Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Cesta M. Széchy: Hnúšťa – Rim. Sobota

Dnes sa k nám má pripojiť kamarát z Košíc – Tamas. Keďže však príde o vlak neskôr, máme sa stretnúť na trase pri smerovníku Klinové, pričom on príde z obce Rimavské Brezovo. Vypočítam si, že by tam mal byť o 11.00 h a my o 11.30 h. Preto prosím Ivanu, aby sa tomu prispôsobila. Márne. Vidina toho, že sa dnes nemusíme naháňať na autobus, jej spôsob chôdze spomalil na úroveň plazenia sa. S Tamasom sme sa stretli až v Horných Zahoranoch, kde som volil prezidenta.

Vzdialenosť
37 km
Prevýšenie
+825 m stúpanie, -905 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 29.03.2014
Pohoria
Slovenské rudohorie - Revúcka vrchovina a Juhoslovenská kotlina - Rimavská kotlina
Trasa
Voda
cisterna nad Hnúšťou, studňa v Horných Záhoranoch pred kultúrnym domom
Nocľah
Turistická ubytovňa Rimava v Rimavskej Sobote
Doprava
Rimavská Sobota (vlak, bus) - Hnúšťa (vlak, bus)
SHOCart mapy
» mapa momentálne nie je v ponuke

Trasa

Hnúšťa – Laz – býv. RZ Brezina – Kadlub – sedlo Prievady – Klinové – samota Boľfovo – Nový Svet – Horné Zahorany – Pokoradzské jazierka – Nižná Pokoradz – Rimavská Sobota

Vstávam po piatej, robím si v kuchynke raňajky a o 6.30 h vyrážame s Ivanou na vlak. Volebná miestnosť na ZŠ ešte nie je otvorená, a tak som zvedavý, kde budem voliť.

Hore na červenú z Hnúšte sa dostaneme oproti včerajšku s menšou zachádzkou mimo značky. Mám dnes meniny, a tak ma potešia SMS-kové gratulácie. Ivana sa hore opäť dožaduje pauzy, tak sa jej pokúšam vysvetliť, že by sme nemali veľmi pauzovať, ak sa chceme s Tamasom stretnúť podľa dohody. Ona však tvrdí, že dnes sa nemusíme ponáhľať na autobus a vôbec neberie do úvahy moje výpočty, že včerajším slimačím tempom prídeme do Rimavskej Soboty za totálnej tmy. Napokon tak ide celý deň a prichádzame do Rimavskej Soboty za svetla mojej jedinej čelovky.

Po pauze vykročíme doprava po poľnej ceste. Sú tu pekné výhľady a netrvá dlho a sme pri zrúcanine rekreačného strediska Breziny. Optimisticky sme dumali, že si tu naberieme vodu a sú tu len dve ruiny zarastené stromami. V jednej by sa dalo prespať, no človek by musel dúfať, že strop práve v noci nepadne.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Mobilová turistika

Lesnou cestou v pražiacom slnku schádzame k sedlu Brezina. Ivana sa opäť vrhá na kvety podbeľa a rezignovane si sadám na popílené stromy. Po dlhej pauze pokračujeme cestou do kopca a zisťujeme, že ideme mimo značky. Ivana odmieta ísť takto ďalej, ja zase sa vrátiť, lebo mi je jasné, že sa za vrcholom musia cesty spojiť. Ivana sa vracia a ja idem dohora. Samozrejme, že za vrcholom sa pripája červená sprava. Volám Ivane, že som na červenej a ona, že tiež. Tak som pokojný a idem ďalej. To mi volá Tamas, že on je na červenej a že kde sme my. Vysvetľujem mu situáciu a dohodneme sa, že nás počká pol hodiny. Zatiaľ vychádzam na lúky nad osadou Kadlub. Vidím pred sebou cintorín, a tak sa idem naň pozrieť. Za ním vidím altánok s grilom, tak sa idem pozrieť aj naň. Altánok je ďaleko od akéhokoľvek domu. Na betónovom podklade drží šesť stĺpikov strechu a v jednom rohu ja stena s pieckou. Sú tu dva stoly s lavicami. Som tu skoro hodinu a Ivana stále nechodí, hoci som jej volal, že ju čakám. Volá mi pre zmenu Tamás, že nás nečaká a ide do Horných Zahorian. Volám opäť Ivane, že ju viac nečakám. Som znechutený z takejto turistiky a vôbec si nevychutnávam slnečný deň.

Zbehnem si ešte pozrieť zvonicu pri autobusovej zastávke v Kadlube a vraciam sa na červenú značku Cesty Márie Széchy, ktorá z lúk odbočuje vpravo do lesa. Prechádzam popri pár domoch a som pri asfaltke a drevenej zastávke autobusu v sedle Prievady. Dalo by sa tu celkom slušne prespať, veď má kvalitnú strechu a tri pevné steny. Keď z asfaltky vyjdem na lúku, som šokovaný z Ivany, ktorá sa vracia z lesa. Ona vôbec nešla, kde sme sa dohovorili a kľudne ma tam nechala čakať!

Ani líška, ktorú som odfotil na lúke, ako loví myši, mi nedokázala vylepšiť pokazený deň. Uvedomil som si, aké je dôležité, aby si partneri na túre sadli. Ivana, napriek tomu, že som jej hovoril, ako je Tamas ďaleko pred nami, odmietala bez najedenia ísť ďalej. Nuž sme si našli v lese padnutý strom a obedovali sme. Potom sme konečne pokračovali v ceste. Z lesa sme vyšli na polia a v diaľke bolo vidno samotu Boľfovo. Naľavo sa na slnku leskli panely slnečnej elektrárne. Z poľa sme vyšli na asfaltku a podľa mapy sme mali ísť doprava. Videl som, že značka pokračuje rovno poľnou cestou, ale Ivana držala mapu pred sebou a odmietala ísť inakade, než hovorila mapa. Tak sme po asfaltke šliapali veľký trojuholník, aby sa k nám pred odbočením na Boľfovo, pripojila červená zľava z poľa. Boľfovo je pár asi rekreačných domov a pred nimi je stará drevená studňa s polorozpadnutou strechou. Malým lesíkom sme prešli okolo domov samoty Nový Svet a vyšli sme na asfaltku do Horných Zahorian. Naľavo v záhrade ma upútal altánok, postavený na strome, pričom strom bol živý. Žeby tu býval Tarzan?

Konečne spolu

Pred Hornými Zahoranmi sme stretli chlapíka na koni. Pýtal som sa ho, či nejde s prenosnou volebnou urnou. Zasmial sa a poslal ma do domu kultúry. Pred ním je studňa s výbornou vodou. Išiel som si pozrieť zvonicu na malom námestíčku a miestni sa mi posťažovali, že už pár rokov márne prosia o dotáciu na jej záchranu. Tu som konečne stretol zmoreného Tamasa, ktorý sa vybral napriek navigácií zlým smerom a na vyhliadkový kopec neprišiel. Kým si s Ivanou naberali vodu zo studne, išiel som voliť. Podebatoval som si so ženičkami slniacimi sa na lavičke a napokon som prekvapil volebnú komisiu, ktorá statočne prikladala do kachlí, lebo dnu im bola zima. Konečne sme boli spolu všetci traja a myslel som si, že cesta prebehne hladko. Lenže moji súpútnici boli hotoví a do cieľa bolo ešte 13 km!

Za obcou sme z asfaltky odbočili do lesa a objavil som zemľanku. Moji spoločníci o ňu nejavili záujem a mňa mrzelo, že neviem na čo slúžila. Nuž som ich dobehol a mierne klesajúc lesom, sme prišli k prírodnej rezervácii Pokoradzské jazierka. Sú tri a vznikli kryhovým zosuvom vulkanoklastík. Že neviete čo to je? Ani ja. Odbočili sme na lúky a napokon som došiel až k najväčšiemu z nich. Je tu 5. stupeň ochrany prírody. Spoločníci sedeli zmorení v tráve a dokonca mi telefonovali, či som ich neopustil, lebo som vraj dlho preč.

Nuž som sa k nim vrátil a po mokrine okolo ďalšieho jazierka sme došli do lesíka a z neho sme v prítmí vyšli na asfaltku pri chatovej osade. Nasadil som si cyklistické blikačky a ešte aj reflexné pásiky. Oni nemali nič, a tak som dúfal, že ich nič nezrazí. Cesta nás doviedla do mestskej časti Rimavskej Soboty - Nižná Pokoradz a na jej konci sme zahli doľava do polí. Keď sa mi nepáčilo kopírovanie okraja poľa a navrhoval som zbehnúť na cestu idúcu súbežne s nami za potokom, opäť som sa dostal do sporu s Ivanou, ktorá odmietala opustiť červenú. Našťastie aj červená odbočila k potoku a lávkou prešla na cestičku. To som nečakal na spoločníkov, lebo mi v kraťasoch začínala byť zima. Tma bola totálna, no došli sme na hlavnú výpadovku z Rimavskej Soboty a mostom ponad železnicu sme sa dostali do mesta. Všetci sme sa stretli na námestí pred sochou Alexandra Petroviča (Sándor Petőfi), s ktorým sa nadšený Tamas, napriek tme, žiadal vyfotiť.

Pokazený deň nekončí

Pokazený deň nemal ešte končiť. Keď sme včera nadšení odchádzali z Fontány, sľúbil som im, že sa tam dnes vrátime. Trošku sme po tme blúdili, no napokon sme ju našli. Aké bolo moje prekvapenie, keď sme zistili, že je tu súkromná oslava a neobslúžia nás. To nám nevedeli včera povedať?

Spoločníci trvali na večeri, ja som znechutený išiel spať hladný. Tamas to ešte zaklincoval, že chce pozerať televízor do vyhlásenia predbežných výsledkov prezidentských volieb. Nuž som mu objednal druhú izbu. Keď sa vrátili na ubytovňu, Ivana odmietla taktiež vstávať ráno, a tak sme sa rozišli s tým, že zajtra idem do Fiľakova sám, lebo chcem ísť do Bratislavy vlakom o 15.36 h. Ivane som nechal svoju mapu Stolických vrchov 1 : 100 000, lebo jej 1 : 50 000 sa končila pred Pokoradzou. Takto som v dnešný deň volil dvakrát. Raz prezidenta a druhý raz, že už nikdy nepôjdem na diaľkovú turistiku s parťákmi, o ktorých neviem z praxe, či na to majú. Lebo potom stojí turistika za...

Pokračovanie nabudúce.
Predchádzajúca časť putovania.

Fotogaléria k článku

Najnovšie