Túra

Veporskými vrchmi z Brusna na Zbojská 2.

12.05.14
V minulom dieli sme absolvovali prvú polovicu našej trasy z Brusna cez Vysokú, Chatu pod Hrbom, Tri vody, Hronček, Zákľuky na Tlstý javor, kde sme sa ocitli bez vody a potme s vysypanými smeťami vôkol, takže sme zvolili taktický ústup k priateľom do Brezna. Skoro ráno sa ponáhľame na autobus späť. Nevystupujeme ale na Tlstom javore, aby sme si ušetrili chôdzu po asfaltke, radšej si navyše nastúpame z osady Sedmák.

3. deň

Sedmák - Kysuca, Uhliarka - Tri chotáre - Klenovský Vepor - Chata pod Vartou

Vonku je krásne ráno. Pozvoľna stúpame cyklotrasou, vedúcou pomedzi jednotlivé domčeky Sedmáka. Vieme, že sa ešte pred vrchom Sedmák pripojí k červenej značke. Stúpanie na Sedmák je poctivé, priamo cez stred obojživelného kopca priesekom medzi listnatým a ihličnatým lesom. Na vrchole sa pozvoľna lúkami prepracovávame k zamýšľanému miestu včerajšieho nocľahu. Je tu krásne. Urobíme si pauzu a kocháme sa výhľadmi. Dnes sa až tak neponáhľame. Po dvoch dňoch máme toho celkom dosť a pôvodne zamýšľanú trasu sme skrátili. Ak by sme to dnes prešli po Zbojská a zajtra celú Muránsku planinu plus cestu do Bratislavy, asi by sme sa dosť uštvali a ďalší deň treba ráno normálne fungovať v civilizácii. Zvoľníme teda tempo, dnes prespíme v útulni pod Vartou, posledný deň prídeme na obed na Zbojská a po zaslúženom jedle odjacháme vláčikmi domov. Muránska planina počká.

Pokračujeme nádhernou otvorenou krajinou, kde-tu lesík, lúky, samoty, nevieme sa nabažiť pohľadov. Pri rázcestníku Kysuca-Uhliarka chvíľu pauzujeme, potom začíname stúpať. Ešte kúsok krásnej krajinky, a potom sa vnárame do lesa. Cesta je hrozná. Rozjazdená od ťažby dreva, samé blato, voda, kusy konárov, niekedy je rébus, kam položiť nohu. Stúpanie na Tri chotáre nemá konca. Aspoň posledný úsek je bez blata a ihličnatý. Tri chotáre sú na rozhraní lesa a lúky, príjemné miesto. Dávame si skorý obed a dlho sa slníme. Vieme, že zas pôjdeme do lesa. Čaká nás najvyšší bod našej výpravy - Klenovský Vepor. Stúpame lesom, po čase prichádzame na rúbanisko. Z jeho okraja je výhľad rovno na krivky neobyčajného kopca oproti. Cez rúbanisko treba ísť rovno po hrebeni, neschádzať po výraznej zvážnici. Chvíľu nám trvá, než sa zorientujeme. Onedlho nás predbiehajú dvaja cyklisti, obdiv. Posledné úseky stúpania na Vepor sú veľmi strmé, musím si pomáhať rukami, inak by ma asi batoh prevážil dozadu. A sme hore. Les mi veľmi pripomína vrchol Ohnišťa. Je nádherný. Vôbec mi neprekáža, že je tu len jeden obmedzený výhľad na Nízke Tatry. Dosť dlho kempujeme a oddychujeme. Už som aj hladná, ale Ľubo ma prehovára, že o chvíľu sme na Varte a tam si uvaríme. Nakoniec sa poberáme ďalej a na naše prekvapenie sme o dve minútky pri ďalšom výhľadovom mieste smerom na vodnú nádrž Klenovec a údolie Klenovskej Rimavy.

Nasleduje rovnako nepríjemné klesanie, ako bolo stúpanie, a ešte si treba dávať pozor, aby sme omylom nešli chodníkom na Čierny Balog, ale po chvíli odbočili doprava dolu. Poteší pohľad na andezitové stĺpy, potom len klesáme. Les je čím ďalej tým černejší a vyzerá na slušné "medveďovo". Uľaví sa mi, keď konečne dorazíme do sedla pod Vartou a o pár minút k turistickej útulni. Zachovaná a sčasti zrekonštruovaná drevenica sa ešte kúpe v slnečnom svetle. Hodíme batohy dnu, nosím vodu, prameň funguje bez problémov, Ľubo varí. Sušíme veci na priedomí a aj sa slníme. Predstavujem si, aké to asi bolo bývať v takejto dreveničke v horách. Vonku si vychutnávame večerné menu pozostávajúce z bujónu s rezancami s prevahou rezancov, chlebíka so syrom a čaju. Slnko sa však akosi rýchlo ponáhľa za hrebeň, a tak ideme rýchlo pripraviť spanie. Vychystaní do spacákov si ešte prehodíme mikiny a usadíme sa na verande s úmyslom privítať prvé hviezdičky. Zrazu sa neďaleko od Vepra ozve strašné zrevanie. Pozrieme sa na seba a okamžite vbehneme dovnútra. Nevieme sa rozhodnúť, či to bol jeleň alebo medveď. Na jeleniu ruju sa nám 7. septembra zdá skoro, ale zas žeby medveď len tak zareval? Dvere na útulni sú len na symbolický klinček, aj keď nepredpokladáme, že by si k nám maco išiel po desiatu, ale radi by sme sa viac zaistili. Hoci z hľadiska ľahko prístupného jedla (v batohoch vedľa hlavy) sme na tom boli oveľa horšie v prístrešku nad Muničkou. Z lesa sa stále tu a tam niečo ozýva, ale z väčšej diaľky a skôr by som tipovala jelene. Pod dvere zasunieme okenicu, zalezieme do spacákov a o deviatej spíme.

4. deň

Chata pod Vartou - sedlo Machniarka - sedlo Chlipavica - sedlo Diel - sedlo Zbojská - Zbojská, vlak

Ráno slnko len na chvíľu ožiari bralá Vepra oranžovou farbou, a potom sa nenávratne skryje za akúsi záclonu. Posledný deň je teda bez modrej oblohy. Najeme sa, pobalíme a opustíme veľmi príjemnú drevenicu. Vraciame sa do sedla a pokračujeme po červenej Rudnej magistrále. Míňame prírodnú rezerváciu Klenovské blatá. Z rúbaniska na Rozsypku sa ešte naposledy obzrieme na Vepor a potom kráčame monotónnym listnatým lesom hore, dolu, hore, dolu, je to nezáživný úsek. Konečne sme v sedle Machniarka. Je tu chalúpka s pokosenou lúkou, prameň, ktorý teraz netečie, a výhľad na Vepor, z tejto strany zaujímavo špicatý. Nezáživnej červenej máme dosť, a tak sa vyberáme po modrej na Chlipavicu. Lúčne sedlo a pohľad z neho na Krátke je niečo čarovné. Chvíľa klesania a sme tam. Vbehneme do Gazdovského dvora. Je pondelok ráno, slečna upratuje po víkendovej akcii, ale dve pivká nám dá a sadneme si k veľkému oknu a kocháme sa pohľadom na domčeky a stromy roztrúsené po svahu oproti.

Napokon vykročíme na posledný úsek našej hrebeňovky. Po trase Zbojníckej strely prídeme do sedla Diel. Je tu križovatka siedmich ciest. Po červenej to vyzerá celkom pekne, ale Ľubo mi dáva na výber - buď červená a rovno na vlak, alebo Zbojnícka cesta a obed na Zbojskách. Na nedostižný šmirkas - bryndzovú nátierku - sa teším už dva dni, a tak zamávam červenej a cupitáme po širokej vyjazdenej ceste. Posledný pohľad na krajinársky vďačné sedlo a klesáme do civilizácie. Do reštaurácie Salaša Zbojská vpadneme s kvapkami dažďa. Tešíme sa, ako sme to presne s počasím “vymákli”, ale nakoniec nás ešte čaká cesta v daždi na železničnú stanicu. Aby to bolo kratšie a zaujímavejšie, po koľajach. Stanica Zbojská má svojské čaro. Motáme sa medzi kvapkami dažďa sem a tam. Nakoniec nás odváža motoráčik, úžasný výlet sa končí.

Trasa na mape.
Predchádzajúca časť putovania.
Autori fotografií: Ľubo Mäkký a Soňa Mäkká.

Fórum 12 príspevkov
Veporskými vrchmi z Brusna na Zbojská 2. 14/05/14 11:16 12 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Novoročná túra na Velickú poľanu Ako na Nový rok, tak po celý rok, hovorí sa. Nebolo by od veci chodiť na túru každý deň, bavím sa v duchu na tomto porekadle, keď šliapeme z Nového Smokovca mladým lesom. Vybrali sme sa po našej obľúbenej žltej značke, ktorá vedie na Sliezsky dom. Vieme, že aj keď sú Tatry cez sviatky plné, tu budeme mať celkom súkromie. dnes Soňa Mäkká Vysoké a Belianske Tatry
Cyklotúra Od Lunzer See do Göstling an der Ybbs a späť Letná karavanovačka 2017. Pôvodne sme plánovali zakotviť až niekde v Soľnej komore (Salzkammergut) a tráviť dovolenku so šesťročným prckom motaním sa okolo jazier s výhľadom na skalnaté kopce. Prvú noc sme sa zastavili v kempe Ötscherland v Lunz am See. Ľubo hneď po zhliadnutí okolia lobuje za to, aby sme miesto dovolenky vymenili za toto. Jazero tu je, hory tu sú a najmä tu nie sú davy, ktoré tušíme v Salzkammergut, kde pri telefonickom prieskume nebolo voľné miesto ani v jednom kempe. 16/01/20 Soňa Mäkká Svet
Reportáž Nedrkotaj zubami, ale preberaj nohami 2020 Tento diaľkový pochod v Malých Karpatoch sa uplynulú sobotu konal už po 37. raz. Diaľkový pochod má tú výhodu, že nemusím vymýšľať trasu, na ktorej by som si dala do tela, lebo už to niekto urobil za mňa. Navyše ma čaká príjemná spoločnosť v podobe nášho autora Mira Svíteka, ktorý je dlhoročný diaľkoplaz. 13/01/20 Soňa Mäkká Reportáže
Najnovšie články na titulke
 
Túra Veľká Javorina z Cetuny Uplynulý rok sme v skorú jar z osady Grúne navštívili Veľký Lopeník v Bielych Karpatoch. Pri vystúpení z auta na Grúňoch nás ako prvý vítal pohľad na Veľkú Javorinu s Jelencom. Už vtedy sme si povedali, že aj na Javorinu sa pôjdeme niekedy pozrieť – veď je to najvyšší vrchol Bielych Karpát (969,8 m n. m.), dobre spoznateľný podľa rádiového a televízneho vysielača na jeho vrchu. Na konci decembra nastáva správa konštelácia hviezd a v predposledný deň roka 2019 sa vydávame práve na Veľkú Javorinu. dnes Jana Bílešová Biele Karpaty
Test Ponožky Hanwag Merino Trek, Merino Hike a Trek Bunion Vlnené aj syntetické ponožky majú svoje výhody – jedny vydržia dlho odolávať smradu, druhé zas lepšie odvádzajú pot a lepšie udržia nohu suchú. Veľa turistických ponožiek sa však snaží rôzne ich mixovať a využiť súčasne dobré vlastnosti syntetiky aj vlny. Tak je tomu aj pri Hanwag ponožkách. V priebehu letnej a jesennej sezóny sme vyskúšali viacero modelov – nižšie a tenšie Merino Hike, stredne hrubé Merino Trek a tiež variant pre haluxový palec, Bunion. včera Ľubomír Mäkký Obutie
Reportáž Pražská stovka 2019 Pražská stovka je takmer legendárne podujatie, ktoré podobne ako viaceré iné v súčasnosti spája ultra trailových bežcov s turistickými diaľkoplazmi a všetkých medzi tým, avšak vyniká dlhou tradíciou (tento rok sa konal 26. ročník) a vyznačuje sa niektorými zaujímavými špecifikami, najmä v porovnaní s väčšinou slovenských ultra trailových akcií. V každom prípade každoročne priťahuje množstvo účastníkov a patrí k najväčším podujatiam tohto typu v ČR a SR, čo sa kvantity i kvality týka. Aj pokiaľ ide o konkurenciu medzi bežcami, z ktorých sa tu obvykle zíde celkom slušná skupina zo širšej "československej" elity. 21/01/20 Peter Gemeran Rozhovory

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Veporskými vrchmi z Brusna na Zbojská 2. 14/05/14 11:16 12 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Slovenské rudohorie: Veporské vrchy
  • Počet dní
    • 2
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1338 m n. m.
    • min: 730 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1071 m
    • klesanie: 1286 m
  • Vzdialenosť
    • 27 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • jeseň
  • Dátum túry
    • 08.09.2013
  • Štart trasy
    • šírka: 48.66754 ° SŠ
      dĺžka: 19.65445 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.74514 ° SŠ
      dĺžka: 19.85351 ° VD
      » Mapa
  • 1. nocľah
    • šírka: 48.68822 ° SŠ
      dĺžka: 19.78496 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • útulňa Varta pod Klenovským Veprom
  • Voda
    • prameň pod útulňou Varta. viacero prameňov medzi Machniarkou a Gazdovským dvorom
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • sedlo Zbojská (vlak, bus) - Brezno (vlak, bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.96 (0.28)