Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Krížom-krážom okolím Sobotišťa I.

Okolie Sobotišťa som z turistického hľadiska dosť dlho ignoroval. V minulosti tu neboli vyznačené turistické chodníky, tak som nadobudol dojem, že sa tam ani veľmi neoplatí ísť. Názor som začal meniť niekedy v polovici 90-tych rokov, keď som prvýkrát navštívil ruinu hradu Branč. Pohľad na zvlnenú kopcovitú krajinu s hlbokými dolinami si ma hneď získal. Odvtedy prešli takmer dve desaťročia a stále sa sem rád vraciam. A tak som sa rozhodol, že moje tohoročné túlanie sa krajom priblížim všetkým čitateľom Hikingu.

Vzdialenosť
25 km
Prevýšenie
+995 m stúpanie, -870 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
2 dni
Obdobie
jar – 08.03.2014
Pohoria
Chvojnícka pahorkatina, Biele Karpaty – Žalostínska vrchovina a Myjavská pahorkatina
Trasa
  • Štart: mapa
  • Koniec: mapa
  • Najvyšší bod: 576 m n. m.
  • Najnižší bod: 265 m n. m.
Voda
Potok Raková, studnička pod Lipovým vrchom
Nocľah
Útulňa pod Uchánkom
Doprava
Skalica (vlak, bus) - Lopašov (bus)
SHOCart mapy
» č.1073 Záhorie, Senica (1:50.000)

Trasa

Lopašov – Raková – Kovalovské lúky – Králiček – Chvojnica – Chodúrovci – Pecková – Černecký vrch – Uchánok, útulňa

V krajine pod Kovalovskými lúkami

Je sobota 8 hodín ráno, keď vystupujem na zastávke autobusu na okraji Lopašova. Na otázku, prečo som tu, existuje jednoduchá odpoveď. Práve odtiaľto plánujem začať dvojdňový prechod po kopcoch a dolinách v okolí Sobotišťa. Rýchlo prejdem cez obec k cintorínu, kde trasa zelenej značky opustí dedinu a v miernom stúpaní obchádza vrch Chrápač. Dostávam sa nad dolinu Chvojnice, kde sa predo mnou otvára krajina plná oblých chrbtov a dolín. Takýto charakteristický ráz krajiny ma bude sprevádzať počas celej túry. Za Chrápačom poľná cesta vedie po plochom hrebeni naďaleko okraja lesa. V týchto miestach musím venovať zvýšenú pozornosť značeniu, aby som neminul odbočku, ktorou sa cez les dostávam do doliny, ktorou preteká potok Raková. Značka ma vedie cestičkou popri potoku, kde sa dajú vidieť viaceré pekné zákutia. Les často striedajú lúky, pričom takmer na každej stojí jednoduchý senník. Tie sa dajú využiť nielen ako úkryt pred dažďom, ale aj ako núdzové miesto na prenocovanie.

Zakrátko prichádzam na lúku, na ktorej stoja dve chaty. Ide o bývalé rekreačné stredisko Lanárskych závodov Holíč. Areál pôsobí nevyužívaný, hlavná chata je pustá, len menšia býva asi sporadicky obývaná. Za strediskom trasa značky opäť vedie lúkami a lesmi. Chodník je miestami takmer neviditeľný, značenie je veľmi dobré, lebo značku vidieť hádam každých 5 metrov. Na lúkach znovu nachádzam viaceré senníky. Niektoré sú takmer prázdne, iné plné sena. Pri niektorých stoja poľovnícke posedy. To preto, lebo miesta sú známe výskytom veľkých čried danielov. Aj mne sa niekoľko kusov krásavcov podarilo vidieť. Ale kým som vybral fotoaparát... boli preč.

Zakrátko sa značka napojí na asfaltovú cestu a stojím na rázcestídvoch dolín. Smerovka ma naviguje do západnej doliny. Neprejdem hádam ani 200 m, keď sa cesta končí pri včelínoch a menšej chatke. Pokračujem lesom, ale stačí malá nepozornosť a hneď strácam značku. Chodníka niet, preto sa vraciam k chatke a začínam postupovať odznova. Aha, už vidím značky! Sú pomerne nahusto, ale aj tak ich treba dôsledne sledovať. Po čase musím prebrodiť potok. Za ním sa krátkym strmým svahom dostanem k ďalšiemu senníku. Keď sa pozriem do mapy, tak viem, že sa nachádzam na začiatku stúpania, ktoré sa skončí na Kovalovských lúkach pri vrchu Čupy. Krajina je nádherná, takmer neporušená zásahmi človeka. Lesy, lúky a háje sú v dokonalej harmónii. Solitérne stojace stromy len dokresľujú malebnosť lokality. Pomaly stúpajúc si vychutnávam scenériu. Napriek tomu sa ani nenazdám a stojím pri turistickom smerovníku Kovalovské lúky.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Kovalovské lúky

Naposledy som tu bol na jar v roku 2007. Dodnes si pamätám na búdu, ktorá stála poniže hrebeňa. Bola to polorozpadnutá stavba s deravou strechou stojaca akoby zázrakom. Bol som zvedavý, či ešte stojí. A keďže sa nachádza len kúsok povyše rázcestia, rozhodol som sa preveriť, v akom je stave. Aké bolo moje prekvapenie, keď ju vidím opravenú a plnú voňavého sena. Tu by sa veru spalo veľmi pohodlne. Pri búde, v tieni mohutného duba, sa nachádza stôl s lavicami. Odtiaľto je pekný výhľad nielen na okolie, ale vidieť až k Senici a na hrebeň Malých Karpát. Doprajem si dlhší oddych a kochajúc sa prírodou si takmer nevšimnem mohutné stádo danielov, ktoré sa prehnalo poniže. Po hodine, chtiac či nechtiac, nastalo lúčenie s miestom. Okolitú krajinu si vrývam do pamäti a pomaly vyrážam.

Smer Chvojnica

Moje kroky ďalej povedie žltá značka. Jej trasa sprvu vedie krížom cez lúku k okraju lesa. Tu začína chodník klesať a znovu prichádzam na lúku, uprostred ktorej stojí mohutný poľovnícky posed. V okolí sú pohádzané klasy kukurice. V duchu dumám, že neviem, ktorá zver prežije "hostinu", keď bude hore sedieť lovec. Takto uvažujúc prichádzam do doliny. Napájam sa na lesnú cestu, ktorá veľkým oblúkom popri opustenej samote Králiček naberie výšku a vyústi na asfaltovú cestu. Našťastie nejdem ňou ani 300 m, keď musím odbočiť na lesný chodník. Na tomto mieste by som rád upozornil turistov, ktorí budú postupovať v rovnakom smere ako ja, na veľmi zle vyznačenú odbočku. Jednoducho, aktuálne chýba, alebo bola zničená šípka, upozorňujúca na zmenu smeru. Preto je nutné pozorne sledovať pravú stranu asfaltky a preskúmať každú odbočku. Ďalej je značenie opäť bezproblémové.

Postupujúc lesom v miernom stúpaní sa dostávam pod Lipový vrch. Lesná cesta ukrytá pod vrstvou lístia prudko stúpa a mohutným oblúkom ma privádza pod jeho juhozápadné úbočie. Prechádzam okolo studničky, ktorú vybudovali miestni turisti. Neváham a občerstvujem sa jej vodou. Nemôžete ju minúť, lebo sa nachádza len pár metrov od značky. Odtiaľto lesná cesta pohodlne traverzuje Lipový vrch a privádza ma do nevýrazného zalesneného sedla. Za ním chodník klesá smerom k obci Chvojnica. No prv, ako dosiahnem prvé domy, pokochám sa výhľadom z lúky nad dedinou. Krásne vidieť Žalostinú s rozhľadňou či Ostrý vrch nad Vrbovcami. Samozrejme, očarujúce sú aj pohľady na charakteristické oblé chrbty okolitých vrchov. Očarený pohľadom sa ani nenazdám a stojím pri turistickom smerovníku Chvojnica neďaleko centra obce.

U Chodúrov

V duchu sa teším na čapované pivo s niečím ostrejším v miestnej krčme. Aké je však moje sklamanie, keď sa od domorodcov dozvedám, že krčma v Chvojnici nie je v prevádzke. Asi vidia v mojej tvári veľké sklamanie, tak mi ponúkajú niečo zo svojich zásob. Neodmietam, a tak v družnom rozhovore s domácimi strávim nasledujúcu polhodinku. Srdečne sa lúčime a fučiac začínam stúpať na chrbát mohutného južného výbežku Žalostinej. Trasa značky ide sprvu po asfaltke, ktorá sa končí pred bránou lazu Myjavci. Ďalej na hrebeň vedie poľná cesta. Keď ho dosiahnem, zostávam stáť v nemom úžase. Celé okolie je odlesnené, tvoria ho polia. Vďaka tomu je odtiaľto kruhový výhľad. Západu dominuje zalesnený Lipový vrch, severu Žalostiná, východu rozložitý Ostrý vrch a dominantná Pecková. Celý juh patrí vrchom Uchánok a Havran. Z tohto pohľadu som vážne nadšený. V duchu spriadam plány na fotografickú výpravu do týchto miest.

Spokojne a za stálych výhľadov postupujem po výbežku až nad osadu Chodúrovci. Na jeho konci začínam klesať. Míňam laz Beblavovci a čoskoro stojím na hlavnej ceste Sobotište – Vrbovce pri opustenej budove bývalého obchodu a krčmy osady Chodúrovci. Na zastávke SAD oddychujem, keď sa pri mne pristavuje miestny gazda. Dávame sa do reči a len tak informačne sa pýtam, či tu náhodou neexistuje iná krčma či obchod, kde by som si mohol kúpiť pivo. Gazda ukazuje na dom kúsok poniže. V ňom je malá predajňa potravín. Majú síce zatvorené, ale keď zazvoním, majiteľka mi určite otvorí a pivo predá. Tak aj činím a veru, onedlho popíjam fľaškovú desiatku. Sediac len tak v tráve cítiac teplé lúče slnka relaxujem a naberám silu pred strmým výstupom na vrch Pecková.

Letecký deň na Peckovej

Stúpanie sa začína hneď za poslednými domami osady. Sprvu idem strmo cez lúku, no zakrátko kráčam lesom. Z rytmu krokov ma vyrušuje brechot psov. Je to neklamný znak, že osada Pecková je momentálne obývaná. Ako sa blížim, brechot naberá na intenzite. Za terénnym zlomom vidím dom. Na jeho priedomí sedí partia veselých ľudí, ktorí ma na rozdiel od dvoch zúrivých jazvečíkov vrelo vítajú a hneď ponúkajú pálenkou, slaninkou, chlebíkom... Z každého po troške ochutnám. Chvíľu sa zdržím, no zakrátko celú partiu veselých ľudí zdravím pozdravom Vale!

Znovu idem krížom cez lúku k lesu. Tu pokračujem strmo a priamo hore. Keď konečne dosiahnem lúku, viem, že som len zopár výškových metrov pod vrcholom. Vtom vzduchom niečo zasviští. Čo to tu strážia nejakí lučištníci? prebleskne mi hlavou. Vo vzduchu opäť sviští, ale tentokrát rozpoznávam mohutný model lietadla. A nie len jeden. Druhý, tretí a aj štvrtý. Našťastie ich „piloti“ nemajú v úmysle ma bombardovať, a tak bez ujmy na zdraví konečne dosahujem vrchol, kde sú ďalší modelári s lietadlami, ktorí trpezlivo čakajú, až sa im uvoľnia štartovacie miesta. To ešte netuším, akú úlohu zohrajú neskôr. Ale nebudem predbiehať. Na Peckovej sa mi znovu otvára kruhový výhľad. Hlavne pohľad na sever a východ je fascinujúci. Pod sebou vidím krajinu ako plastickú mapu. Spoznávam miesta, kadiaľ som len nedávno išiel, ale aj miesta, kde som v minulosti bol. Znovu vidím zalesnený Lipový vrch, Žalostinú s rozhľadňou, Ostrý vrch a Uchánok. Na juhu spoznávam ruinu hradu Branč a na obzore kontúru hrebeňa Malých Karpát. Znova som uveličený z výhľadu. A keďže sa nachádzam neďaleko miesta, kde budem tráviť noc, ďalší postup sa podobá skôr slimačiemu tempu ako rezkému turistickému pochodu.

Na Uchánku

Zostupujúc z Peckovej prechádzam popri osade Kubíkovci. Značka sa napája na asfaltovú cestu, aby neskôr na križovatke odbočila k osade Lipová. Ja idem cestou po hrebeni, ktorá spája Peckovú s Uchánkom. Síce budem až po Uchánok šliapať asfalt, ale trasa je podľa mňa zaujímavejšia ako trasa značky. A to hlavne vďaka nepretržitým výhľadom na okolie. Keď po hodine pohodlnej chôdze stojím na vrchole Uchánka, znovu sa predo mnou otvára krásny výhľad západným smerom. A keďže útulňa, kde mienim nocovať, je odtiaľto len kúsok, sediac v tráve sa dlho kochám pohľadom. K útulni prichádzam až za šera. Už sú tu rozložení nejakí ľudia, z ktorých sa vykľujú leteckí modelári. Rozkladajúc si spací vak, dávame sa do reči. Dozvedám sa, že okolie Uchánka a Peckovej je ich obľúbeným miestom, kde chodievajú lietať s modelmi. Je tma, keď padá návrh ísť do blízkeho Sobotišťa na večeru. V dedine je reštaurácia, ktorá podľa jedného z nich má dobrú kuchyňu. A keďže majú pod Uchánkom zaparkované auto, návrh sa jednohlasne prijíma, a tak onedlho sedíme pri pivku a dobrom jedle. Odchádzame dosť neskoro. Preto po príchode do útulne rýchlo leziem do spacieho vaku a takmer okamžite zaspávam.

Súvisiace odkazy

Obec Lopašov
Obec Chvojnica I.
Obec Chvojnica II.
Obec Sobotište
Sobotište, reštaurácie

Poznámka:

V kolónke faktov sú údaje len z prvého dňa túry.

Pokračovanie uverejníme nabudúce

Fotogaléria k článku

Najnovšie