Túra

Rovná hoľa - fotografické ukončenie zimy

04.05.14
Zima 2012/2013 bola, čo sa týka snehu a mrazu, mimoriadne vydarená. Akurát pekného počasia bolo ako šafranu. A to bol dôvod, že som aj v polovici apríla zatúžil po kombinácii sneh a slnko. Napriek tomu, že v dolinách zúrila príjemná jar. Konečne malo byť priam výborné slnečné počasie, a preto som vôbec neotáľal a vyrazil do hôr aj vo svojom kratučkom voľne. Vzhľadom na predpoveď som sa túru rozhodol poňať viac fotograficky a zamerať sa konkrétne na západ a východ slnka. Z lokalít som si nakoniec vybral Rovnú hoľu, odkiaľ som tušil hlavne ráno špičkový pohľad na Ďumbier. A tak opäť vyrážam do obľúbených Nízkych Tatier.

Trasa

Nižná Boca – sedlo Črchľa – Rovná hoľa – Bocianske sedlo – Panská hoľa – Besná – Králička – Chata gen. M. R. Štefánika pod Ďumbierom – Trangoška

Z jarnej doliny na zasnežený výhľadový hrebeň

Túra sa pre mňa začína na autobusovej zastávke v Nižnej Boci, kam ma priviezol diaľkový autobus. Som po nočnej, a tak mi chvíľu trvá, kým sa naštartujem. Zakrátko sa prezúvam do turistického a fotím tabuľky, podľa ktorých je to na Rovnú hoľu 2,5 hodiny. No keď sa pozriem na jej vrchol v diaľke a prerátavam si prevýšenie, tak veruže neviem, či čas dodržím a stihnem západ slnka hore. Predsa len je už niečo po štvrtej poobede.

Žltá značka ma vedie Kráľovskou dolinou popri príjemne zurčiacom potoku Chopcovica. Na opačnej strane je niekoľko pekných dreveníc, využívaných zrejme na chatárske účely. Za poslednou z nich ma cesta priviedla na lúky, na ktorých leží ešte stále slušná vrstva vlhkého snehu. Nohy sa mi v ňom nepríjemne šmýkajú, a preto sa dlho nebabrem a po chvíli nasadzujem snežnice. Rozdiel je okamžite viditeľný. Pod snehom počuť šušťať potok, a tak dúfam že sa neprepadnem. Strmší záver ma konečne vypľuje v sedle Črchľa. Definitívne som sa tak prehupol z jarnej krajiny do zimnej.

Využívam pohodlie jedného z dvoch drevených prístreškov a zaháňam smäd. Je tu pár stromov, ale dominuje jednoznačne typická nízkotatranská krajina, čiže rúbane, kam oko dovidí. Trochu s obavami hľadím na smer ďalšieho postupu, pretože vedie práve do "prázdnoty". Strach z blúdenia sa nakoniec ukáže ako neopodstatnený, keďže značky sa objavujú sem-tam na drevených koloch či rôznych pahýľoch. A okrem toho vyliezam na holý hrebeň, ktorý taktiež logicky určuje smer. A ako inak, otvára seriózny výhľad. Nižná Boca je hlboko podo mnou a nad ňou na východe sa najvyššie čnie Veľký bok a Kráľova hoľa. Severu kraľujú zubaté bielučké Tatry či blízke bralnaté Ohnište. Zvyšok je ešte clonený, no toto mi zatiaľ stačí.

Oranžový západ slnka v ružovobielej krajine

K počasiu podotknem len toľko, že k dokonalému azúru chýba z oblohy vymazať posledné dva či tri malé mráčiky. Únava z nočnej služby sa začína prejavovať. Moje fyzické "ja" mi hovorí, že už nevládze a nemôže, no fotografické ma povzbudzuje a vraví: choď, šliap, bež, lebo západ slnka na vrchole bude stáť za to. Je to boj s kondíciou, psychikou a časom. Poslúcham a driapem sa do výšin. Ochladilo sa a snežnice v tvrdnúcom snehu dobre zaberajú. Po čase sa ponáram do šera riedkeho lesa, v ktorom plaším akéhosi veľkého lietajúceho zvera, zrejme tetrova. Zakrátko sa ocitám na vrcholových holiach, kde zo snehu občas pretŕčajú čučoriedkové kríky či kosodrevina. Výstup sa naťahuje a už len strojovo kráčam. Stúpanie je v závere poriadne strmé a výsledok stále neistý. No všetko raz končí a totálne vyšťavený konečne dorážam na plochý vrchol s tabuľkami: Rovná hoľa (1723 m).

A v prvom rade musím s radosťou skonštatovať, že som vyhral. Slnko je ešte stále tu, hoci poriadne nízko. A tak ihneď začínam vychutnávať a fotografovať kruhový rozhľad. Na severe nad plošinou Ohnišťa sa do výšky čnejú kompletné Tatry, ktorých vrcholky stále olizujú posledné slnečné lúče. Východu dominujú zdevastované hrebene Kráľovohoľských Tatier, kde z radu vytŕčajú Veľký bok, Homôľka či Kráľova hoľa s blikajúcim vysielačom. Svetlo je v tejto časti hôr takmer nulové, z čoho som dosť sklamaný. Na juhu za blízkym hrebeňom Lajštrochu je najľahšie identifikovateľný Klenovský Vepor.

Avšak bezpochyby najviac ma zaujal západný horizont. Vlastne už pohľad na juhozápadne ležiacu Králičku s veľkými prevejmi je pútavý. No hlavnú úlohu hrá obrovitý masív Ďumbiera na druhej strane doliny Štiavnica. Ten je jednoducho perfektný. Taký Chopok a Krakova hoľa sú pri ňom ako chudobní príbuzní. Okolitá príroda je stále pod hrubou vrstvou snehu, pôsobiacou ako biela poleva. Oranžové zubaté slniečko nad bočným hrebienkom Ludárovej hole vytvára dojem, akoby sa po ňom kotúľalo kamsi do doliny. Deň sa poriadne nachýlil a farby vládnu. Ružovooranžová línia horizontu dopĺňa ružovkastú krajinku a všetko spolu pôsobí ako nebo. Rozprávka končí posledným žmurknutím a pomaly si uvedomujem, čo som zažil. Veru oplatilo sa počúvať fotografa vo mne, opäť som si prišiel na svoje. Potom nasleduje iba večera, pozorovanie hviezd a spánok.

Ružové ránko je dobré ránko aj s nečakaným prekvapením

Ráno nenechávam nič na náhodu a vstávam dostatočne skoro. Prvou zmenou, ktorú si hneď všímam, je, že fúka čerstvý vietor. Síce nie veľmi silný, ale predsa znásobuje nepríjemný mráz. Obloha je stále nepoškvrnená mrakmi a teším sa, že po dlhej dobe opäť zažijem východ slnka. Chvíle pred svitaním sú úžasné, ale už netrpezlivo vyčkávam s prstom na spúšti foťáku. A odrazu je to tu. Ružový kotúč sa derie z Podtatranskej kotliny a začína sa pre mňa málo vídané divadlo. Slnko postupne zapaľuje vrcholky Nízkych, Vysokých aj Západných Tatier a atmosféra sa stáva výnimočnou. A prím vo filme hrá opäť Ďumbier. Svetlo ho pomaly vyzlieka z tieňa a nádherne prekresľuje jeho krivky. Kvôli tomuto pohľadu som sem išiel. Z farieb tentoraz vládne jemná ružová a moje srdce jasá. Bezchybné ráno zakončujem chutnými raňajkami.

Zbalený som rýchlo, ale odísť sa mi ešte nechce. Nemôžem si totiž odpustiť rozlúčkové rozhľady. Hoci v dennom svetle sú akési fádne či mdlé. Nakoniec sa predsa púšťam smerom do Bocianskeho sedla. Chodník vedie v lete traverzom v kosodrevine, no dnes je ešte dostatok snehu a preto šliapem priamo po hrebeni. Po pár metroch narážam na medvedie stopy, vedúce z doliny Štiavnica do Starobocianskej doliny. "No pekne," hovorím si, a to som na vrchole spal s tým, že čosi takéto mi tu predsa ešte nehrozí. Je to vtipné, ešte šťastie, že som ich objavil až ráno. Po chvíli stretám trojicu Čechov, s ktorými krátko debatujem. Následne si opäť užívam samotu. Oči upieram hlavne na široký masív Ďumbiera so sivými vyschnutými smrekmi dole v lesnom pásme. Len štatút rezervácie ich zatiaľ uchránil pred vypílením. Ešte posledný snežnicový zjazd a ocitám sa v Bocianskom sedle.

V krajine, kde sa jari ešte rozhodne netreba obávať

Správne miesto na oddych - drevený prístrešok je spolovice zasypaný snehom, a tak sadám povedľa neho. Času mám dostatok, a tak sa nemusím pretŕhať. Slnko praží ako divé a je príjemne teplo. Chodníky sa odtiaľto rozbiehajú do traverzov, ale mierim na nevýraznú Panskú hoľu nad sedlom. Stúpam hnusnou strminou, kde každý krok je neskutočný boj. Našťastie to netrvá ani 10 minút a štvornožky dosahujem hlavný hrebeň pohoria. Dávam si chvíľku na rozdýchanie a pomaly, krok za krokom, sa púšťam do tiahleho stúpania na Besnú (Malý Gápeľ). Na hrebeni dosť prefukuje, ale náladu mi to nemôže pokaziť. Naplno si vychutnávam výhľady. Slovenské rudohorie, Nízke Tatry i Tatry nad hrebeňom Rovnej hole mám ako na dlani. A ani som sa nenazdal a stojím na najvyššom bode celej túry, na vrchu Besná (1807 m).

Sem som si musel kúsok zájsť, pretože chodník ho jemne podchádza. Za výhľady to ale stojí. Všade vôkol mňa sú hrubo zasnežené hory akoby poliate bielou čokoládou. V tomto kraji sa jari naozaj netreba báť a vlastne to tu pôsobí, ako keby ani nemala prísť. Z konkrétnych hrebeňov spomeniem aspoň rázsochy Malý a Veľký Gápeľ, Skalku, Chopok a samozrejme obrovitý Ďumbier. Vzdialenejšie Tatry nad Rovnou hoľou a Kráľovohoľská časť Nízkych Tatier si tiež zaslúžia pozornosť.

Po nabažení sa rozhľadu začínam prudšie klesať na hrebeň Králičky s veľkými prevejmi, visiacimi nad dolinou Štiavnica. V minulosti som tadiaľto išiel, ale kvôli hustej hmle som si nevidel ani na nos. Trochu ma prekvapuje, že nikde nikoho nevidím. V tomto kraji a za dobrého počasia som to nečakal i napriek pracovnému dňu. Cesta dobre ubieha a zakrátko vyzúvam snežnice pred Chatou generála M. R. Štefánika.

Rozpálenou pecou do údolia

Okolo nej sa tmolia skupinky turistov, rozbiehajúcich sa rôznymi smermi. Nechýbajú skialpinisti, ktorí tu musia mať raj. Vchádzam do jedálne a keďže je čas obeda, objednávam si čosi pod zub. Sedí sa tu príjemne, ale mňa to predsa po chvíli ťahá do exteriéru. Keď vychádzam z prítmia chaty, slnko mi takmer vypaľuje oči. Tak veľmi sa odráža od okolitých snehových plání, že bez okuliarov by som bol nahratý. Štverám sa ešte na kopček nad chatou, aby som si vychutnal posledné kruhové výhľady. Zrakom blúdim od masívu Malého Gápľa cez Veľký Gápeľ, nevýraznú Pálenicu a pekne formovanú Skalku až po hlavný hrebeň. Dereše i Chopok tu hrajú druhé husle v porovnaní s ozrutánskym Ďumbierom. Na jeho vrchol vedie neprehliadnuteľná diaľnica, po ktorej stúpajú skupinky ľudí. Keď je toho tak akurát, konečne sa púšťam do zostupu Trangošskou dolinou.

V hornej časti vzduch stojí a pražiace slnko vytvára z doliny rozpálenú pec. Vyzliekam sa do trička a myslím si, aký som otužilý. To všetko len do okamihu, keď zbadám šliapať oproti dvoch chlapov, majúcich na sebe len topánky a trenky. Tak tomuto hovorím turistika naľahko, len čo na to večer povie ich pokožka. Míňam odbočku k Jaskyni mŕtvych netopierov pod Halašovou jamou a dostávam sa do lesa. Pohľadom naposledy mrknem po vykúkajúcej Skalke a sústreďujem sa len na šliapanie zužujúcou sa dolinou. Uhýbam fičiacim skialpinistom a zakrátko dorážam k chate v lokalite Trangoška. Prezúvam sa a celkovo sa ustrojujem do civilizácie. Vyčkávanie na autobus si krátim štúdiom infotabuliek a onedlho si naplno vychutnávam zákruty Bystrej doliny.

Záver

Myslím, že som svoje voľno využil naplno. Priam rozprávkovo krásne počasie počas oboch dní mi umožnilo zažiť dvojkombináciu východ i západ slnka. Oba boli fantastické, ale viac si vážim svitanie, pretože to je v mojom prípade veľmi vzácny úkaz. A keďže jedným z hlavných motívov túry bolo fotografovanie hraničných okamihov dňa, som plne spokojný. Zaujalo ma aj výdatné množstvo snehu a riedka návštevnosť lokality. Spolu s ďalšími úsmevnými zážitkami môžem túto túrku zaradiť k najvydarenejším zo všetkých. Ozaj dôstojné zakončenie zimnej sezóny 2012/2013.

Diskusia
Rovná hoľa - fotografické ukončenie zimy 07/05/14 20:26 19 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Ráztocká hoľa - stretnutie s vlkom Začiatok leta sa niesol v horúcom duchu a aj v relatívne peknom slnečnom počasí. Mám tak možnosť prespať aj vo väčšej nadmorskej výške bez toho, aby som drkotal zubami. Bol by hriech nevyužiť príležitosť, a preto zostáva zodpovedať len otázku, kam sa vydať. V práci mám však len krátke voľno a do úvahy pripadajú iba blízke končiny. Po chvíli štúdia máp sa rozhodujem opäť oprášiť jeden z dávnejších plánov. Je ním prechod bočného hrebeňa medzi Košariskom a Ráztockou hoľou v Nízkych Tatrách. S nadšením sa tak vydávam do svojich obľúbených tichých končín hôr. 27/08/17 Martin Baniari Nízke Tatry
Túra Skalka - stretnutie s medveďom Napriek rôznym negatívam mám Nízke Tatry veľmi rád. V rámci ich spoznávania som si kedysi dávno sľúbil, že si prejdem všetky vyznačené bočné hrebene. Jedným z najzaujímavejších je nepochybne rázsocha Skalky a Žiarskej hole. V minulosti som ho navštívil s kamarátmi v rámci jednodňovky, ale vracali sme sa späť a nedotiahli sme to až na Kotliská v hlavnom hrebeni. Odvtedy som túžil dokončiť prechod a ako to už u mňa býva dobrým zvykom, pridať do plánu aj východ a západ slnka. Vhodná príležitosť sa naskytla v auguste 2014 a preto som neváhal a vyrazil za novými zážitkami. 14/08/16 Martin Baniari Nízke Tatry
Túra Otrhance - keď hory rozprávajú... Každý z nás chodí do hôr, aby spoznal krajinu, oddýchol si alebo aby zažil niečo výnimočné. Nie som v tomto iný a úplne najradšej tieto dôvody kombinujem. Na to, aby som túru označil za špecifickú či inú než ostatné, musím mať šťastie na výber lokality i podmienky. Jednoducho povedané, musím mať pocit, že som v správnom čase na správnom mieste. Vtedy sú zážitky najintenzívnejšie a rád na ne spomínam aj s odstupom rokov. V horách som prežil všeličo, ale jednu túru mám na pomyselnom prvom mieste. Je najvýnimočnejšia, priam až životná. A práve o nej by som vám chcel porozprávať. 14/03/16 Martin Baniari Západné Tatry
Najnovšie články na titulke
 
Túra Dobrovodský kras Vo svojich článkoch sa snažím písať hlavne o zaujímavých miestach v širšom okolí Zvolena. Samozrejme, chodíme aj do vzdialenejších pohorí, ale myslím si, že o nich by mali písať hlavne domáci turisti. Pri našom táraní sa po Malých Karpatoch sme však objavili zaistený chodník, o ktorom som nenašla zmienku na Hikingu, a tak som sa rozhodla o ňom napísať. Ale tiež preto, že túra sa mi veľmi páčila. dnes Danka Tomášiková Malé Karpaty
Túra Cesta hrdinov SNP: Devín – Amonova lúka Začala jeseň. Spomienky na poslednú absolvovanú etapu nášho prechodu E8 zo začiatku leta pomaly obrusuje čas a ďalšie putovanie je zatiaľ v nedohľadne nasledujúceho roka 2019. Rozhodol som sa, že využijem čas a napíšem dlho odkladaný článok, z aktuálne poslednej etapy, ktorú som doteraz na Hikingu spracovať nestihol a zároveň k prvej, ktorú sme v rámci našich pochodov absolvovali. 15/12/18 Tomáš Deneš Malé Karpaty
Pozvánka Outdoor filmový festival Oščadnica 2018 V dňoch 29. a 30.12.2018 sa v priestoroch DK Oščadnica uskutoční 5.ročník tradičného festivalu Outdoor filmový festival Oščadnica (OFF Oščadnica). Organizátori pozývajú divákov na horské filmy z domácej, ale aj zahraničnej produkcie. Sú medzi nimi snímky o dobrodružných výpravách do najvyšších hôr planéty, ale aj neuveriteľné výkony na hranici ľudských možností v Alpách. 14/12/18 Redakcia Iné

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Rovná hoľa - fotografické ukončenie zimy 07/05/14 20:26 19 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Nízke Tatry - Ďumbierske Tatry (Národný park Nízke Tatry)
  • Počet dní
    • 2
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1807 m n. m.
    • min: 850 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1273 m
    • klesanie: 1010 m
  • Vzdialenosť
    • 15 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • zima
  • Dátum túry
    • 15.04.2013
  • Štart trasy
    • šírka: 48.9496 ° SŠ
      dĺžka: 19.7688 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.92458 ° SŠ
      dĺžka: 19.60969 ° VD
      » Mapa
  • 1. nocľah
    • šírka: 48.93992 ° SŠ
      dĺžka: 19.71363 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • zimný bivak na Rovnej holi
  • Voda
    • Chata gen. M. R. Štefánika pod Ďumbierom
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Brezno (vlak, bus) - Nižná Boca (bus), Trangoška (bus) - Brezno (vlak, bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.87 (0.3)