Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Podhradík, hrad Šebeš – Ruská Nová Ves

Zrúcaniny hradu Šebeš, Zbojníckeho hradu, dolina Šebastovky, Javornícka poľana, opekačka pri zrube Sova a ešte viac môže ponúknuť trasa, na ktorú som sa chystal niekoľko týždňov a stále nevychádzal čas. Slanské vrchy sa mi za svoju návštevu odvďačili krásou miest, akú som neočakával, a opäť potvrdili, že odbočiť od značky sa oplatí.

Vzdialenosť
16 km
Prevýšenie
+825 m stúpanie, -850 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 23.05.2014
Pohoria
Slanské vrchy, podcelok Šimonka
Trasa
Voda
prameň pri zrube Sova, potok Šebastovka
Doprava
Prešov (vlak, bus, MHD) - Podhradík (bus), Ruská Nová Ves (bus, MHD) - Prešov (vlak, bus, MHD)
SHOCart mapy
» č.1115 Domaša, Humenné (1:50.000)

Trasa

Podhradík – hrad Šebeš – dolina Šebastovky – Javornícka poľana – chata Fricka – chata Sova – Ruská Nová Ves

Od rána som sa tešil na tieň lesa a chlad potoka, keď v meste hlásili 26 °C. Slnko ozaj pražilo plnou silou a ani neviem, ako som chytil ďalšiu vrstvu bronzu na nechránenej koži. Aby nám nebolo málo, cestou na Javornícku poľanu prišli nad hlavy oblaky a spustili prehánkové dažde. Tak sme ostali z päťčlennej partie štyria bez pršiplášťa mokrí. Všetko dopadlo dobre, slnko sa opäť ukázalo a mali sme čas vyschnúť. Mrzí ma jedine, že sa mi nepodarilo spraviť zábery Javorníckej poľany. Zbytočne riskovať a vystavovať techniku vode sa nemusí vyplatiť.

Hrad Šebeš

Vystupujeme z autobusu na konečnej v Podhradíku a hľadáme nejakú ceduľu, ktorá by nás doviedla k hradu Šebeš, no márne. Radí až domáci, ktorý nás posiela chvíľu po žltej a potom odbočiť na prvú lesnú cestu doprava. Vychádzame na lúku, kde vyľakaný bažant s poriadnym rámusom vzlietol k jej okraju. Nezdá sa, že by práve tadiaľ, okolo záhadného malého kríža mala viesť cesta na hrad. Volíme postup dierou v poraste a ocitáme sa na ceste, ktorá hradskú pripomína viac. Objavili sme teda prvý variant prístupu. Mali sme na pomoc aj mapu, a tak nebolo ťažké dedukovať polohu, akurát po tom, čo sme na vrchole uvideli nejaký dom, mysleli sme sme si, že sme netrafili. No opak je pravdou a za stavbou, ku ktorej vedie lesná cesta, sa skrýva Šebeš.

Samotný hrad z 13. storočia je dnes predmetom rekonštrukcie, o čom svedčí všadeprítomné lešenie. Veľa práce bude potrebnej na to, aby vyzeral zachovalejšie, múry sú skromné, zasypané zeminou. Vybavenie nie je dokopy žiadne, až na vrcholovú knihu, ktorá poteší. Z najvyššieho bodu hrádku exemplárne vidno šarišský región, okolité pohoria a hrady. Lokalitu odporúčam milovníkom histórie a výhľadov.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Späť sa púšťame po spomenutej lesnej ceste, na lúku neodbočujeme. Dostali sme sa k potoku, kde prebieha zelená značka, a našla sa aj tabuľa s detailami o pamiatke. Zrejme začiatok oficiálnej prístupovej cesty a bod, kde by sa dalo odparkovať auto. Odporúčam výlety na hrad začínať z tohto bodu. Prvý cieľ bol splnený aj napriek úvodnému mikroblúdeniu.

Šebastovka

Popri potoku, prameniacemu kdesi pod vrchom Tri chotáre, vedie asfaltka, využívaná hlavne lesníkmi. Zelená značka odbočuje doľava do prírodnej rezervácie Dubová hora. Nebolo by na škodu si prejsť regulárne po značke, ale to si nechávame niekedy nabudúce. Internet prezradil, že sa tu vyskytujú čučoriedky. My sme si vybrali trasu asfaltkou. Okrem občasného prejazdu traktora kľudné miesto. Nemám síce rád dlhé pochody spevnenými cestami, no tentoraz Slanským vrchom odpustím. Celý čas nenápadne stúpame, až sa dostávame zhruba 20 - 30 m nad úroveň potoka, a na týchto miestach sú vytvorené krásne zárezy do skál lemujúcich breh. Zaujímavosťou je umelý vodopád prítoku Šebastovky. Veľmi hrubým odhadom míňame drevenú búdu "chata Eva". Ďalej po stúpaní hore kopcom sme našli cestu križujúcu potok, a tak sme sa vydali smerom na západ s tým, že tam niekde bude zelená značka. Vyšli sme na hrebeň, no značky nikde. Situáciu sme vyriešili jednoducho – stačilo ísť stále hore na najvyšší bod zhruba južne a skutočne sme na zelenú natrafili. Bohužiaľ, akurát začínalo pršať a musel som zbaliť foťák, aby sa mu nič nestalo. Lejak nás sprevádzal celou cestou na Javornícku poľanu. Bol dosť výdatný, aby sa ani nebolo treba potiť, a zároveň teplota vzduchu v kombinácii s telesnou aktivitou nám vyhovovala, aby nebolo ani príliš horúco.

Chaty Fricka a Sova

Obidve sú popísané bližšie v samostatnom článku. Údaje sú aktuálne, obe chaty sú zamknuté, ich terasy v dobrom stave. Doplnil by som len, že okolie ohniska pri chate Sova je kultúrne upravené a na vysokej úrovni – stôl a sedenie je k dispozícii. Ak by náhodou bolo obsadené, pri rázcestníku sa nachádza tiež jedno ohnisko, ale bez luxusnej výbavy.

Od Javorníckej poľany nadol smerom na Ruskú Novú Ves k prvej zastávke – chate Fricka - sme išli počas doznievajúceho dažďa a na terase zrubu stretávame cyklistov, ktorých dážď zastihol tiež. Miesta bolo dosť, a tak sme schli bez toho, aby sme si navzájom zavadzali. Po prezlečení sa do suchého a transferu potravinových zásob do žalúdkov nálada opäť stúpla na preddažďové hodnoty. Medzitým spoza mrakov vykuklo slnko a ochladené telá sa mohli vyhriať. K chate Sova to mohlo byť pol hodinky.

Kráčame lesným úsekom stojacim za fotenie. Po ceste míňame vrch Tri oltáre, poskytujúci vyhliadku s veľmi obmedzenými možnosťami pre stromy. Keď sme prišli ku chate, ohnisko bolo voľné, no jeho sálavé teplo naznačovalo, že tu asi bol niekto pred nami. Rozložili sme si všetky potrebné veci na stôl, na slnku vysušili veci, ktoré nestihli vyschnúť, vytiahli bohaté zásoby piva a klasická opekačka mohla začať. Zdržali sme sa celkovo asi tri hodiny a stálo to za to. Po čase chceli dvaja členovia výpravy stihnúť skorší autobus z Ruskej Novej Vsi, a tak odišli pred 14-tou. Na smerovníku je uvedená dĺžka trasy do dediny 1 hodina, avšak rýchlejším tempom (v rámci normy) sa dá na koniec dediny ku konečnej prešovskej MHD dostať za nejakú ¾ hodinku, hlavne ak sa vynechá odbočka na Zbojnícky hrad, čo sme aj urobili. Možno škoda, mohol byť pekný výhľad na Prešov a pohoria oproti, no radšej sme neriskovali nestihnutie spoja, ktorý chodí raz za dve hodiny.

Záver

Túra je vhodná pre ľudí s priemernou kondíciou, nám skúsenejším sa zdala krátka. Odporúčam ju milovníkom histórie, keďže spája zrúcaniny dvoch hradov – Šebeš (výhľadový bod) a Zbojnícky hrad. Bude ho čakať ešte dlhá cesta, aby vyzeral podobne zachovalo ako iné historické dominanty regiónu - Šarišský a Kapušiansky hrad. Do obce Podhradík spoje chodia sporadicky, preto je lepšie prejsť trasu týmto spôsobom, ako naopak. Prírodnú rezerváciu Dubová hora, cez ktorú prechádza značený chodník, plánujem prejsť nabudúce. V prípade dažďa všetky tri spomenuté chaty poskytnú útočisko na svojich terasách - prípad Sovy a Fricky, alebo aj vo svojom vnútri - "chata Eva". Rozložiť stan by sa dalo na Javorníckej poľane.

Fotogaléria k článku

Najnovšie