Túra

Túlačka Sliezskom (Třinec – Čadca)

10.06.14
Sú oblasti, kam chodím často a rád, a sú iné, do ktorých ma to príliš neláka. Do tej druhej kategórie som radil aj pahorkatinu severovýchodne od Čadce. Zavítal som do nej až v zime a na jar roku 2014 a musím povedať, že zvlnená krajina plná lazov a samôt má čosi do seba. V období, keď sú vysoké pohoria pokryté hrubou vrstvou snehu, sa sem oplatí prísť.

Kikula

Skalité, Poľana – Grúň – Kikula – Trojaki – Solowy Wierch – Siwoniowski – Slivkuľa (Stefanka) – Szyroki Wierch – Pahorok – Zakikula – brod Čadečky (Czadeczka) – Latonka – Trojmedzie/Trojmezí/Trójstyk PL-CZ-SK – Čierne – Skalité, Kocúrkovci

V januári som absolvoval jednodňovú prechádzku pozdĺž poľsko-slovenskej hranice. Auto som zaparkoval tesne pod osadou Poľana pri Skalitom a oblým lúčnatým hrebienkom som vyrazil na východ. Je tu červená turistická značka, ktorá tesne pred hranicou zahýba doprava. Na Kikulu (844 m), najvyšší kopec Jablunkovského medzihoria, treba vyliezť hore lúkou. Z kopca je pekný výhľad na západ, na lúčny hrebienok, ktorým som šiel z Poľany.

Z Kikuly som pokračoval po štátnej hranici, ktorá býva vynikajúco vyznačená hraničnými kameňmi, lenže tu je pätníkov pomenej. Naviac, nedávno sa hrebeňom prehnala víchrica, ktorá pováľala veľa stromov. Na niekoľkých miestach bolo treba preliezať popadané kmene.

Trojhraničný bod

Prešiel som cez vrchol Pahorok (721 m) a po kameňoch som prebehol potok Čadečka. Chvíľu som kráčal poľnou cestou po značenom chodníku, ale nato som zamieril na štátnu hranicu. Doposiaľ som na prechádzke nestretol ani nohy, na prvého človeka som naďabil až tu, v lese neďaleko hranice. Bolo to na svahu, ktorý sa zvažoval do Poľska, kde stála pekná samota. Chlapík stál zohnutý pri statnom smreku a usilovne ho pílil. Pílkou...

Zbehol som na hranicu a prišiel som na trojhraničný bod (Trojmedzie/Trojmezí/Trójstyk). Sú tu vztýčené kamenné ihlany so znakmi štátov Poľska, Českej a Slovenskej republiky a stojí tu zopár besiedok. Páčil sa mi smerovník českého turistického značenia, na ktorom stálo „Trojmezí u Aše 650 km“. Za trojhraničným bodom, kde bolo veľa národa, som lesnou cestou prišiel do Čierneho a čiastočne po koľajniciach, čiastočne okrajom cesty, som sa vrátil k autu.

Kostol v Gutoch a ropný prameň

Cestou domov som si bol pozrieť drevený kostol v Gutoch. Nachádza sa asi 4 kilometre juhozápadne od Třinca a podľa Wikipedie ho postavili v roku 1563. Je to nádherná stavba, ktorá má po obvode lavičky schované pod prečnievajúcou strechou. Môžete si na ne sadnúť a chrbtom sa oprieť o kostol.

Ďalšou atrakciou, ktorú som navštívil, je Kornianský ropný prameň pri Turzovke. V minulosti z neho vyťažili zopár vagónov suroviny, ale dnes je prameň chránený. Je to miesto, kde spod zeme samovoľne vyteká ropa. Aj som do tekutiny, ako správny neveriaci Tomáš, strčil prst a ovoňal ho. Ozaj smrdel ako nafta.

Velká Čantoryje

Tŕinec – Dolní Líštná – pod Jahodnou – pod Babí horou – štátna hranica CZ/PL – obora Walaskia – Malý Ostrý – Nýdek-Gora – Chata na Čantoryjí – Veľká Čantoryje (Wielka Czantoria), rozhľadňa

Keďže sa mi kraj severne od Čadce zapáčil, v polovici apríla som sa vybral na dlhšiu prechádzku z Třinca. Pôvodne som chcel šliapať až do Bytče, ale počasie sa pokazilo, preto som skončil v Čadci.

V Třinci som vystúpil z vlaku a vyrazil som popri železničnej trati. Po pár metroch, za kruhovým objazdom, som v záhrade domu zazrel betónový valec. Bola v ňom diera, ktorá pôsobila ako strieľňa, ale na opevnenie, aké sa stavali pred druhou svetovou vojnou, sa to nepodobalo. Neviete niekto, čo to mohlo byť (viď obrázok)?

Prišiel som na česko-poľskú štátnu hranicu. Tá vyzerá veľmi zaujímavo. Keďže na českej strane je obora a na poľskej čosi podobné, kráčať po hranici znamená ísť po 2 metre širokom páse medzi dvomi plotmi. Okamžite mi napadla pesnička „Darwin“ od Karla Kryla. V plotoch bol kus symboliky... Vyliezol som na Velkú Čantoryji (995 m). Vrch je najvyšším v Sliezskych Beskydoch a na jeho vrchole stojí vysokánska rozhľadňa. Bohužiaľ, podvečer bola zatvorená. Pár kilometrov za Velkou Čantoryjí som v hustej smrečine núdzovo prenocoval.

Schrek s Fionou

Beskydské sedlo/Beskydek (Przełęcz Beskidek) – Malý Sošov (Soszów Maly) – Velký Sošov (Soszów Wielki) – Česlar (Cieślar) – Malý Stožek (Stożek Mały) – Velký Stožek (Wielki Stożek), chata PTTK – Krkavice (Kyrkawica) – sedlo Groníček (Gruníček) – Banenec, hotel – Bystrý – Bukovec – Komorovský Grúň – Na Dílku – Wawracze (Jaworzynka-Lupienie) – Hrčava – Nad Čierny (CZ/SK) – Hrčava – Markov – Bařiny – Chata Girová – Girová – Čertí mlýny – Studeničný – Mosty u Jablunkova – Šance – Filůvka – hranica CZ/SK – Čadca-Milošová, Vyšné Megoňky – Prívarovci

Zobudil som sa na chlad. Pobalil som sa a o 6.30 h som už putoval. Opäť po štátnej hranici. Keď som za Malým Stožekom (Stożek Mały) zazrel pod smrečkami fľaky snehu, bolo mi jasné, prečo mi bolo v noci chladno. Vyšiel som na Velký Stožek (Wielki Stożek, 973 m). Z kopca nie je vôbec výhľad, pretože je zarastený lesom. Pár metrov od vrcholu stojí poľská turistická chata, pri ktorej je atraktívny okruh pre horské bicykle. Pôsobil dosť adrenalínovo.

Kúsok za Velkým Stožekom - Krkavice (Kyrkawica) som zahol do českého vnútrozemia a prišiel som do osady Bahenec. Je tu hotel, pred ktorým stojí atrakcia. Schrek s Fionou. Sochy sú drevené a majú veľkosť človeka. V podstate sú to obrovskí záhradní trpaslíci. Avšak zatiaľ čo strakatí, lesklo pomaľovaní trpaslíci patria do kategórie gýčov, tieto sochy boli originálne.

Girová

V Bukovci som si kúpil čosi pod zub a vyliezol som do osady Komorovský Grúň. Medzitým sa zatiahlo a začalo drobno mrholiť. Počasie sa kazilo. V Hrčave sú krásne drevenice a majú tam drevený kostol. Podľa pútačov čapujú „Hrčavské pivo“, lenže mňa čakala ešte dlhá štreka a pivný pohon sa mi v minulosti neosvedčil. Zašiel som sa pozrieť na slovensko-českú hranicu, kde som bol v januári, a vrátil som sa do dediny. Asfaltkou, lesnou cestou a chodníkom som vyšiel na Girovú (840 m). Tento kopec sa v Malej encyklopédii Slovenska uvádza ako najvyšší bod Jablunkovského medzihoria, a to napriek tomu, že kysucká Kikula je vyššia a Girová neleží na Slovensku. Ale z jej vrcholu je pekný výhľad na juh, na Svrčinovec. Na Girovej som sa naobedoval. Nato som zbehol do Mostů u Jablunkova a lesnými cestami som prišiel do osady Filůvka (nad prvým domom osady je výdatný prameň).

Megoňky

Za Filůvkou som prešiel slovensko-českú hranicu a prišiel som k prvému domu na slovenskom území. Tým je... krčma! Hneď za krčmou je bývalý kameňolom, ktorý je v súčasnosti prírodnou pamiatkou. Lom mal byť najväčšou atrakciou výletu, lebo sa v ňom mali nachádzať slávne kamenné gule. Nuž, verím že tu v minulosti boli, pretože v kameňolome je množstvo miskovitých skál, na ktorých gule mohli ležať. Lenže v súčasnosti je tu guľa iba jedna, a aj tá je puknutá. Medzi miestnymi ľuďmi sa šíria reči, že sa v kameňolome spraví odstrel, aby sa objavili ďalšie gule, ale málokto tomu naozaj verí. Minul som osadu Prívarovci a vyliezol som na kopec. Na okraji lúky som núdzovo prenocoval. Celý kopec zahaľovala hmla a podchvíľou mrholilo.

Pešo obieham autá

Čadca-Milšová, Prívarovci – Prielačský vrch – Kadlubovci – Huľanovci – Milošová – Ščúrovci – Podzávoz – Čadca, železničná stanica

Tretí deň som sa snažil putovať po trase červenej značky, na ktorú som na hrebeni natrafil, ale značenie je sporadické a chodníka nikde. A tak som zbehol do osady Kadlubovici (Pri Kadlubci) a kráčal som okrajom asfaltky. Išiel som svižne, no s plnou poľnou som nemohol ísť rýchlejšie ako 5 km/h. Napriek tomu som po chvíli dobehol, obehol a nechal ďaleko za sebou dve idúce autá. Boli to oranžové mechanizmy, ktoré čistili krajnicu cesty. Prvý mal rotačné kefy a druhý očistenú krajnicu striekal vodou. Ešte nikdy sa mi nestalo, že by som na túre obehol idúce autá.

Čosi pred 8.00 h som prišiel do Čadce na železničnú stanicu a vlakom som sa vybral domov. Trvalo to trošičku dlhšie, ako som očakával, pretože rýchlik zo Žliny meškal. Najprv avizovali, že sa oneskorí o 90 minút, nakoniec meškal až 110 minút.

Záver

Hoci je opisovaná oblasť pomedzia Kysúc a Sliezska v Západných Beskydoch (Jablunkovské medzihorie a Sliezske Beskydy) pre nás turisticky menej atraktívna, aj tu sa dajú nájsť miesta, ktoré stoja za návštevu.

Fórum 8 príspevkov
Túlačka Sliezskom (Třinec – Čadca) 15/06/14 21:14 8 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Ferrata Karnské Alpy - Monte Peralba Monte Peralba je tretím najvyšším kopcom Karnských Álp. Je o trochu vyššia ako Gerlachovský štít. Kopec mi padol do oka pred štyrmi rokmi, keď som išiel kúsok hraničného hrebeňa medzi Rakúskom a Talianskom. Kráčal som po čiernych bridlicových skalách a Monte Peralba bola celá biela, pretože ju tvorí vápenec. Bol to poriadny kontrast. Odvtedy som dúfal, že na ňu raz vyleziem. 06/08/19 Martin Knor Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
Túra Karavanky – Kepa (Mittagskogel) Kepa, po nemecky Mittagskogel, je najvýraznejším kopcom západnej časti Karavaniek (Karavanke). Rozhodol som sa vyjsť naň zo slovinskej strany, čo sľubovalo zaujímavú túru s celkom slušným prevýšením. A keďže mi vyšlo počasie, boli aj výhľady. 30/07/19 Martin Knor Svet
Túra Lavanttaler Alpen - Koralpe a Saualpe Keď chodievam Rakúskom po diaľnici A2 na juh, na hranici medzi Štajerskom a Korutánskom obdivujem vysokú horu. Volá sa Koralpe a patrí do pohoria Lavanttaler Alpen. Začiatkom júna bolo v Hochschwabe veľa snehu, preto som sa o týždeň vybral práve sem. Na oblých kopcoch ležiacich o voľačo južnejšie snáď už sneh nebude. Jeden deň strávim v Koralpe a druhý prejdem o voľačo nižšie Saualpe. 23/07/19 Martin Knor Svet
Najnovšie články na titulke
 
Túra Rudník a Rajtopíky z priesmyku Branisko Asi tak pol dňa sa krajina bude kúpať v slnečnom svetle. Taká je predpoveď na zajtrajší deň po tom, čo prvý sneh zavítal začiatkom zimy aj do nižších kopcov. Vyberám sa teda na prechádzku na Branisko, malé pohorie v centrálnej časti východného Slovenska, ktoré je svojou polohou priam predurčené k pekným výhľadom. V jeho strede leží priesmyk Branisko (alebo aj sedlo Chvalabohu), v najnižšej časti hrebeňa pohoria, kadiaľ prechádza stará hlavná cesta. Od otvorenia tunela Branisko je to už podstatne menej rušné miesto, zďaleka sa však nedá hovoriť o nejakom pokojnom miestečku. Práve odtiaľ začínam dnešný turistický výlet. dnes Peťo Nový Branisko
Túra Z Lysca na Kľak - jarná samota vo Veľkej Fatre Po prechode liptovského hrebeňa Veľkej Fatry ma prirodzene zaujímal aj jeho sused, divoký, menej chodený turčiansky. Jeho časť od Borišova po Malý Lysec som si kedysi prešiel s kamarátmi, ale severnejšie sme sa vtedy nedostali. Keď som si v máji študoval mapy, veľkofatranské lesy a ich jarná krása ma k sebe zasa akosi pritiahli. Nemám síce dosť času na kompletnú hrebeňovku, ale na prejdenie ďalšieho úseku to stačiť bude. Počasie hlásia ideálne a teším sa, čo mi putovanie pre mňa doposiaľ neznámym krajom prinesie. včera Martin Baniari Veľká Fatra a Choč
Prístrešok Chata Podhradská dolina Podhradskou dolinou vedie jeden z prístupov na Rokoš (od Uhrovského Podhradia). Podľa stavu chodníka pod sedlom nie je modro značkovaný chodník príliš využívaný, ale znalosť o možnosti úkrytu v závere doliny sa môže hodiť a niekomu zabezpečiť aj nocľah v suchu (tak ako mne). 24/08/19 Michal Bukvai Strážovské vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Túlačka Sliezskom (Třinec – Čadca) 15/06/14 21:14 8 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Západné Beskydy: Jablunkovské medzihorie/mezihoří (Międzygórze Jabłonkowskie), Moravsko-Sliezske Beskydy (Moravskoslezské Beskydy) a Slezské/Sliezske Beskydy (Beski Śląski)
  • Počet dní
    • 4
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 995 m n. m.
    • min: 320 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 3280 m
    • klesanie: 3280 m
  • Vzdialenosť
    • 88 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • jar
  • Dátum túry
    • 19.01.2014
  • Štart trasy
    • šírka: 49.49599 ° SŠ
      dĺžka: 18.90955 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.44346 ° SŠ
      dĺžka: 18.78698 ° VD
      » Mapa
  • 1. nocľah
    • šírka: 49.67902 ° SŠ
      dĺžka: 18.80486 ° VD
      » Mapa
  • 2. nocľah
    • šírka: 49.48726 ° SŠ
      dĺžka: 18.72942 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • Velká Čantoryje
      Čadca-Milošová
  • Voda
    • Solowy Wierch, Velká Čantoryje, Velký Sošov, Velký Stožek, Bahenec (hotel), Hrčava (Lurdská jeskyně), Chata Girová, Štipionka (studánka Girová), Studeničný (nad Kubalankou, Chata Studeničné), Filůvka (prameň)
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Skalité, pod Poľanou (vlak, bus)
      Třinec (vlak, bus)
      Čadca (vlak, bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.91 (0.27)