľavo na ďalšiu vedľajšiu cestu. Prechádzame okolo bývalej chemickej továrne, ktorú dal postaviť gróf Pálfy a po asi polhodinke jazdy parkujeme za poslednými chatami na mieste zvanom Olšovský mlyn. Ďalej je vjazd povolený iba autám lesnej správy.

Trasa

Horné Orešany, Olšovský mlyn – prameň Husí stok – vodná nádrž Parina – Rybáreň a späť

Lesnícky náučný chodník Majdán s dĺžkou trasy 5,5 km nás na štyroch zastávkach oboznámi s historickými a prírodnými zaujímavosťami tejto časti Malých Karpát. Prvou zastávkou je prameň Husí stok, nachádzajúci sa v skalnom reliéfe tvorenom vápencom. Kvalita vody je výborná a spĺňa podmienky slovenskej technickej normy použitia aj pre dojčatá. Potvrdil to aj náš krpec, ktorému z nej varíme čaj. Prameň je v podstate vyvieračkou z jaskyne, ktorá je verejnosti neprístupná, ale pri slávnostnom otvorení náučného chodníka v októbri 2011 jaskyniari umožnili vstup do nej aj bežným ľuďom. Pevne verím, že podobné akcie sa ešte zopakujú.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Druhou zastávkou je Stredisko chovu rýb Parina. Pozostáva z 18 rybníkov, v ktorých sa chová pstruh potočný, pstruh dúhový a sivoň americký. Jeho história siaha až do roku 1879 a je spojená s menom grófa Mórica Pálfy, ktorý dal na horskej bystrine Parná vybudovať sústavy rybníkov pre chov lososovitých rýb. V blízkosti strediska sa nachádzajú dva solitéry smreka obyčajného, ktoré boli vysadené v roku 1848 na počesť korunovácie cisára Františka Jozefa I. Dosahujú výšku 32 a 35 m. Priznám sa, že som si všimol doteraz vždy len jeden z nich.

Tretia zastávka - vodná nádrž Parina bola vybudovaná v roku 1993 a dodnes slúži ako zdroj vody pre nižšie položené rybníky a tiež plní ochrannú funkciu (zachytáva jarné vody a prívalové letné zrážky). Jej okolie je domovom vodného vtáctva ako napr. kačica divá, volavka popolavá, bocian čierny a vyskytuje sa tu aj ondatra pižmová. Za bystrinou vidieť trasu bývalej úzkorozchodnej lesnej železnice, ktorá sa používala na dopravu dreva do chemickej továrne. Úsek dlhý 11 km bol daný do prevádzky okolo roku 1900 a slúžil až do roku 1960.

Poslednou štvrtou zastávkou je lokalita Močiar. Vidieť tu všetky vývojové štádiá lesa: semenáčiky, nálet, nárast, mladinu, žrďkovinu, žrďovinu, dospievajúce, dospelé a prestarnuté bukové porasty. Sú to hospodárske lesy, ktorých hlavným poslaním je produkcia drevnej hmoty pri súčasnom zabezpečovaní ostatných funkcií lesov (vodohospodárska, pôdoochranná, rekreačná, zdravotná atď.).

Ako píšu na webovej stránke Lesov SR, úlohou náučného chodníka je umožniť jeho návštevníkovi spoznať les, jeho funkcie a činnosti, ktoré sa v ňom vykonávali a dodnes aj vykonávajú. Dáva návštevníkom informáciu o tom, ako rastú stromy, ktoré zároveň poskytujú v horúčavách svojim tieňom príjemný chládok. Pomôže chápať les nielen ako zdroj dreva pre rôzne priemyselné využitie, ale ukáže aj jeho celospoločenské funkcie. Len škoda, že ani tu sa človek nevyhne pohľadom na holoruby.

No ale vráťme sa späť k našej prechádzke. Ešte spiaceho Kuba preložím z autosedačky do kočíka, no budí sa a svoju pozornosť venuje trom štekajúcim chlpáčom za plotom. S ďalším spánkom sa môžeme rozlúčiť. Pre malého svišťa je tu veľmi veľa rušivých elementov a nových zaujímavých vecí. Zurčiaci potok, lietajúce a spievajúce vtáctvo, motýle, stromy všade kam sa len pozrie, kvetinky... Na všetko ukazuje, všetkému máva, vytešuje sa. Zatiaľ ešte v kočíku pokračujeme ku prameňu Husí stok, no keď si chce tato načapovať vodu, nemôže ísť sám. Kubo sa nestačí čudovať tomu, čo to z rúry vyteká. Je zaujímavé sledovať ako deti milujú vodu. No hydrofília ich akosi opúšťa, keď sa majú večer doma okúpať. Odlepiť Kuba od prameňa je problém. Keď sa mi to konečne podarí, do kočíka ho dostať neviem. Odkedy zistil, že na "dvoch paličkách vyrastajúcich zo zadku" sa dá chodiť (zatiaľ veľmi opatrne), naše prechádzky sa časovo predlžujú a prejdené vzdialenosti sa skracujú. Keď som pochopil, že ďaleko sa aj tak nedostaneme, otáčame sa a malými krôčikmi vykračujeme späť k autu. Treba pozbierať všetky konáriky a kamienky po ceste, natrhať trávu popri ceste, ponaháňať bystrušku a ďalšie chrobáky a až potom môžeme nasadnúť do auta a vrátiť sa domov. Prešli sme síce len 2 kilometre, trvalo nám to takmer 2 hodiny, krpec plný nových dojmov opäť v autosedačke zaspáva.

Adine ešte podám správu, že medvedí cesnak je zberateľný a dal by sa kosiť, takže o dva dni sa sem vraciame s Kubom, jej vnukmi a maminami. Je nedeľa, na ploche vyhradenej na parkovanie je dnes plno, ale podarí sa zaparkovať. Najmenšie deti putujú do kočíka, väčší Tomáš nás bude sprevádzať na odrážadle. Chlpáčom sme povedomí, dnes neštekajú. Kubo po chvíli zaspáva, tak prejdeme hádam ďalej. Pri prameni sa zabavia Adinini krpci a pokračujeme ďalej. Pekné nedeľné počasie vytiahlo do prírody veľa cyklistov, preto musíme byť opatrnejší a akceptovať sa navzájom. Týmto by som chcel niektorým z nich odkázať, že na bicykel sa dá kúpiť zariadenie, ktoré sa volá zvonček a dokážete upozorniť na svoju prítomnosť na ceste ostatných účastníkov, príp. dá sa otvoriť huba a dať o sebe slušne vedieť alebo na seba upozorňujem ťukaním brzdovými páčkami. Vyhnete sa tak nepríjemnostiam na ceste a nemusíte nadávať na neprispôsobivých chodcov, ku ktorým keď prichádzate od chrbta, tak o vás nemusia vedieť. Ďakujem za pochopenie.

Po chvíli prichádzame k rázcestiu Rybáreň. Je tu prístrešok, v ktorom sa dá oddýchnuť. Vľavo môžeme pokračovať po novej protipožiarnej asfaltke do Dolian, príp. za loveckým zámočkom Solírov môžeme odbočiť doprava na lesnú cestu, ktorá nás dovedie na asfaltku, po ktorej sa dá popri vodnej nádrži vrátiť späť. Po krátkom pikniku a zbere medvedieho cesnaku sa vyberieme po ceste vpravo k rybníkom. Tomáš sa vytešuje, že uvidí ryby, no držím pred ním v tajnosti, že rybníky sú za plotom. Od rázcestia s prístreškom je to sem asi 1 km. Keď Tomáš vidí plot, je trošku sklamaný, rád by sa dostal za neho k vode, no nedá sa. Chvíľku sa pomotáme po okolí, Adina s Peťou a krpcami sa rozložia v ďalšom altánku, kde je ohnisko a keď si so sebou prinesiete špekáčiky alebo slaninu, môžete si ich opiecť. Naša časť skupiny sa rozlúči a vydávame sa späť k autu. Pri prameni si naberiem pramenistú vodu a môže sa ísť domov.

Záver

Pomaly začínam vyberať nejaký nosič na bicykel a určite sa do týchto končín čoskoro vrátime, veď treba preskúmať aj ďalšie zákutia. Ako som sa stihol presvedčiť, cez víkendy je tu veľmi rušno. Miesta som navštívil aj cez pracovný týždeň, kedy je tu takmer ľudoprázdno, no treba počítať s tým, že sa o cestu budete deliť s autami lesnej správy a treba byť preto opatrný. Dokonca vlani v decembri som sa tu cítil ako na rušnej diaľnici. Nad rybníkmi prebiehala ťažba a tatrovky s drevom jazdili jedna za druhou. No odvtedy je cesta bez blata a skládka dreva takisto zmizla. Keďže rady malých hikingáčov sa pomaly, ale isto rozrastajú a omladzujeme sa, pevne verím, že sa tu stretneme aj s ďalšími autormi z tohto portálu.

Autori fotografií: Andrea “Adina“ Grunská a Zdeno "Zdenči" Vasilišin

Fotogaléria k článku

Najnovšie