Túra

Cesta M. Széchy: Hnúšťa – Rim. Sobota

06. 06. 2014
Dnes sa k nám má pripojiť kamarát z Košíc – Tamas. Keďže však príde o vlak neskôr, máme sa stretnúť na trase pri smerovníku Klinové, pričom on príde z obce Rimavské Brezovo. Vypočítam si, že by tam mal byť o 11.00 h a my o 11.30 h. Preto prosím Ivanu, aby sa tomu prispôsobila. Márne. Vidina toho, že sa dnes nemusíme naháňať na autobus, jej spôsob chôdze spomalil na úroveň plazenia sa. S Tamasom sme sa stretli až v Horných Zahoranoch, kde som volil prezidenta.

Trasa

Hnúšťa – Laz – býv. RZ Brezina – Kadlub – sedlo Prievady – Klinové – samota Boľfovo – Nový Svet – Horné Zahorany – Pokoradzské jazierka – Nižná Pokoradz – Rimavská Sobota

Vstávam po piatej, robím si v kuchynke raňajky a o 6.30 h vyrážame s Ivanou na vlak. Volebná miestnosť na ZŠ ešte nie je otvorená, a tak som zvedavý, kde budem voliť.

Hore na červenú z Hnúšte sa dostaneme oproti včerajšku s menšou zachádzkou mimo značky. Mám dnes meniny, a tak ma potešia SMS-kové gratulácie. Ivana sa hore opäť dožaduje pauzy, tak sa jej pokúšam vysvetliť, že by sme nemali veľmi pauzovať, ak sa chceme s Tamasom stretnúť podľa dohody. Ona však tvrdí, že dnes sa nemusíme ponáhľať na autobus a vôbec neberie do úvahy moje výpočty, že včerajším slimačím tempom prídeme do Rimavskej Soboty za totálnej tmy. Napokon tak ide celý deň a prichádzame do Rimavskej Soboty za svetla mojej jedinej čelovky.

Po pauze vykročíme doprava po poľnej ceste. Sú tu pekné výhľady a netrvá dlho a sme pri zrúcanine rekreačného strediska Breziny. Optimisticky sme dumali, že si tu naberieme vodu a sú tu len dve ruiny zarastené stromami. V jednej by sa dalo prespať, no človek by musel dúfať, že strop práve v noci nepadne.

Mobilová turistika

Lesnou cestou v pražiacom slnku schádzame k sedlu Brezina. Ivana sa opäť vrhá na kvety podbeľa a rezignovane si sadám na popílené stromy. Po dlhej pauze pokračujeme cestou do kopca a zisťujeme, že ideme mimo značky. Ivana odmieta ísť takto ďalej, ja zase sa vrátiť, lebo mi je jasné, že sa za vrcholom musia cesty spojiť. Ivana sa vracia a ja idem dohora. Samozrejme, že za vrcholom sa pripája červená sprava. Volám Ivane, že som na červenej a ona, že tiež. Tak som pokojný a idem ďalej. To mi volá Tamas, že on je na červenej a že kde sme my. Vysvetľujem mu situáciu a dohodneme sa, že nás počká pol hodiny. Zatiaľ vychádzam na lúky nad osadou Kadlub. Vidím pred sebou cintorín, a tak sa idem naň pozrieť. Za ním vidím altánok s grilom, tak sa idem pozrieť aj naň. Altánok je ďaleko od akéhokoľvek domu. Na betónovom podklade drží šesť stĺpikov strechu a v jednom rohu ja stena s pieckou. Sú tu dva stoly s lavicami. Som tu skoro hodinu a Ivana stále nechodí, hoci som jej volal, že ju čakám. Volá mi pre zmenu Tamás, že nás nečaká a ide do Horných Zahorian. Volám opäť Ivane, že ju viac nečakám. Som znechutený z takejto turistiky a vôbec si nevychutnávam slnečný deň.

Zbehnem si ešte pozrieť zvonicu pri autobusovej zastávke v Kadlube a vraciam sa na červenú značku Cesty Márie Széchy, ktorá z lúk odbočuje vpravo do lesa. Prechádzam popri pár domoch a som pri asfaltke a drevenej zastávke autobusu v sedle Prievady. Dalo by sa tu celkom slušne prespať, veď má kvalitnú strechu a tri pevné steny. Keď z asfaltky vyjdem na lúku, som šokovaný z Ivany, ktorá sa vracia z lesa. Ona vôbec nešla, kde sme sa dohovorili a kľudne ma tam nechala čakať!

Ani líška, ktorú som odfotil na lúke, ako loví myši, mi nedokázala vylepšiť pokazený deň. Uvedomil som si, aké je dôležité, aby si partneri na túre sadli. Ivana, napriek tomu, že som jej hovoril, ako je Tamas ďaleko pred nami, odmietala bez najedenia ísť ďalej. Nuž sme si našli v lese padnutý strom a obedovali sme. Potom sme konečne pokračovali v ceste. Z lesa sme vyšli na polia a v diaľke bolo vidno samotu Boľfovo. Naľavo sa na slnku leskli panely slnečnej elektrárne. Z poľa sme vyšli na asfaltku a podľa mapy sme mali ísť doprava. Videl som, že značka pokračuje rovno poľnou cestou, ale Ivana držala mapu pred sebou a odmietala ísť inakade, než hovorila mapa. Tak sme po asfaltke šliapali veľký trojuholník, aby sa k nám pred odbočením na Boľfovo, pripojila červená zľava z poľa. Boľfovo je pár asi rekreačných domov a pred nimi je stará drevená studňa s polorozpadnutou strechou. Malým lesíkom sme prešli okolo domov samoty Nový Svet a vyšli sme na asfaltku do Horných Zahorian. Naľavo v záhrade ma upútal altánok, postavený na strome, pričom strom bol živý. Žeby tu býval Tarzan?

Konečne spolu

Pred Hornými Zahoranmi sme stretli chlapíka na koni. Pýtal som sa ho, či nejde s prenosnou volebnou urnou. Zasmial sa a poslal ma do domu kultúry. Pred ním je studňa s výbornou vodou. Išiel som si pozrieť zvonicu na malom námestíčku a miestni sa mi posťažovali, že už pár rokov márne prosia o dotáciu na jej záchranu. Tu som konečne stretol zmoreného Tamasa, ktorý sa vybral napriek navigácií zlým smerom a na vyhliadkový kopec neprišiel. Kým si s Ivanou naberali vodu zo studne, išiel som voliť. Podebatoval som si so ženičkami slniacimi sa na lavičke a napokon som prekvapil volebnú komisiu, ktorá statočne prikladala do kachlí, lebo dnu im bola zima. Konečne sme boli spolu všetci traja a myslel som si, že cesta prebehne hladko. Lenže moji súpútnici boli hotoví a do cieľa bolo ešte 13 km!

Za obcou sme z asfaltky odbočili do lesa a objavil som zemľanku. Moji spoločníci o ňu nejavili záujem a mňa mrzelo, že neviem na čo slúžila. Nuž som ich dobehol a mierne klesajúc lesom, sme prišli k prírodnej rezervácii Pokoradzské jazierka. Sú tri a vznikli kryhovým zosuvom vulkanoklastík. Že neviete čo to je? Ani ja. Odbočili sme na lúky a napokon som došiel až k najväčšiemu z nich. Je tu 5. stupeň ochrany prírody. Spoločníci sedeli zmorení v tráve a dokonca mi telefonovali, či som ich neopustil, lebo som vraj dlho preč.

Nuž som sa k nim vrátil a po mokrine okolo ďalšieho jazierka sme došli do lesíka a z neho sme v prítmí vyšli na asfaltku pri chatovej osade. Nasadil som si cyklistické blikačky a ešte aj reflexné pásiky. Oni nemali nič, a tak som dúfal, že ich nič nezrazí. Cesta nás doviedla do mestskej časti Rimavskej Soboty - Nižná Pokoradz a na jej konci sme zahli doľava do polí. Keď sa mi nepáčilo kopírovanie okraja poľa a navrhoval som zbehnúť na cestu idúcu súbežne s nami za potokom, opäť som sa dostal do sporu s Ivanou, ktorá odmietala opustiť červenú. Našťastie aj červená odbočila k potoku a lávkou prešla na cestičku. To som nečakal na spoločníkov, lebo mi v kraťasoch začínala byť zima. Tma bola totálna, no došli sme na hlavnú výpadovku z Rimavskej Soboty a mostom ponad železnicu sme sa dostali do mesta. Všetci sme sa stretli na námestí pred sochou Alexandra Petroviča (Sándor Petőfi), s ktorým sa nadšený Tamas, napriek tme, žiadal vyfotiť.

Pokazený deň nekončí

Pokazený deň nemal ešte končiť. Keď sme včera nadšení odchádzali z Fontány, sľúbil som im, že sa tam dnes vrátime. Trošku sme po tme blúdili, no napokon sme ju našli. Aké bolo moje prekvapenie, keď sme zistili, že je tu súkromná oslava a neobslúžia nás. To nám nevedeli včera povedať?

Spoločníci trvali na večeri, ja som znechutený išiel spať hladný. Tamas to ešte zaklincoval, že chce pozerať televízor do vyhlásenia predbežných výsledkov prezidentských volieb. Nuž som mu objednal druhú izbu. Keď sa vrátili na ubytovňu, Ivana odmietla taktiež vstávať ráno, a tak sme sa rozišli s tým, že zajtra idem do Fiľakova sám, lebo chcem ísť do Bratislavy vlakom o 15.36 h. Ivane som nechal svoju mapu Stolických vrchov 1 : 100 000, lebo jej 1 : 50 000 sa končila pred Pokoradzou. Takto som v dnešný deň volil dvakrát. Raz prezidenta a druhý raz, že už nikdy nepôjdem na diaľkovú turistiku s parťákmi, o ktorých neviem z praxe, či na to majú. Lebo potom stojí turistika za...

Pokračovanie nabudúce.
Predchádzajúca časť putovania.

Fórum 17 príspevkov
Cesta M. Széchy: Hnúšťa – Rim. Sobota 14/07/14 15:32 17 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Trenčianske rozhľadne Ibovka a Malý Jelenec Roky som chodieval na Moravu s mojím kamarátom putovať od jednej rozhľadne k druhej. Kamarát sa nejako vytratil z môjho života a rozhľadne tiež. Tento rok som si musel na prelome marca a apríla vybrať kopu starej dovolenky a pri spriadaní plánov, ovplyvnených krízou, okrem viacdňových prechodov došlo aj na rozhľadne na západnom Slovensku. Vypísal som si ich asi trinásť, a keďže Trenčín nie je až tak ďaleko, dve som spojil do jednej túry. 03/07/20 Miroslav Svítek Biele Karpaty
Prístrešok Lesný zrub Šarvíz Pri putovaní zo Žarnovice na rozhľadňu Háj som doputoval po modrej značke k TIM Horáreň Šarvíz (tiež Zadný Šarvíz). Smerovník ma upozornil, že Zbojníčke studničky sú vzdialené 50 m dole po lesnej cestičke, a tak som sa išiel na ne pozrieť. V horúčave, čo bola, sa mi veľmi hodila čerstvá, studená voda z pekne upraveného prameňa. Umyl som sa, napil a prečítal si informačnú tabuľu o Zbojníckych studničkách. 06/06/20 Miroslav Svítek Pohronský Inovec, Vtáčnik
Túra Žarnovica – rozhľadňa Háj – Nová Baňa Koncom apríla som sa mal nachádzať na inom kontinente, no pandémia a príslušné opatrenia zariadili, že si dovolenku čerpám doma. Aspoň že nemusím byť len v okrese bydliska a po lese môžem chodiť bez rúška! Vypísal som si trinásť rozhľadní dosiahnuteľných na otočku aj s túrou z Bratislavy a po štvordňovom prechode Prašník – Patrónka, som mohol začať behať po rozhľadniach. 25/05/20 Miroslav Svítek Vtáčnik
Najnovšie články na titulke
 
Túra Prievidza – Nitrianske Rudno – Bánovce n. B. Strážovské vrchy som prebrúsil kade-tade, keďže je to jedno z mojich domovských pohorí. Stále je však možné trasu skombinovať, aby obsahovala aj čosi nové. Tentoraz som prekrižoval južnú časť pohoria od východu na západ. dnes Michal Bukvai Strážovské vrchy
Túra Jelšavský hrad a Skalka Hurá!!! Koronokríza takmer skončila a môžeme konečne ísť na náš prvý tohoročný viacdňový pobyt. Tento raz nazrieme do regiónu Gemer. Niektoré časti Gemera poznáme celkom dobre, no oblasť okolo Revúcej a Jelšavy je pre nás Terra incognita. Je načase to zmeniť. Veľkým lákadlom sú tri hrady, na ktorých som ešte nebola – Jelšavský, Šivetický a Rákoš. včera Danka Tomášiková Revúcka vrchovina
Túra Hrebienok – Tatranská Lomnica Jarné prázdniny sme sa nakoniec rozhodli stráviť vo Vysokých Tatrách. Ako východiskový bod vyhrala Tatranská Lomnica, odkiaľ sa dá v pohode všade dostať vláčikom a nemusím riešiť presuny autom, ani plné parkoviská. A keď sme boli vo Vysokých Tatrách, nemohli sme minúť Studenopotocké vodopády. 09/07/20 Martina Haratíková Vysoké a Belianske Tatry

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Cesta M. Széchy: Hnúšťa – Rim. Sobota 14/07/14 15:32 17 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Slovenské rudohorie - Revúcka vrchovina a Juhoslovenská kotlina - Rimavská kotlina
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 658 m n. m.
    • min: 215 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 825 m
    • klesanie: 905 m
  • Vzdialenosť
    • 37 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • jar
  • Dátum túry
    • 29.03.2014
  • Štart trasy
    • šírka: 48.5783 ° SŠ
      dĺžka: 19.9566 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.3849 ° SŠ
      dĺžka: 20.0282 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • Turistická ubytovňa Rimava v Rimavskej Sobote
  • Voda
    • cisterna nad Hnúšťou, studňa v Horných Záhoranoch pred kultúrnym domom
  • SHOCart mapy
    • » mapa momentálne nie je v ponuke
  • Doprava
    • Rimavská Sobota (vlak, bus) - Hnúšťa (vlak, bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.21 (0.51)