Túra

Cesta M. Széchy: Hnúšťa – Rim. Sobota

06.06.14
Dnes sa k nám má pripojiť kamarát z Košíc – Tamas. Keďže však príde o vlak neskôr, máme sa stretnúť na trase pri smerovníku Klinové, pričom on príde z obce Rimavské Brezovo. Vypočítam si, že by tam mal byť o 11.00 h a my o 11.30 h. Preto prosím Ivanu, aby sa tomu prispôsobila. Márne. Vidina toho, že sa dnes nemusíme naháňať na autobus, jej spôsob chôdze spomalil na úroveň plazenia sa. S Tamasom sme sa stretli až v Horných Zahoranoch, kde som volil prezidenta.

Trasa

Hnúšťa – Laz – býv. RZ Brezina – Kadlub – sedlo Prievady – Klinové – samota Boľfovo – Nový Svet – Horné Zahorany – Pokoradzské jazierka – Nižná Pokoradz – Rimavská Sobota

Vstávam po piatej, robím si v kuchynke raňajky a o 6.30 h vyrážame s Ivanou na vlak. Volebná miestnosť na ZŠ ešte nie je otvorená, a tak som zvedavý, kde budem voliť.

Hore na červenú z Hnúšte sa dostaneme oproti včerajšku s menšou zachádzkou mimo značky. Mám dnes meniny, a tak ma potešia SMS-kové gratulácie. Ivana sa hore opäť dožaduje pauzy, tak sa jej pokúšam vysvetliť, že by sme nemali veľmi pauzovať, ak sa chceme s Tamasom stretnúť podľa dohody. Ona však tvrdí, že dnes sa nemusíme ponáhľať na autobus a vôbec neberie do úvahy moje výpočty, že včerajším slimačím tempom prídeme do Rimavskej Soboty za totálnej tmy. Napokon tak ide celý deň a prichádzame do Rimavskej Soboty za svetla mojej jedinej čelovky.

Po pauze vykročíme doprava po poľnej ceste. Sú tu pekné výhľady a netrvá dlho a sme pri zrúcanine rekreačného strediska Breziny. Optimisticky sme dumali, že si tu naberieme vodu a sú tu len dve ruiny zarastené stromami. V jednej by sa dalo prespať, no človek by musel dúfať, že strop práve v noci nepadne.

Mobilová turistika

Lesnou cestou v pražiacom slnku schádzame k sedlu Brezina. Ivana sa opäť vrhá na kvety podbeľa a rezignovane si sadám na popílené stromy. Po dlhej pauze pokračujeme cestou do kopca a zisťujeme, že ideme mimo značky. Ivana odmieta ísť takto ďalej, ja zase sa vrátiť, lebo mi je jasné, že sa za vrcholom musia cesty spojiť. Ivana sa vracia a ja idem dohora. Samozrejme, že za vrcholom sa pripája červená sprava. Volám Ivane, že som na červenej a ona, že tiež. Tak som pokojný a idem ďalej. To mi volá Tamas, že on je na červenej a že kde sme my. Vysvetľujem mu situáciu a dohodneme sa, že nás počká pol hodiny. Zatiaľ vychádzam na lúky nad osadou Kadlub. Vidím pred sebou cintorín, a tak sa idem naň pozrieť. Za ním vidím altánok s grilom, tak sa idem pozrieť aj naň. Altánok je ďaleko od akéhokoľvek domu. Na betónovom podklade drží šesť stĺpikov strechu a v jednom rohu ja stena s pieckou. Sú tu dva stoly s lavicami. Som tu skoro hodinu a Ivana stále nechodí, hoci som jej volal, že ju čakám. Volá mi pre zmenu Tamás, že nás nečaká a ide do Horných Zahorian. Volám opäť Ivane, že ju viac nečakám. Som znechutený z takejto turistiky a vôbec si nevychutnávam slnečný deň.

Zbehnem si ešte pozrieť zvonicu pri autobusovej zastávke v Kadlube a vraciam sa na červenú značku Cesty Márie Széchy, ktorá z lúk odbočuje vpravo do lesa. Prechádzam popri pár domoch a som pri asfaltke a drevenej zastávke autobusu v sedle Prievady. Dalo by sa tu celkom slušne prespať, veď má kvalitnú strechu a tri pevné steny. Keď z asfaltky vyjdem na lúku, som šokovaný z Ivany, ktorá sa vracia z lesa. Ona vôbec nešla, kde sme sa dohovorili a kľudne ma tam nechala čakať!

Ani líška, ktorú som odfotil na lúke, ako loví myši, mi nedokázala vylepšiť pokazený deň. Uvedomil som si, aké je dôležité, aby si partneri na túre sadli. Ivana, napriek tomu, že som jej hovoril, ako je Tamas ďaleko pred nami, odmietala bez najedenia ísť ďalej. Nuž sme si našli v lese padnutý strom a obedovali sme. Potom sme konečne pokračovali v ceste. Z lesa sme vyšli na polia a v diaľke bolo vidno samotu Boľfovo. Naľavo sa na slnku leskli panely slnečnej elektrárne. Z poľa sme vyšli na asfaltku a podľa mapy sme mali ísť doprava. Videl som, že značka pokračuje rovno poľnou cestou, ale Ivana držala mapu pred sebou a odmietala ísť inakade, než hovorila mapa. Tak sme po asfaltke šliapali veľký trojuholník, aby sa k nám pred odbočením na Boľfovo, pripojila červená zľava z poľa. Boľfovo je pár asi rekreačných domov a pred nimi je stará drevená studňa s polorozpadnutou strechou. Malým lesíkom sme prešli okolo domov samoty Nový Svet a vyšli sme na asfaltku do Horných Zahorian. Naľavo v záhrade ma upútal altánok, postavený na strome, pričom strom bol živý. Žeby tu býval Tarzan?

Konečne spolu

Pred Hornými Zahoranmi sme stretli chlapíka na koni. Pýtal som sa ho, či nejde s prenosnou volebnou urnou. Zasmial sa a poslal ma do domu kultúry. Pred ním je studňa s výbornou vodou. Išiel som si pozrieť zvonicu na malom námestíčku a miestni sa mi posťažovali, že už pár rokov márne prosia o dotáciu na jej záchranu. Tu som konečne stretol zmoreného Tamasa, ktorý sa vybral napriek navigácií zlým smerom a na vyhliadkový kopec neprišiel. Kým si s Ivanou naberali vodu zo studne, išiel som voliť. Podebatoval som si so ženičkami slniacimi sa na lavičke a napokon som prekvapil volebnú komisiu, ktorá statočne prikladala do kachlí, lebo dnu im bola zima. Konečne sme boli spolu všetci traja a myslel som si, že cesta prebehne hladko. Lenže moji súpútnici boli hotoví a do cieľa bolo ešte 13 km!

Za obcou sme z asfaltky odbočili do lesa a objavil som zemľanku. Moji spoločníci o ňu nejavili záujem a mňa mrzelo, že neviem na čo slúžila. Nuž som ich dobehol a mierne klesajúc lesom, sme prišli k prírodnej rezervácii Pokoradzské jazierka. Sú tri a vznikli kryhovým zosuvom vulkanoklastík. Že neviete čo to je? Ani ja. Odbočili sme na lúky a napokon som došiel až k najväčšiemu z nich. Je tu 5. stupeň ochrany prírody. Spoločníci sedeli zmorení v tráve a dokonca mi telefonovali, či som ich neopustil, lebo som vraj dlho preč.

Nuž som sa k nim vrátil a po mokrine okolo ďalšieho jazierka sme došli do lesíka a z neho sme v prítmí vyšli na asfaltku pri chatovej osade. Nasadil som si cyklistické blikačky a ešte aj reflexné pásiky. Oni nemali nič, a tak som dúfal, že ich nič nezrazí. Cesta nás doviedla do mestskej časti Rimavskej Soboty - Nižná Pokoradz a na jej konci sme zahli doľava do polí. Keď sa mi nepáčilo kopírovanie okraja poľa a navrhoval som zbehnúť na cestu idúcu súbežne s nami za potokom, opäť som sa dostal do sporu s Ivanou, ktorá odmietala opustiť červenú. Našťastie aj červená odbočila k potoku a lávkou prešla na cestičku. To som nečakal na spoločníkov, lebo mi v kraťasoch začínala byť zima. Tma bola totálna, no došli sme na hlavnú výpadovku z Rimavskej Soboty a mostom ponad železnicu sme sa dostali do mesta. Všetci sme sa stretli na námestí pred sochou Alexandra Petroviča (Sándor Petőfi), s ktorým sa nadšený Tamas, napriek tme, žiadal vyfotiť.

Pokazený deň nekončí

Pokazený deň nemal ešte končiť. Keď sme včera nadšení odchádzali z Fontány, sľúbil som im, že sa tam dnes vrátime. Trošku sme po tme blúdili, no napokon sme ju našli. Aké bolo moje prekvapenie, keď sme zistili, že je tu súkromná oslava a neobslúžia nás. To nám nevedeli včera povedať?

Spoločníci trvali na večeri, ja som znechutený išiel spať hladný. Tamas to ešte zaklincoval, že chce pozerať televízor do vyhlásenia predbežných výsledkov prezidentských volieb. Nuž som mu objednal druhú izbu. Keď sa vrátili na ubytovňu, Ivana odmietla taktiež vstávať ráno, a tak sme sa rozišli s tým, že zajtra idem do Fiľakova sám, lebo chcem ísť do Bratislavy vlakom o 15.36 h. Ivane som nechal svoju mapu Stolických vrchov 1 : 100 000, lebo jej 1 : 50 000 sa končila pred Pokoradzou. Takto som v dnešný deň volil dvakrát. Raz prezidenta a druhý raz, že už nikdy nepôjdem na diaľkovú turistiku s parťákmi, o ktorých neviem z praxe, či na to majú. Lebo potom stojí turistika za...

Pokračovanie nabudúce.
Predchádzajúca časť putovania.

Fórum 17 príspevkov
Cesta M. Széchy: Hnúšťa – Rim. Sobota 14/07/14 15:32 17 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Gajdoš, Kamenná brána a Peprovec Na pravidelnej utorňajšej stretávke v Malom Bajkale som popisoval, ako sme s Ivanou označovali kopce pre nový OTO 24 vrcholov MK BSK. Keď som spomenul, že mienim ísť opäť v sobotu označiť ďalšie, bol som vyzvaný, aby som to ponúkol ako oddielovú akciu. Vzhľadom na to, že kamarátka Majka mala mať o 18-tej s Devínskym chrámovým zborom AD HOC vystúpenie v devínskom kostole a my sme ju nechceli zmeškať, vybral som tri kopce v okolí Zochovej chaty. 20/02/20 Miroslav Svítek Malé Karpaty
Extra Zimný výstup na Tŕstie Zorganizovať nejakú väčšiu akciu pre verejnosť je pomaly celoročná snaha s výsledkom veľmi neistým, a navyše, často neovplyvniteľným autorom projektu. Keď to všetko klapne, tak ako 15.02.2020 na XXIII. ročníku Zimných výstupov na vrcholy Malých Karpát – Tŕstie, je spokojnosť účastníkov tá najväčšia odmena autorovi a realizátorovi projektu. 17/02/20 Miroslav Svítek Reportáže
Túra Sása – Babiná – Mäsiarsky bok – Krupina Miniseriál o túrach v širšom okolí Dudiniec ukončím popisom prvej túry, na ktorej som si overil, aké je skvelé, že obnovili prevádzku vláčika. Do obce Sása by som sa autobusom z Dudiniec dostal až o 11.24 h a to je na začiatok túry poriadne neskoro. Objavil som krásne kamenné polia, ktoré sa vyrovnajú Kamennému moru vo Vyhniach a asi sa o nich vo všeobecnosti veľa nevie. 16/02/20 Miroslav Svítek Krupinská planina
Najnovšie články na titulke
 
VHT Mengusovský Volovec – okruh cez Žabie plesá Ako turista začiatočník, postupne objavujúci krásy Vysokých Tatier, som sa dostal do situácie, kedy mi Ostrva a Svišťovka nestačili, no Kriváň či Rysy boli ešte príliš vysoko. Keďže ma turistika pochytila pomerne ďaleko od mladosti, do atletických výkonov sa už nevrhám po hlave a k svojim limitom sa radšej približujem pomaly a opatrne. dnes Peťo Nový Vysoké a Belianske Tatry
Útulňa Predná Gálová na Smrečinke Kedysi tu boli krásne smrečiny a chodníčky porastené machom, na zamokrených miestach drevené lávky, aby sa dalo bezpečne ísť lesom. Dnes je tu les vyrúbaný a Prednú Gálovú pretínajú zvážnice, ktoré tu vyrástli ako huby po daždi, keď sa začala likvidovať kalamita. Čo ostalo, sú krásne výhľady na Kráľovu hoľu, hrebeň Vysokých Tatier a údolie Slanej. Tiež veľa čučoriedok, brusníc a výborná voda v studničke pod Prednou Gálovou. Tak sa v mapách nazýva lokalita a pretína ju Cesta hrdinov SNP. včera Anna Lenkeyová Volovské vrchy
Príbeh Ako sme držali bobríka hladu Raz, keď sme vandrovali kdesi v Slovenskom rudohorí, večer, sediac pri ohni a oddychujúc po celodennom trmácaní sa, sme začali spomínať na naše krátke, ale o to nezabudnuteľnejšie členstvo v Skautingu. Boli sme vtedy veľmi mladí a Skauting bol v tej dobe zakázaný, a tak sa naše spomienky točili iba okolo niektorých akcií, ktoré nám utkveli v pamäti. 21/02/20 Boro Tomis Príbehy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Cesta M. Széchy: Hnúšťa – Rim. Sobota 14/07/14 15:32 17 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Slovenské rudohorie - Revúcka vrchovina a Juhoslovenská kotlina - Rimavská kotlina
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 658 m n. m.
    • min: 215 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 825 m
    • klesanie: 905 m
  • Vzdialenosť
    • 37 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • jar
  • Dátum túry
    • 29.03.2014
  • Štart trasy
    • šírka: 48.5783 ° SŠ
      dĺžka: 19.9566 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.3849 ° SŠ
      dĺžka: 20.0282 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • Turistická ubytovňa Rimava v Rimavskej Sobote
  • Voda
    • cisterna nad Hnúšťou, studňa v Horných Záhoranoch pred kultúrnym domom
  • SHOCart mapy
    • » mapa momentálne nie je v ponuke
  • Doprava
    • Rimavská Sobota (vlak, bus) - Hnúšťa (vlak, bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.81 (0.25)