Túra

Cez Prielom a Poľský hrebeň

24.07.06
Takmer presne po roku sa mi naskytla príležitosť odskočiť si na jeden deň do Vysokých Tatier. Naplánoval som prechod Veľkou Studenou dolinou s návratom do Smokovca cez Prielom a Velickú dolinu. Dlhodobý vplyv tlakovej výše sľuboval ďalší pekný deň... ale podnadpis článku by kľudne mohol znieť: "Ako som takmer zamrzol uprostred leta".

V nedeľu po deviatej ma priateľ vyhadzuje na parkovisku v Starom Smokovci (1010 m). Tu na podhorí občas presvitne slnko, ale cez hrebeň sa prevaľujú husté mraky. Fučí riadny vietor. Nezdržiavam sa a šliapem zelenou značkou popri trase pozemnej lanovky na Hrebienok. Až do polovice jej trasy siaha bezútešné rúbanisko s pozostatkami predminuloročnej kalamity - potom akoby uťal - vchádzam do lesa, ktorý tlmí nárazy vetra. Nahor smerujú početné skupiny turistov - táto časť je značne frekventovaná. Na Hrebienku (1285 m) sa pripájam na červenú Tatranskú magistrálu, obieham zopár skupín (pred chvíľou dorazila lanovka) a pohodlným chodníkom prichádzam na rázcestie nad Starolesnianskou poľanou.

Pokračujem podľa plánu po modrej značke hore Veľkou Studenou dolinou, spočiatku starým smrekovým lesom, ktorý postupne redne a ustupuje porastu kosodreviny sem-tam spestrenému osamelou limbou či jarabinou. Dosť veľa turistov schádza nadol - že by to tak šikovne stíhali (alebo prenocovali na "Zbojníčke")? Z pozdravov je jasné, že väčšinu tvoria Poliaci a Česi... na jednom úseku sa z viacerých skupín ozýva - na tatranské pomery nezvyklá - taliančina. Tak ako vchádzam do pásma lúk a skál, čoraz viac sa ukazuje sila severáka. Do Tatier som sa vystrojil o čosi viac - pod skalným prahom naťahujem tenkú bundu a na Zbojníckej chate (1960 m) kraťasy nahrádzajú trištvrťové nohavice. V chate je čulý ruch. Na obed je ešte priskoro, a tak v závetrí schrúmem len zopár sušienok, nejaké ovocie a pokračujem - smer Prielom.

Chodník stúpa len mierne a kľukatí sa pomedzi Sesterské plesá v závere doliny. V mojom smere nevidím pokračovať nikoho, len neskôr stretávam zopár zostupujúcich postáv. Severný vietor je tlmený hlavným hrebeňom, takže je tu o čosi príjemnejšie. Oblačnosť sa dostáva na úroveň terénu - len občas zazriem svoj cieľ medzi Divou vežou a Východnou Vysokou. V záverečnom stúpaní sa už celkom zohrievam. Z tejto strany sedlo nie je nijako technicky náročné, chodník vedie čiastočne malými serpentínami v sutine, ale väčšinou po pevnej skale. Zdá sa mi, že oproti minulosti preznačili jeho časť viac doprava do skál. Žľab pred vrcholom je "vydláždený" veľkými balvanmi zaistenými do zeme zatlčenými železnými tyčami. Pracovníci správy TANAP-u (alebo kto má na starosť údržbu chodníkov) odviedli kus poctivej roboty.

V Prielome (2288 m) sa do mňa opäť opiera vetrisko - ale dych mi vyráža iná skutočnosť... zo severnej strany sú skaly pokryté ihlicami námrazy! Podobne vyzdobené sú kvety... aj reťaze spustené nadol... teda, rukavice som do výstroja nezaradil. Nedá sa nič robiť, opatrne sa spúšťam nadol do nepreniknuteľnej hmly. Z tejto strany je žľab oveľa strmší, niekde pribudli nové reťaze aj stúpačky zapustené do skaly. Zároveň sú obďaleč ponechané aj tie staré, takže pri zvýšenej frekvencii to umožní ľahšie míňanie sa protiidúcich (sedlo Prielom je obojsmerné!). Hmla a neustávajúci vietor znásobujú pocit chladu - naozaj drsné... Dostávam sa do sutinového kužeľa, ktorým sa krútia serpentíny. Musím mať oči na stopkách a sledovať značenie, lebo v rôzne vychodených skratkách by som v hmle ľahko stratil smer.

Na chvíľu sa nachádzam na severnej strane Tatier, čo je aj poznať - prechádzam niekoľkými snehovými poliami. Sú dosť strmé, ale vietor ma našťastie tlačí do svahu. Pri mojej váhe by ma ľahko sfúkol do doliny... a brzdiť na skalkách ukončujúcich firnovisko... Na pár okamihov sa oblačnosť dvíha a naskytá sa mi pohľad na Zamrznuté pleso v závere Litvorovej kotliny - svojmu pomenovaniu neostáva nič dlžné. Sem teda leto tak skoro nezavíta... Konečne som na rázcestí, kde sa začína zelená značka smerujúca na Poľský hrebeň (2200 m). Stúpam najprv čiastočne vysneženou skalnou stržou, neskôr serpentínami v sutine. Opäť je tu použitého dosť železa na zabránenie erózie. Ani sa nenazdám a míňam inovaťou oblepený smerovník v sedle - pôvodný plán na výstup na Východnú Vysokú som už dávno zavrhol, za týchto podmienok úplný nezmysel.

Zostup z Poľského hrebeňa do Velickej doliny je technicky celkom pohodový, len v závere je niekoľko úsekov zabezpečených reťazami - aj to v nie príliš strmom teréne. Tak ako klesám, dostávam sa pod spodnú úroveň oblačnosti - vidno slnkom zaliatu Podtatranskú kotlinu, ale vietor utícha minimálne. Prechádzam ponad Dlhé pleso, na smaragdovej hladine sa vytvárajú vlny s bielymi hrebeňmi. Fotím vysokohorskú flóru, na svišťa pobehujúceho obďaleč je však trojnásobný zoom prikrátky. Zo skalného prahu už vidno Velické pleso (1670 m) spolu s opachou Sliezskeho domu na jeho brehu. Obchádzam Velický vodopád a popri plese sa dostávam na terasu pred hotelom. Vnútri je rušno, sadám si na lavičku vo vstupnej hale a ukradomky ("Konzumácia vlastných jedál zakázaná v celom objekte!") pojedám neskorý obed (po ceste by som skrehnutými rukami konzervu neotvoril).

Ostáva mi posledný, už pohodový, úsek cez Velickú poľanu a následne po žltej značke do Starého Smokovca. Tak ako klesám a vchádzam do kosodreviny a lesa, otepľuje sa - balím bundu. Po hodinke cesty neporušeným lesom opäť sa opäť dostávam do oblasti kalamity. Polomom sa navyše prehnal aj požiar - smutný pohľad... Nad Smokovcom sa trhajú mraky, návrat do letného dňa zapíjam dúškami chladnej Smokoveckej kyselky.

Fórum 20 príspevkov
Cez Prielom a Poľský hrebeň 03/09/15 06:34 20 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Roháče – Plačlivé a Ostrý Roháč Týždeň uplynul a po nevýraznom studenom fronte, ktorý načas zhoršil počasie cez víkend sa od západu znova rozširuje tlaková výš. Tradične, v sobotu sa chystá prechod ďalšieho, a tak, ignorujúc piatok 13-teho, znovu si so šéfom vybavujeme voľno v práci. Trasa je tentoraz jasná – pokračovanie hrebeňa Roháčov. 31/10/19 Michal Bukvai Západné Tatry
Túra Roháče – Baníkov a Tri kopy Letné horúčavy pominuli a s nimi aj búrky na horách, ktoré v auguste hrozili takmer každodenne. Na prvý septembrový týždeň predpovede hlásili stabilné slnečné počasie, ale už v piatok mal opäť od západu prechádzať front. Našťastie, keď má človek za šéfa turisticky naladeného človeka, nie je problém uvoľniť sa aj v pracovný deň. Nakoniec si voľno vybavil aj samotný šéf a operatívne sme sa dohodli na štvrtok. 23/10/19 Michal Bukvai Západné Tatry
Prístrešok Chata Závršie Počas putovania Bielymi Karpatmi a Chvojnickou pahorkatinou som si spravil okruh zo Sobotišťa. Pod Uchánkom je možnosť nocľahu v obnovenej útulni. Jedinou nevýhodou je neprítomnosť vodného zdroja. Pri klesaní do doliny potoka Teplica som v lokalite Závršie natrafil na chátrajúcu poľovnícku chatu s voľne prístupnou terasou. Môže poslúžiť ako alternatíva, ak niekto nestíha pod Uchánok. 05/10/19 Michal Bukvai Myjavská pahorkatina, Záhorie
Najnovšie články na titulke
 
Reportáž Namiesto ostnatého drôtu voľný pohyb ľudí aj zvierat Pred tridsiatimi rokmi padla Železná opona, ktorá nás oddeľovala od slobodného západu. Na celom úseku železnej opony v rámci ČSSR zomrelo podľa Ústavu pamäti národa 280 civilných obyvateľov. Na slovenskej časti opony bolo pri pokuse o prechod hranice smerom na západ usmrtených 42 osôb zastrelením, elektrickým prúdom, výbuchom mín, roztrhaním psami a inými zákrokmi príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a Pohraničnej stráže. Dnes je režim na hranici absolútne opačný. Vzhľadom na minulosť týchto miest sa v nich zachovala viac alebo menej neporušená príroda, do ktorej sa chodí na túry, cyklotúry či len obyčajné vychádzky. Navyše, s voľným prekračovaním hranice, o ktorej niekedy v poli ani nevieme, kde presne je, a v tej chvíli to ani nie je dôležité. dnes Soňa Mäkká Publicistika
Podcast Pacific Crest Trail s Filipom Valúchom (trojdielna miniséria) AKTUALIZOVANÉ – Diaľkové trasy sú dnes populárne. Nedávno sme sa v HIKING podcaste rozprávali s Julkou, ktorá prebehla Cestu hrdinov SNP za 12 dní. Teraz vám v trojdielnej podcastovej minisérii spolu s Filipom Valúchom predstavíme 4265 kilometrov dlhú Pacifickú hrebeňovku, tzv. PCT. Filip diaľkovú trasu z mexicko-americkej na kanadsko-americkú hranicu cez Kaliforniu, Oregon a Washington prešiel tento rok za 136 dní. 11/11/19 Ľubomír Mäkký Svet
Útulňa Hájovňa v sedle Červená studňa Vraciam sa späť k tajchu Červená studňa a špekulujem nad umiestnením novej turistickej útulne v rovnomennom sedle. Pri murovanom dome priamo pri ceste sa ozýva krik detí. Podľa posedení to tam vyzerá na bufet. Pozerám, či je teraz funkčný. včera Vladimír Mikuš Štiavnické vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Cez Prielom a Poľský hrebeň 03/09/15 06:34 20 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Tatry - Vysoké Tatry
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 2288 m n. m.
    • min: 1010 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1460 m
    • klesanie: 1460 m
  • Vzdialenosť
    • 21 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • jar
  • Dátum túry
    • 16.7.2006
  • Štart trasy
    • šírka: 49.1393 ° SŠ
      dĺžka: 20.2221 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.1393 ° SŠ
      dĺžka: 20.2221 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • bez nocľahu
  • Voda
    • tatranské potoky, Smokovecká kyselka
  • Mapa
    • SHOCart 1: 50 000 - č. 1097 (Vysoké Tatry)
      VKÚ 1: 50 000 - č. 113 (Vysoké Tatry)
  • Doprava
    • bus resp. TEŽ do/zo Starého Smokovca
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.91 (0.34)