Názor

Slovenský BIOmasaker

29. 01. 2015
Nikdy som nebol zarytým ekoaktivistom. Na mnohé informácie sa už roky snažím pozerať triezvo a s nadhľadom. Emócie úsudku nikdy nepomôžu. Avšak, keď som si uvedomil, že počas pár rokov akosi prirýchlo zmizli z môjho okolia krásne aleje, brehové porasty či veľké plochy lesov, naštvalo ma to. A ešte viac ma vytočila informácia, kde veľa týchto nádherných stromov končí.

Les a stromy tu boli už milióny rokov pred nami, dokázali plniť svoje funkcie a šíriť sa bez akejkoľvek pomoci. Boli doby, keď ich človek uctieval, keď k nim vzhliadal s úctou a pokorou, keď existovali miesta, kde sa nesmela sekera stromu ani len dotknúť.
Bohužiaľ, takéto romantické ideály sú len históriou. Dnes nie sú sväté ani národné parky, ani jedinečné jedľovo-bukové lesy na východe Slovenska, ktoré sú také vzácne, že si zaslúžili zaradenie do svetového dedičstva UNESCO. Úcta k prírode je však prežitok, dnes letí už len úcta k peniazom. Ľudia riešia problémy krčmovými rečami, nadávkami pred televíziou a nahnevanými výrazmi od rána do večera.

Bojovať proti rozhodnutiam tých hore nad nami nie je vôbec jednoduché. Tobôž nie ak sú v tom peniaze, o ktorých sa nám môže len snívať. Obrovské energetické šialenstvo, ktoré má krásny názov „využívanie obnoviteľných zdrojov energie“ prinieslo v konečnom dôsledku len devastovanie krajiny. Rozsiahle fotovoltaické elektrárne zabrali hektáre úrodnej pôdy vďaka dotáciám, ktoré nepriniesli nič dobré, len budúce zisky pre tých, ktorí sa tejto príležitosti chopili. Toto šialenstvo našťastie už pominulo. Prišlo však nové. Dotácie na „zelenú energiu“ vo forme spaľovania drevnej štiepky.

Vo svojom základe je táto myšlienka naozaj ekologická a trvalo udržateľná. To by však nemohlo byť na Slovensku. Dotácie pomohli k vybudovaniu mnohých teplární či elektrární na biomasu. V rokoch 2004 – 2012 bolo len v oblasti východného Slovenska investované z európskych fondov a štátneho rozpočtu vyše 56 mil. € do podpory tohto energetického zdroja. Nechcem však svoju osobnú výpoveď o tom, čo ma štve, podkladať desiatkami faktov, tých si nájdete na internete toľko, že nad nimi môžete stráviť celú noc.

Vráťme sa späť k ideálnej predstave, keby všetko fungovalo tak, ako má. Na prvom mieste by vždy mala byť štúdia o množstve dostupnej biomasy v plánovanej lokalite. Odrezky, piliny, drevný odpad z priemyslu, rýchlorastúce energetické porasty – to všetko by mali byť ekologicky a energeticky využiteľné zdroje. Na to sa akosi pozabudlo, a ak nejaké takéto štúdie boli, nikto sa nimi netrápil. A tak vznikla situácia, že na výrobu energie týmto spôsobom nie je dostatok biomasy – proste, dopyt prevýšil skutočne dostupný drevný odpad a biomasu z energetických porastov.

Čo by sme to boli za ľudia, keby sme nevedeli riešiť problémy! Inicitívne sa začalo s čistením plôch, kde sa začal rozširovať les (doteraz to veľmi nikoho netrápilo), tŕňom v oku sa stali aj brehové porasty, aleje, stromoradia a postupne už aj zdravé a vzácne jedľovobukové lesy. Veď je to jedno, čo sa nahádže do kotlov, hlavne nech to horí a nech sa peniažky aj naďalej sypú. Takéto drevo "nižšej" kvality sa odvezie do elektrárne, zoštiepkuje sa a máme ekológiu ako vyšitú. Všetko podporované a dotované štátom a Európou, pričom na tom bohatne skupinka vyvolených.

Takto končia aj mnohé čergovské lesy. Miesto, kde sa zachovali posledné rozsiahlejšie jedľobučiny. Veľké množstvo dreva je zvážaného priamo do elektrárne v Bardejove. Myslieť ekologicky nestačí, treba myslieť aj na dôsledky. Mnohé brehové porasty boli hniezdiskom vtákov, domovom pre obojživelníky a vzácne druhy hmyzu. Tieto lokality sú na niekoľko rokov nenávratne stratené.

Proti štátnym dotáciám na drevo, spaľované v biomasových zariadeniach, okrem dreva pochádzajúceho z energetických porastov a z odpadu z drevospracujúceho priemyslu, sa postavilo Lesoochranárske zoskupenie VLK. Prinieslo informačnú, ale aj petičnú kampaň s názvom BIOmasaker (motorovou pílou). Petíciu za zrušenie štátnych dotácií podpísalo 37 802 občanov a zástupcovia OZ ju odovzdali Ministerstvu hospodárstva SR. Zistenia VLK-a, že na Slovensku dochádza k spaľovaniu kvalitného dreva, potvrdil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Vyplýva to z tejto analýzy, ktorú ÚRSO zverejnil 28.11.2014.

Ostáva teda len dúfať, že toto "ekologické" šialenstvo sa podarí nejako legislatívne pribrzdiť...

Fórum 84 príspevkov
Slovenský BIOmasaker 21/03/20 14:59 84 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Päť vihorlatských pralesov za dva dni Na turistike mám najradšej jej rôznorodosť - jeden deň môže byť človek na štítoch v Tatrách, potom v dolinách Slovenského raja, v jaskyni, v lužnom lese, v historických mestečkách... možností je vždy neúrekom. A jednou z nich je aj obyčajné motanie sa nádhernými lesmi či dokonca pralesmi a spoznávanie prírody v jej najprirodzenejšej forme. My sme sa počas veľkonočných sviatkov vybrali takto spoznávať pralesy vo Vihorlatských vrchoch. 29/02/20 Stanislav Ďurica Vihorlatské vrchy
Túra Sitno – okruh cez Vlčiu jamu Hrad Sitno pozná zo Slovenských povestí asi každý. No pre nás, turistov z východu, sú napríklad Štiavnické vrchy trocha od ruky, a tak sa do týchto končín nedostávame často. Tentokrát sme sa to však rozhodli zmeniť a kde inde začať spoznávanie pre nás neznámeho pohoria, ako práve na známom vrchu s hradom. 27/02/20 Stanislav Ďurica Štiavnické vrchy
Túra Strimba – výstup z Koločavy Ukrajina nás ako Východniarov láka svojou blízkosťou dlho, lenže všetky turistické plány brzdí predstava hodín v kolónach na hranici. Akosi sme to neustále odkladali a nechávali na inokedy. Na začiatok mája sme si všetci konečne vybavili voľno na predĺžený víkend a vybrali sme sa spoznať okolie známej a možno aj komerčnej dediny Koločava a Sinevirského národného parku. 11/02/20 Stanislav Ďurica Svet
Najnovšie články na titulke
 
Túra Na najvyšší kopec galantského okresu Počas veľkonočných sviatkov som si všimol, že na Hikingu nie je opis trasy, ktorá by ležala celá v galantskom okrese. Rozhodol som sa, že to napravím. Ale kam ísť, keď je v okrese také množstvo atraktívnych turistických cieľov? Vybral som sa na najvyšší kopec okresu, na Šalgočskú dvojtisícovku. dnes Martin Knor Podunajsko
Túra Zo Soriškej planiny na vrch Možic Sedíme pod pancierovým pozorovacím zvonom, Lucia aj so svojimi miniatúrnymi kamzíkmi šplhá po strmej lúke a celé Júlske Alpy aj s jazerom Bohinj máme ako na dlani. Sme ohromení a prekvapení, že nenápadne vyzerajúce vrcholky, ktoré nás na mape zaujali predovšetkým lúkami, ponúkajú tak strhujúce výhľady doplnené o štipku vojenskej histórie. Na rozdiel od neďalekého Vogla sme si tu však nemuseli pomôcť lanovkou, ktorá malým deťom veľmi nesvedčí, a výlet si tak mohla naplno užiť aj 17-mesačná Lucia. včera Jitka Švarcová Svet
Extra Poznáte slovenské hory? Overte si svoje vedomosti! Máte toho pochodeného veľa a ste si istí, že dobre poznáte všetky štíty a pohoria vlastnej krajiny? Cudzinec by vám o vašej domovine nič nové nepovedal? Dobre, tak skúste test, ktorý pre vás pripravila Poľka. Uvidíme, či naozaj ste v tom áčko. Pre najlepšieho čaká malá odmena. včera Beata Okulińska Zaujímavosti

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Slovenský BIOmasaker 21/03/20 14:59 84 príspevkov
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.95 (0.35)