Názor

Slovenský BIOmasaker

29.01.15
Nikdy som nebol zarytým ekoaktivistom. Na mnohé informácie sa už roky snažím pozerať triezvo a s nadhľadom. Emócie úsudku nikdy nepomôžu. Avšak, keď som si uvedomil, že počas pár rokov akosi prirýchlo zmizli z môjho okolia krásne aleje, brehové porasty či veľké plochy lesov, naštvalo ma to. A ešte viac ma vytočila informácia, kde veľa týchto nádherných stromov končí.

Les a stromy tu boli už milióny rokov pred nami, dokázali plniť svoje funkcie a šíriť sa bez akejkoľvek pomoci. Boli doby, keď ich človek uctieval, keď k nim vzhliadal s úctou a pokorou, keď existovali miesta, kde sa nesmela sekera stromu ani len dotknúť.
Bohužiaľ, takéto romantické ideály sú len históriou. Dnes nie sú sväté ani národné parky, ani jedinečné jedľovo-bukové lesy na východe Slovenska, ktoré sú také vzácne, že si zaslúžili zaradenie do svetového dedičstva UNESCO. Úcta k prírode je však prežitok, dnes letí už len úcta k peniazom. Ľudia riešia problémy krčmovými rečami, nadávkami pred televíziou a nahnevanými výrazmi od rána do večera.

Bojovať proti rozhodnutiam tých hore nad nami nie je vôbec jednoduché. Tobôž nie ak sú v tom peniaze, o ktorých sa nám môže len snívať. Obrovské energetické šialenstvo, ktoré má krásny názov „využívanie obnoviteľných zdrojov energie“ prinieslo v konečnom dôsledku len devastovanie krajiny. Rozsiahle fotovoltaické elektrárne zabrali hektáre úrodnej pôdy vďaka dotáciám, ktoré nepriniesli nič dobré, len budúce zisky pre tých, ktorí sa tejto príležitosti chopili. Toto šialenstvo našťastie už pominulo. Prišlo však nové. Dotácie na „zelenú energiu“ vo forme spaľovania drevnej štiepky.

Vo svojom základe je táto myšlienka naozaj ekologická a trvalo udržateľná. To by však nemohlo byť na Slovensku. Dotácie pomohli k vybudovaniu mnohých teplární či elektrární na biomasu. V rokoch 2004 – 2012 bolo len v oblasti východného Slovenska investované z európskych fondov a štátneho rozpočtu vyše 56 mil. € do podpory tohto energetického zdroja. Nechcem však svoju osobnú výpoveď o tom, čo ma štve, podkladať desiatkami faktov, tých si nájdete na internete toľko, že nad nimi môžete stráviť celú noc.

Vráťme sa späť k ideálnej predstave, keby všetko fungovalo tak, ako má. Na prvom mieste by vždy mala byť štúdia o množstve dostupnej biomasy v plánovanej lokalite. Odrezky, piliny, drevný odpad z priemyslu, rýchlorastúce energetické porasty – to všetko by mali byť ekologicky a energeticky využiteľné zdroje. Na to sa akosi pozabudlo, a ak nejaké takéto štúdie boli, nikto sa nimi netrápil. A tak vznikla situácia, že na výrobu energie týmto spôsobom nie je dostatok biomasy – proste, dopyt prevýšil skutočne dostupný drevný odpad a biomasu z energetických porastov.

Čo by sme to boli za ľudia, keby sme nevedeli riešiť problémy! Inicitívne sa začalo s čistením plôch, kde sa začal rozširovať les (doteraz to veľmi nikoho netrápilo), tŕňom v oku sa stali aj brehové porasty, aleje, stromoradia a postupne už aj zdravé a vzácne jedľovobukové lesy. Veď je to jedno, čo sa nahádže do kotlov, hlavne nech to horí a nech sa peniažky aj naďalej sypú. Takéto drevo "nižšej" kvality sa odvezie do elektrárne, zoštiepkuje sa a máme ekológiu ako vyšitú. Všetko podporované a dotované štátom a Európou, pričom na tom bohatne skupinka vyvolených.

Takto končia aj mnohé čergovské lesy. Miesto, kde sa zachovali posledné rozsiahlejšie jedľobučiny. Veľké množstvo dreva je zvážaného priamo do elektrárne v Bardejove. Myslieť ekologicky nestačí, treba myslieť aj na dôsledky. Mnohé brehové porasty boli hniezdiskom vtákov, domovom pre obojživelníky a vzácne druhy hmyzu. Tieto lokality sú na niekoľko rokov nenávratne stratené.

Proti štátnym dotáciám na drevo, spaľované v biomasových zariadeniach, okrem dreva pochádzajúceho z energetických porastov a z odpadu z drevospracujúceho priemyslu, sa postavilo Lesoochranárske zoskupenie VLK. Prinieslo informačnú, ale aj petičnú kampaň s názvom BIOmasaker (motorovou pílou). Petíciu za zrušenie štátnych dotácií podpísalo 37 802 občanov a zástupcovia OZ ju odovzdali Ministerstvu hospodárstva SR. Zistenia VLK-a, že na Slovensku dochádza k spaľovaniu kvalitného dreva, potvrdil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Vyplýva to z tejto analýzy, ktorú ÚRSO zverejnil 28.11.2014.

Ostáva teda len dúfať, že toto "ekologické" šialenstvo sa podarí nejako legislatívne pribrzdiť...

Fórum 82 príspevkov
Slovenský BIOmasaker 09/10/19 06:27 82 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Pralesy Skalná Alpa a Jánošíkova kolkáreň Ráno sa budíme, až keď Slnko ohrieva stany na teplotu, že sa v nich nedá vydržať. Času máme dosť, celý deň pred sebou ale ja, ako vždy, mám v sebe nekontrolovateľnú túžbu vyraziť čím skôr, čo ospalým kamarátom lezie na nervy. Skorý ranný entuziazmus schladí spŕška nepekných zaspaných pohľadov a nadávok z hlbín stanov. To sa však mení po raňajkách. Všetci sa tešíme na nové, málo známe časti veľkofatranských pralesov. Dnes sa ocitneme s doprovodom z OZ Jantárová cesta uprostred krásneho pralesa Skalná Alpa a neskôr v Jánošíkovej kolkárni. 10/04/19 Stanislav Ďurica Veľká Fatra a Choč
Túra Spoznávanie veľkofatranského pralesa Smrekovica Navštíviť prales nie je až tak nemožné, ako sa bežnému človeku zdá. Prales je zvyčajne chápaný ako hustá džungľa v oblastí rovníka, niekde v Južnej Amerike alebo v Afrike. No prales nájdeme aj v našich horách. A tak k tomu stačí trocha voľného času a chuť spoznať les zvnútra a nesústrediť sa výhradne na najviac vyhľadávaný cieľ turistiky – výhľady a vysoké štíty. 03/04/19 Stanislav Ďurica Veľká Fatra a Choč
Túra Apuseni - čarovná tiesňava Cheile Galbenei Celé roky sme sa počas našich potuliek slovenskými horami dohodovali na tom, že konečne vyrazíme na turistiku do Rumunska. A keďže sme všetci z východu, hľadali sme zaujímavú lokalitu, ktorá bude čo najbližšie Slovensku. Voľba padla na pohorie Apuseni a krasovú oblasť Padis a ako vhodný čas sme si vybrali začiatok mája. O oblasti je na internete veľké množstvo informácií a plánovanie teda nebolo náročné. 19/03/19 Stanislav Ďurica Svet
Najnovšie články na titulke
 
Prístrešok Chata Lesov SR Vydrica Pri mojom trojtýždňovom pobyte v kúpeľoch Sklené Teplice som neraz kráčal Vydričnou dolinou. Zatiaľ čo kroky drvivej väčšiny kúpeľných hostí sa končili pri odbočke k miestnej časti Sady, kde sa nachádzala stajňa miestneho salaša, ja som ju prešiel celú zopárkrát. Tak isto som vyšiel aj všetkými lesnými odbočkami z nej do okolitých lesov. Keď som si naplánoval, že neznačene prejdem cez Holý vrch Čečetkovým lesom na samotu Konice, narazil som pár metrov od asfaltky na chatu Lesov SR, štátny podnik Banská Bystrica, odštepný závod Žarnovica. dnes Miroslav Svítek Štiavnické vrchy
Túra Okolo Omšenia cez Baské, Homôľku a Bartošovicu Bez mučenia sa priznám, že Strážovské vrchy sú pre mňa takmer nedotknutým terénom. Lezenie pri Omšenskej Babe a silvestrovský pobyt v Chvojnici sa odohrali ešte hlboko v minulom tisícročí. Už ani neviem, prečo som sa začal ňúrať v mape práve okolo Omšenia – vrchy, výhľady, pramene, prístrešky – každopádne sa mi zrodil v hlave hrubý koncept. Najprv som mal ísť sám, ale potom sa Monike podarilo odtrhnúť sa od povinností, a tak sme mohli vyraziť v kompletnej zostave aj s Hugom a Čili. včera Pavol Timko Strážovské vrchy
Túra Mních z Martinčeka Liptov je plný skvelých miest ako stvorených pre výlet. Napriek tomu sa vám môže hodiť aj tento môj tip, vhodný najmä pre rodiny s deťmi. Vyberieme sa totiž na krátku prechádzku na vŕšok Mních, týčiaci sa rovno nad Ružomberkom. Výhľady sú zaručené. 17/10/19 Andrea Morongová Veľká Fatra a Choč

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Slovenský BIOmasaker 09/10/19 06:27 82 príspevkov
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.77 (0.19)