Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Krížom-krážom okolím Sobotišťa II.

V prvej časti putovania som opísal prechod krajinou ležiacou severne od Sobotišťa. Išiel som dolinami a lesmi, neskôr otvoreným terénom. Cestu mi spríjemňovali mnohé výhľady na okolité kopce, osady a horské chrbty. V druhej časti navštívim miesta ležiace severozápadne a južne od Sobotišťa. Postupovať budem viac lúkami a poliami ako lesmi, no výhľady, ktoré mi poskytne otvorená krajina, budú o to krajšie a monumentálnejšie. Celú túru ukončím v dedine Kunov pri Senici.

Vzdialenosť
48 km
Prevýšenie
+1463 m stúpanie, -1510 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
2 dni
Obdobie
jar – 09.03.2014
Pohoria
Biele Karpaty – Žalostínska vrchovina, Myjavská pahorkatina a Záhorská nížina - Chvojnícka pahorkatina
Trasa
  • Štart: mapa
  • Koniec: mapa
  • Najvyšší bod: 576 m n. m.
  • Najnižší bod: 227 m n. m.
Voda
Potok Raková, studnička pod Lipovým vrchom, Aničkin prameň nad Sobotišťom
Nocľah
Útulňa pod Uchánkom
Doprava
Kunov (bus) - Senica (vlak, bus)
SHOCart mapy
» č.1073 Záhorie, Senica (1:50.000)

Trasa

Uchánok – Bučákovci – Zelenkov mlyn – Havran – Martoň (426 m) – Sobotište – sedielko nad osadou Majeríčky – ponad Kunovskú priehradu – Háje – Kunov

Cesta na Havran

Budík mi zvoní o šiestej hodine, no mám sto chutí prevaliť sa na druhý bok a pokračovať v spánku. Chvíľu si ešte poležím, nakoniec ale vstávam. Spolunocľažníci ešte spia, keď vyrážam. Od útulne zbehnem krížom cez lúku k okraju lesa, kde by som mal natrafiť na žltú značku. Vedie z rázcestia TIM Halabrínovci. Na jej trasu sa napájam neďaleko osady Bučákovci. Chodník vedie lesom ponad roztrúsené domy dedinky Javorec k ďalšej osade, zoskupenej okolo bývalého mlyna na riečke Teplica. Z mapy sa dozvedám jej meno – Zelenkov mlyn. V týchto miestach značka prechádza po mostíku na druhý breh Teplice. Pokračujem popri pekne opravených chalupách k ústiu menšej doliny. Neskôr opúšťam jej dno a v miernom stúpaní naberám výšku.

Osadu Ševčíkovci obchádzam od severovýchodu. Tu sa nachádza trochu zmätočné značkovanie. Podľa môjho úsudku značka pôvodne viedla cez osadu, no neskôr bola jej trasa preložená severnejšie. Ale dodnes vidieť nielen aktuálne značky, ale aj značky pôvodnej trasy. Obe, stará aj nová, sa nad Ševčíkovcami znovu spájajú, ale aj tak situácia vyvoláva trochu zmätok. Následne je značenie znovu spoľahlivé a privádza ma na okraj lesa. Odtiaľto vidím turistický smerovník Nečasovci neďaleko rovnomennej osady. Z tohto miesta je veľmi pekný pohľad na severovýchodnú časť Žalostinskej vrchoviny s rozložitou Žalostinou. Krajina je fascinujúca. Horské chrbty, lesy, háje a lúky s osadami existujú v dokonalej harmónii. Preto sa neponáhľam a dlho si vychutnávam pohľad. Po čase vstávam a pokračujem ďalej. Najprv lúkou a neskôr lesom ma značka privádza k osade Havran, ktorá sa nachádza východne pod plochým vrcholom rovnakého mena. V osade je okrem pondelka a utorka otvorený malý obchod, kde sa dá oddýchnuť pri pivku alebo inom nápoji. A keďže je otvorené, neostáva mi nič iné, len si dopriať jedno dobre vychladené pivko s hltom ostrejšieho.

Smer Sobotište

Za osadou sa dostávam na lúky, z ktorých znovu vidieť severnú a východnú časť Žalostínskej vrchoviny. Opäť sa nadchýnam pohľadom na harmonickú krajinu lesov, lúk a ľudských sídiel. Na tento úsek túry som sa veľmi tešil, lebo doma z mapy som vyčítal, že výhľady z týchto miest musia byť monumentálne. A veru, realita je ešte úchvatnejšia, ako bola predstava. Postupujem pomaly, často odbieham z chodníka na miesta s výhľadmi. Onedlho sa východný smer značky zmení na južný. Postupujem okrajom lesa k malému prístrešku pri vyhliadke pod Ovčincom. Žltá značka odtiaľto začína prudko klesať do doliny Teplice, aby po jej brehu prišla do centra Sobotišťa. Ja budem pokračovať inak. Od prístreška pôjdem ďalej ešte asi kilometer okrajom lesa ku miestu, kde sa poľná cesta stočí a po plochom výbežku pokračuje ku kóte 426 m (Martoň). To idem otvoreným terénom pomedzi polia. Znova ma fascinujú pohľady na okolie. Vidieť nielen vzdialené Malé Karpaty a Veľkú Javorinu, ale aj blízku Senicu, hrad Branč a pre mňa nevidený pohľad zo západu na protiľahlé vrchy Uchánok a Pecková. Poľná cesta sprvu pomaly klesá, neskôr idem strmšie dole k prvým domom Sobotišťa. Ani tento úsek ma nesklamal a som rád, že som dal na inštinkt a do Sobotišťa som išiel tadiaľto a nie po značke.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Obec Sobotište

Celý úsek trasy od osady Havran po Sobotište sa dá prejsť asi za 1,5 h. Vďaka častým zastávkam na výhľadových bodoch a fotografovaniu som ho išiel až 3 hodiny. Neľutujem a som rád, že som mal čas si úsek naplno vychutnať. Preto do centra Sobotišťa prichádzam tesne pred poludním. V duchu sa mi objavujú spomienky na včerajšiu dobrú večeru, a tak moje kroky opäť smerujú do miestnej reštaurácie. Obed bol výborný, pivko tiež...
Samotnú obec nebudem bližšie predstavovať. Dnes sa na jej webovej stránke dajú nájsť rozsiahle informácie o jej dejinách (múzeum), pamiatkach (kaštieľ, kostoly, habáni), zaujímavostiach (hvezdáreň, náučný chodník) a službách (reštaurácia, pizzeria...). Stačí sa len preklikať podľa vlastného uváženia.

Po výdatnom obede pokračujem po modrej značke do nevýrazného sedla medzi kótami 376 (Kubiny) a 338 nad osadou Podbranč – Majeríčky. Prv než tam dorazím, musím prejsť chráneným areálom Lipnica – Savarka. Pod vrchom Savarka v roku 1845 Samuel Jurkovič s členmi Gazdovského spolku v priestore vysušeného močiara vysadil stošesťdesiat líp, upravil okolie a vyčistil zanedbaný prameň. Lipy mali symbolizovať Slovanov a štúrovci viaceré stromy pomenovali po svojich frajerkách. Prameň - studničku pomenovali po Aničke, dcére Samuela Jurkoviča, ktorá sa neskôr stala manželkou Jozefa Miloslava Hurbana, evanjelického farára z Hlbokého. Dnes je chránený areál trochu zanedbaný, ale stačila by malá brigáda, aby sa zaskvel v plnej kráse. Aj preto, že sa tu nachádza zastávka č. 8 náučného chodníka o histórii Sobotišťa.

Nad dolinou Myjavy

Za areálom značka vedie lúkou takmer paralelne s hlavnou cestou vedúcou do Myjavy. Keď dosiahnem sedlo na hrebeni, opúšťam značku. Ďalej budem pokračovať po poľných cestách mimo turistického značenia. Moja trasa povedie južným smerom ponad dolinu rieky Myjavy, neskôr sa stočím na západ a celé putovanie zakončím v dedine Kunov, ktorá je dnes mestskou časťou Senice.

V sedle sa napájam na spevnenú cestu, ktorá vedie ponad dolinu. Sú z nej veľmi pekné pohľady na dominantný hrad Branč s okolím. Mojim pozorným očiam neuniká vrch Bradlo s mohylou gen. Milana Rastislava Štefánika, a ak ma oči neklamú, v diaľke rozoznávam Čachtický hrad. Samozrejme, aj pohľad na sever je interesantný. Tentokrát vidím vrchy Uchánok, Havran a masív Peckovej od juhu. Ako maják týčiaci sa nad morom vidieť komín Slovenského hodvábu, ktorý neomylne lokalizuje mesto Senicu. Na juhu črtajúca sa kontúra Malých Karpát zaniká v jemnom opare. Zato na západe jasne vidím obrysy Zámčiska nad Unínom a pod tým všetkým sa leskne vodná hladina Kunovskej priehrady.

Ako postupujem, prichádzam k silážnej jame, za ktorou sa spevnená cesta zmení na poľnú. Pokračujem po nej ďalej, držiac si južný smer. Zo satelitných máp viem, že sa onedlho stočí na západ a bude len na mne, ako sa dostanem na miesto, kde by som sa mal napojiť na žltú značku vedúcu z osady Podbranč – Majer do Kunova.

Totižto asi 1700 m dlhý úsek nespája žiadny chodník, a tak buď pôjdem krížom cez pole, alebo zbehnem k okraju lesa a popri ňom sa dostanem na žltú značku. Nakoľko v čase mojej túry nerástlo na poliach zatiaľ nič, zvolil som si cestu krížom cez pole k solitérnemu stromu. Predpokladám, že značka bude viesť v jeho okolí. A naozaj, na kmeni vidieť veľkú žltú značku, tzv. volavku. Od tohto miesta pokračujem znova po turistickom chodníku. Vedie necelý kilometer poľom popri lese. Neskôr sa zatočí západným smerom a za stálych pohľadov na okolie Senice ma privedie k prvým domom Kunova.

Konečná v Kunove

Prepletám sa pomedzi domy, až nakoniec konečne stojím na malom námestí v centre dediny. Hneď hľadám krčmu. Aké je však moje sklamanie, keď zisťujem, že je zatvorená. Doparoma! Na záverečné pivko som sa fakt tešil. No neklesám na duchu a hneď prvého občana, ktorého stretávam, sa pýtam, či v okolí niet nejakého zariadenia, kde čapujú. Na moju radosť ma nasmeruje k futbalovému ihrisku, kde je otvorený bufet. Neváham a hneď vyrážam. Už z diaľky vidím odstavené bicykle a oddychujúcich cyklistov. Zrýchlim krok a zanedlho pri pivku zhodnocujem celý prechod krížom-krážom okolím Sobotišťa ako vynikajúci.

Zopár poznámok na záver

Stručne zhrniem moje postrehy k prejdenej trase. Najprv ku značeniu. To je až na dva problematické krátke úseky mimoriadne dobré. Prvý trochu problémový úsek je v lese pri včelínoch v doline pod Dubovým vrchom, kde treba pozorne sledovať značku. Druhým, o niečo viac problémovým bodom je odbočka na lesný chodník z asfaltky pod Lipovým vrchom. V smere postupu na Chvojnicu neexistuje šípka značky na odbočke. Viac-menej problémovým úsekom je zmätočné značenie pri osade Ševčíkovci. Inak je celá trasa výborné vyznačená. Samozrejme, celá túra sa dá bezproblémovo absolvovať na horskom bicykli. Cyklisti nájdu mnohé cesty, ktoré im dovolia rôzne kombinovať opísanú trasu. Voda sa okrem spomenutých prameňov dá načerpať v každej osade. Doplniť potraviny je možné v Chvojnici (v pracovné dni), v obchodoch v osadách Chodúrovci a Havran. V Sobotišti je viacero obchodov a reštaurácií. Bezprostredné okolie vodnej nádrže Kunov hlavne v letnej sezóne ponúka viacero možností kúpania, ubytovania a stravovania.

Súvisiace odkazy

Predchádzajúca časť putovania
Obec Sobotište
Hvezdáreň Sobotište
Družstevné múzeum Samuela Jurkoviča, Sobotište
Sobotište, kaštieľ
Sobotište, reštaurácie
Senica

Poznámka:
V tabuľke faktov sú súhrnné údaje z celej túry

Fotogaléria k článku

Najnovšie