Túra

Biele Karpaty - bradlová časť

02.08.06
Reliéf tohto flyšového pohoria, ktoré sa tiahne od Skalice až po Púchov, sa na severovýchodnom konci výrazne mení. Z oblých chrbtov vystupujú výrazné bradlá, ktoré dávajú pohoriu a okolitým obciam neopakovateľný ráz. Nenáročná túra nás povedie nielen touto malebnou krajinkou, ale vystúpime aj na dve krajné dominanty - Vršatské hradné bradlo a Lednické bradlo.

Úvod

Pri ceste Považím ma dávno fascinoval výrazný skalný hrebeň Vršatca, dobre viditeľný z okolia Ilavy. Návštevu tohto vrchu, ktorý dal v minulosti názov aj trvanlivej saláme, som roky odkladal. Čas na túru konečne dozrel v strede júla. Pridal sa ku mne aj kolega s kamarátom, obaja vášniví fotografi.

Trasa

Pruské - sedlo Chotuč (zelená) - Vršatské Podhradie - Zrúcaniny Vršatec (modrá) - Sedlo pod Chmeľovou - Červený Kameň (žltá) - Červenokamenské sedlo - Lednica (modrá)

Opis túry

Vršatské Podhradie

Veža pruštianskeho kostola odbíja tri štvrte na štyri, keď vyrážame za svetla čeloviek do nočných ulíc. Docestovali sme autom. Dôvod skorého nástupu je prozaický - fotenie východu slnka nad horami. Ulicami obce prejdeme veľmi rýchlo - chodník zabočí vpravo do výmoľa a o chvíľu už stúpame tmavým lesom. Značku stratíme a ani sa ju nesnažíme nájsť - z mapy je zrejmé, že stačí stúpať - zablúdiť nie je kam. Asi po trištvrte hodine opäť narazíme na značku; to sme už na okraji mohutnej lúky, chodník je prešliapaný naprieč. Po dosiahnutí lúčneho temena nastáva prvá fotozastávka. Zjavujú sa "červánky" a kontúry severu Bielych Karpát a protiľahlých Strážovských vrchov. Po hodnej chvíli sa pohneme hore lúkou, sotva po štvrťhodinke chôdze už vychádza slnko a to je ďalší dôvod na prestávku. Nasleduje krátky výšľap cestou cez lúku plnú vysušených kravincov. Krajinu zalieva mäkké červené svetlo, pred nami je oblý Chotuč a naľavo od neho sa už črtajú Vršatské bradlá. Na lúke je pahorok Veľkého Hradišťa, vyškriabeme sa naň a už ani nepíšem, čo nasleduje.

Po čase pokračujeme, cesta obchádza zľava Chotuč, vkročí na chvíľu do lesa a stúpa. Pomedzi stromy sa vypína Vršatské hradné bradlo a na jeho úpätí čupí Vršatské Podhradie. Cesta lesom netrvá dlho a už je tu pohľad, čo vyráža dych - lúka nad sedlom Chotuč a celá panoráma Vršatských bradiel je pred nami. Pri rázcestníku v sedle končí zelená značka a je tu aj skromná tabuľa náučného chodníka. Pokiaľ by ste zabočili doprava, o chvíľu ste v Červenom Kameni, dokonca špička Červenokamenského bradla trčí z doliny. My však zabočíme doľava smer Vršatské Podhradie po modrej. Táto obec leží v nadmorskej výške 650 m a bezpochyby patrí svojou polohou k najkrajším na Slovensku. Ulice obce vedú priamo na úpätí brál. Za obcou odbočíme po asfaltke doprava, okrem turistickej značky je tu aj smerovka na hotel, a ostrou zákrutou stúpame nad obec. V priesečníku cesty a brál je tvarová odbočka doľava - na zrúcaniny Vršatského hradu. Chodník je dosť príkry a pod bralom sa rozvetvuje. Odporúčam zvoliť pravú vetvu, je menej strmá. My sme sa po nej vracali. Z hradu veľa nezostalo, výhľady sú však fantastické. Okolité bradlá, lesno-lúčne Biele Karpaty, Považie so Strážovskými vrchmi (na obzore vidno Maníny). Do horného hradu sa lezie cez dieru-puklinu a v skale je miestnosť s oltárikom ako kaplnka. V prípade zlého počasia by sa tu ukrylo možno šesť ľudí.

Červený Kameň

Po návrate z hradu už vieme, čo nás čaká, prezreli sme si to zvrchu. Za skalnou hradbou je údolie s jedným funkčným hotelom a s jedným hotelom v rekonštrukcii, sú tu aj menšie (zatvorené) chaty a rázcestník s viacerými smermi. V tomto území aj stretneme troch turistov, sú prví aj poslední počas dnešného dňa. Vydáme sa hore lúkou medzi Chmeľovou (najvyšší vrchol bradlovej časti Bielych Karpát) a Vršatskými bradlami. Je to krátky prudký výšľap, nespotíme sa však vďaka chladnému vetru, ktorý podúva už od rána. Lúka nie je spasená ani pokosená, sme v prírodnej rezervácii. V sedle pod Chmeľovou je lúčny porast ešte hustejší a vlhší. Doľava vedie slabo prešliapaný neznačený chodník na vrchol Chmeľovej, my však ideme priamo. Dve náučné tabule informujú o unikátnosti flóry a fauny tohto územia a avizujú prítomnosť pralesa. Po chvíli vstúpime doň a viackrát obchádzame obrovské pováľané buky. Márne hľadáme vzácne živočíchy, najmä motýle jasone, ktoré sľubovali tabule, všetky sa niekde ukryli. Zostup lesom je miestami prudký, nie však nebezpečný. Les redne, zjavujú sa malé lúčky plné motýľov, jasone však chýbajú. Medzi krovinami sa začína objavovať nová dominanta - Červenokamenské bradlo. Les sa skončí a vychádzame na mohutnú skosenú lúku - v jej pravom hornom rohu sa nachádza chata v pozadí so skalnými vežičkami. Natiahneme sa do trávy a vychutnávame si panorámu Červenokamenskej doliny s impozantným bradlom. Dedinu však nevidno, je hlboko zarezaná v údolí. Remízka oddeľuje jednu lúku od druhej a hneď za ňou je rázcestie, pripája sa tu náučný chodník zo sedla Chotuč. Žltá značka smeruje doľava na lúku. Aj keď je pokosená, badať vyšliapaný chodník. Keby nebol, treba klesať smerom do pravého dolného cípu. Potom už nasleduje lesný úvoz a zakrátko sme na asfaltke v obci. Vedľa kostolíka, cez most a doprava. Po ceste sú potraviny a kúsok obďaleč krčma s poetickým názvom "pod horami, pod skalami" kde sa zastavíme. Za krčmou ešte kúsok po hradskej a potom odbočka doľava.

Lednica

To už stúpame lesnou cestou priamo a neskôr traverzom kopca, ktorý sme pred časom obdivovali z náprotivnej strany doliny. Les ustúpi lúke a pohľad späť opäť vyráža dych - Chotuč a Vršatské bradlá z tejto strany pôsobia dosť drsno a pri troche fantázie pripomínajú Stoh a Rozsutec. Na horizonte lúky je chata v prestavbe a vedľa nej ohnisko. Nastal čas na kulinársku vložku - opekanie. Ja osobne na túrach jem len studenú stravu, ktorej venujem minimum času. Moji spoločníci majú iné návyky a keďže máme dosť času, rád sa prispôsobím. Suchého dreva je v lese dosť a o chvíľu už pojedáme opekanú slaninu, špekáčiky a klobásy. Zapíjame ich studeným pivom z termosky. Keď sa po čase pohneme, ledva sa vlečiem lúkou do Červenokamenského sedla. Zato mám čas na opätovný obdiv tunajších lúk. Druhovo pestrejšie na Slovensku sotva nájdete. Rovnako ako lesy, úplne uchránené od monokultúr vysadených človekom. Okolo nás dole kopcom prefrčia dvaja motorkári, vystrojení ako z motožurnálu. V sedle cesta zabočí doľava a vedie krajom hory. Neskôr chodník zabočí vpravo kolmo dolu zarastenou lúkou. Pozerám na zvláštnu rastlinu, ktorá tu siaha vyše kolien. Áno, je to "praveká" praslička, väčšiu som videl len na obrázkoch Zdenka Buriana. Cesta sa stočí doľava a vojde do lesa. Na lúke za lesom začne nečakane stúpať. Je tu mylné rázcestie, značky nikde. Treba sa však vydať ďalej do kopca a na rázcestí s lúčnou cestou odbočiť doprava. Trasa vedie kúsok po vrstevnici a lúky tu hýria množstvom zaujímavých kvetov a tráv, poletujú tu všakovaké motýle. Fotíme a pomaly klesáme. Okrem spätného pohľadu na hory, odkiaľ sme prišli, sa otvorí aj výhľad vpred - Lednické bradlo je priamo pred nami.

Modrá značka vedie pravým okrajom lúky a bradlo obchádza. Vydáme sa k nemu neznačenou cestou, keďže vedie nižšie položeným lúčnym terénom, vidíme ju pred sebou. Pod bradlom na lúke je elegantný drevený smerovník s tabuľkami na blízke obce. Za ním je možno obdivovať panorámu náprotivných Strážovských vrchov. Tesne pod pätou bradla sú lavičky a stoly. Nás však zaujme vyšliapaný chodník pomedzi skaly. Zvedavosť zvíťazí a štveráme sa až na malú plošinku uprostred skál. Lednické bradlo nie je monolit, sú to dva "žraločie" zuby a potom tri vlny súvislého ostrého hrebeňa. Čuduj sa svete, z plošinky vedie prešliapaný chodník smerom na hrebeň. A ten končí na pohodlnej rímse, ktorá vhodne dopĺňa štít hrebeňa a umožňuje priemerne zdatným "skalolezcom" dostať sa vyššie. Rímsa nevedie až nakoniec, potom je to už hrebeň široký asi meter, neskôr aj menej, z oboch strán lemovaný kolmými stenami. Kolenačky a štvornožky sa mi podarí preliezť takmer až na vrchol. Výhľad je fantastický, dedina ako maľovaná pod nohami, susedné skaly-zuby a hory všade vôkol. Po opatrnom zostupe sa vyberieme späť na modrú značku, ktorá nás čoskoro privedie do obce. Cestou ešte fotíme bradlo, ktoré je z tohto uhlu ešte impozantnejšie, obrovské mraky vhodne polarizujú svetlo. V obci ešte navštívime miestnu krčmu, obzriem si zdola hradné zrúcaniny a nasadneme na autobus, ktorý nás odvezie späť do Pruského.

Záver

Tento kút Slovenska nie je veľmi propagovaný. Na samotnom internete toho tiež veľa nenájdete. Z krajinárskeho, botanického a zoologického hľadiska však nesporne patrí k najzaujímavejším kútom Slovenska. Prekrásne lúky, zachovalé zmiešané lesy, kontrast oblých chrbtov a červenkastých bradiel, hlboké doliny s rázovitými obcami, množstvo motýľov. Možno aj vďaka horšej dostupnosti verejnou dopravou je oblasť chránená od masovej návštevnosti, čo asi ocení väčšina z nás.

Fórum 17 príspevkov
Biele Karpaty - bradlová časť 17/08/06 15:48 17 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Cyklotúra Okolo Vršatca z Pruského V letných horúčavách v poslednom čase nahrádzam turistiku cykloturistikou. Z domácich končín sa občas presúvam do atraktívnejších, horských lokalít, kde mi nejde tak o cyklistický výkon, ale skôr o „zrýchlenú“ turistiku – najmä dolu kopcom. Tentoraz padla voľba na Vršatec - jedinečné zoskupenie brál, vypínajúce sa nad Ilavskou kotlinou. Skaliská boli ešte v časoch dinosaurov súčasťou obrovskej útesovej bariéry, ktorú neskôr tlak vznikajúcich Karpát v dvoch fázach rozdrvil, zároveň však niektoré bralá vytlačil na povrch. 19/10/17 Peter Straka Biele Karpaty
Túra Málinec – Chocholná – Látky (po starých značkách) V neznámych končinách dávam prednosť značeným turistickým chodníkom. Neraz sa mi stalo, že pri zablúdení som sotva stihol posledný vlak či autobus na cestu domov. Teraz však spravím výnimku. Dôvody sú dva – konečne na tretí pokus prejsť zo Stolických vrchov do Veporských cez údolie horného Ipľa a preskúmať zaniknuté turistické trasy v okolí VN Málinec. 12/07/17 Peter Straka Veporské vrchy
Túra Zlatno – Jasenina – Málinec Keď sa spomenú Stolické vrchy, väčšina si pomyslí na Stolicu a Kohút, vypínajúce sa východne od Muránskej planiny či Revúcej. Podobne Veporské vrchy – Fabova hoľa a Klenovský Vepor. No tieto vrchy susedných pohorí sa nachádzajú v ich severovýchodnej časti. Juhozápadné konce sa stretajú v blízkosti Málinca, pričom podcelky - Málinské vrchy (Stolické vrchy) a Sihlianska planina (Veporské vrchy) - rozdeľuje hlboká brázda údolia Ipľa. 03/07/17 Peter Straka Stolické vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Recenzia Zakarpatí - Sprievodca bývalou Podkarpatskou Rusou Podkarpatská Rus sa presne pred 100 rokmi (1919) stala súčasťou Československa, odkedy začali vychádzať výpravné cestopisy o kraji pod Východnými Karpatami. Klub československých turistov začal zakladať na Podkarpatsku svoje odbory, budovať značené chodníky a stavať horské chaty. Aby prilákali výletníkov z ostatných častí republiky, boli vydávaní knižní sprievodcovia po podkarpatských horách i obciach. dnes Tomáš Trstenský Mapy a knihy
Túra Lavanttaler Alpen - Koralpe a Saualpe Keď chodievam Rakúskom po diaľnici A2 na juh, na hranici medzi Štajerskom a Korutánskom obdivujem vysokú horu. Volá sa Koralpe a patrí do pohoria Lavanttaler Alpen. Začiatkom júna bolo v Hochschwabe veľa snehu, preto som sa o týždeň vybral práve sem. Na oblých kopcoch ležiacich o voľačo južnejšie snáď už sneh nebude. Jeden deň strávim v Koralpe a druhý prejdem o voľačo nižšie Saualpe. včera Martin Knor Svet
Túra Mýtna – Šoltýska – Utekáč – Tisovec – Muráň I. Oblasť medzi Mýtnou a Muráňom na prvý pohľad nevyniká ničím zaujímavým, len samé lesy, pasienky a lazy. No práve to činí z toho žiadanú lokalitu pre milovníkov nevysokých pohorí a malebných lúk, a dokonca sa tu dajú nájsť aj pamiatky ľudského umu, ale žiaľ, aj hlúposti ľudí. 22/07/19 Henrich Tomáš Stolické vrchy, Veporské vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Biele Karpaty - bradlová časť 17/08/06 15:48 17 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Biele Karpaty
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 820 m n. m.
    • min: 250 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1007 m
    • klesanie: 859 m
  • Vzdialenosť
    • 19 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 15.7.2006
  • Štart trasy
    • šírka: 49.0218 ° SŠ
      dĺžka: 18.2126 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.1087 ° SŠ
      dĺžka: 18.2144 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • bez
  • Voda
    • Obce, prírodné pramene vyschnuté
  • Mapa
    • VKÚ č. 119, Strážovské vrchy
  • Doprava
    • bus Pruské, bus Lednica
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.76 (0.26)