Peter Dragúň má 60 rokov, býva v Topoľčanoch. Aktuálne v KST zastáva funkciu predsedu Regionálnej rady Topoľčany. Za svoj najväčší úspech považuje budovanie komunity na lokálnej úrovni. Chcel by presadzovať stavbu via ferrát a zakotviť v legislatíve turistické značkované trasy ako vecné bremeno. Tiež by chcel, aby si odbory KST vo svojom okolí adoptovali rôzne opustené objekty a upravili ich na voľné prespávanie pre turistov. Súhlasí s výstavbou objektu na Skalke pri Kremnici. Svoje prípadné pôsobenie ako predsedu KST nemá konkrétnejšie premyslené, tiež nie je príliš zorientovaný v príslušnej legislatíve ani v aktuálnych problémoch KST, plánuje sa do všetkého dostať za pochodu. Celé svoje pôsobenie považuje za službu ľuďom a v pozícii predsedu KST by chcel "zatraktívniť trošku tú turistiku".

Prečo chcete kandidovať za predsedu KST?

Ťažká otázka. Trošku poznám situáciu vo výkonnom výbore (VV) – ja to ani neviem nazvať, tých papalášov, ako ich mám nazvať, medzi ktorých možno budem patriť. Je tam momentálne pomer 4:3. Ľudia sa často vybíjajú v osobných sporoch a uniká podstata turistiky.

Ja som si vždy predstavoval turistiku ako službu ľuďom. Alebo aj všetky funkcie, ktoré som v živote mal, tak vždy to bola služba ľuďom. Prvotný som nebol ja, ale boli tí, pre ktorých som robil. Keď som bol riaditeľ, tak to boli zamestnanci, keď som teraz šéf regionálnej rady, alebo máme vlastný klub Žochár, tak sa snažím, aby tí ľudia boli spokojní. A keď sú ľudia spokojní, tak som spokojný aj ja a tá práca takto funguje. Čiže toto by som chcel tiež, aby som priniesol, ak sa mi to podarí. Pretože u nás je systém volieb asi taký, že sa volí predseda a volia sa zvlášť ďalší funkcionári. Čiže nie predseda si zvolí tím, s ktorým chce pracovať, ale dostane nejakých ľudí. A je otázne, kto budú tí ľudia, či sa s nimi bude dať spolupracovať, či budú ochotní, kreatívni a jedno s druhým. Na tej kreativite až tak nezáleží asi, ale aby sme boli tím, aby sme chceli, aby sme to, čo si vytýčime, za tým šli. Netvrdím, že sa nám to podarí, veľa vecí sa možno nepodarí z toho, čo človek chce, lebo okolnosti sú iné, politici sú iní, ako si ich predstavujeme.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Potom zatraktívniť trošku tú turistiku. My máme sieť turistických chodníkov, bol by som nerád, keby sa zmenšovala. Počul som už aj také názory, že ich máme veľa, ale keď niečo zrušíme, už to v živote neobnovíme. Pretože sú nové vlastnícke vzťahy a tí ľudia už nepozerajú na celok, ale pozerajú sa na seba. Zákaz vstupu do lesa a takéto veci. Čiže v tejto oblasti niečo urobiť, ak sa bude dať. Aj legislatívne, poviem to tak neodborne, lebo ja nie som právnik, aby to bolo ako vecné bremeno – to viem, že to niekde je, to vecné bremeno, keď kúpi horu, kus lesa a bude tam TZT, tak tam musí ostať, on nebude mať možnosť, len po dohode snáď vzájomnej, ak by bolo riešenie nejaké. Aby sa nám nerušili tak, ako sa nám ruší značka na Kopci na Vápeč, teraz tam pôjdeme ale o mesiac pozrieť, či je zrušená. Ale aj tí malí miestni, nechcem útočiť teraz na poľovníkov, koľko poľovníkov vás číta? (Smiech)

A v súčasnej legislatíve to nie je zachytené?

Neviem, priznám sa, toto je to, že ja som nikdy až takto vysoko… ja som si robil turistiku v tom našom regióne. Tam sme sa zatiaľ vždy dohodli, aj so životným prostredím aj so všetkými, nemali sme problémy niečo zorganizovať alebo takéto veci. Toto neviem, ako to je, ale zrejme to nie je, keď odrazu je problém s Kopcom napríklad. Alebo, keď poviem ďalší príklad, zas poznám tu zo svojho okolia – máme krásnu sekvoju, Horňany, v katastri Prázdnoviec, a podnikateľ si tam kúpil chatu, ktorú mal prerobiť. Samozrejme, že ju zbúral a postavil novú. A ohradil si to plotom, má tam strážnych psov a jedného takého chudáka, ktorý mu to stráži. Že na požiadanie sa tam dá dostať, ale čo to je na požiadanie, keď tam vidíte tých psov behať, tak človek sa ani neodváži.

Aby sa takéto veci nemohli stávať. Aby to nebolo v súlade so zákonmi, aby muselo to byť prístupné. Možno to aj je. Lebo sa hovorilo, že keď je chránený strom, okolo neho je nejaké verejné priestranstvo, ktoré nemôže byť ohradené. A u nás sa to ohradilo, a tak, a viacero takých.

Máte aj ďalšie, nejaké konkrétnejšie ciele, ktoré by ste chceli dosiahnuť?

My lamentujeme, že nemáme mladých. Spôsob, ako ich získať, je v dnešnej dobe dosť ťažký – alebo nie je to také jednoduché, ako to bolo v minulosti. Ale jedná sa o to zatraktívnenie tej turistiky. Keď si zoberiete, že ideme s deckami, ich dlhá cesta lesom nudí. Hoci nás to napĺňa, ale ich to nudí. Lebo dneska už musí mať každých neviem koľko sekúnd pomaly akciu. Winnetou ich už nudí, pre nás to bol fantastický film.

Čiže cestou by mohli byť nejaké malé via ferraty. Sme nad tým rozmýšľali, že napríklad Zobor, pyramída v Nitre. Tam zrejme nič nie je chránené, pretože paraglidisti tam stále lietajú, keď sú podmienky. Zrejme vtáci tam nehniezdia, a sú tam krásne skalné bralá. Ako chlapec si pamätám, že sme tadiaľ lozili. Ale tie decká tam musia nejako prísť, takže majú ten pohyb tam sa vybláznia, vyšantia a môžu ísť späť. Tak by sme ich možno vedeli pritiahnuť.

Ďalej budem hovoriť o Tatrách, však teraz ako bola tá petícia, aby sa Tatry otvorili ľuďom. Musíme sa pokúsiť ju nejako zatraktívniť, aby sa tam tie podpisy tam nazbierali, lebo ja sa bojím, že sa nenazbierajú.

Ďalej, čo by som chcel, tá spolupráca, ako bola dohodnutá - SCK, SHS JAMES, SVTS - tam sa mi to tiež nepáči. Ja som bol za, som im aj napísal, nech sa dajú dohromady, netrieštiť sily. Vyšlo to tak, ja neviem prečo, že turisti si spravili vlastnú petíciu, ale predseda (súčasný predseda KST Peter Perhala, pozn. redakcie) zase je s nimi a je proti pretícii KST. Čiže, keď si to zoberieme, ja keď sa raz väčšina dohodne, nemôže ísť jeden na jednu stranu, druhý na druhú, ale možno nájsť spoločnú reč. Neviem, či sa bude dať. Neviem, čo bola podstata problému. Ja sa snažím byť zmierlivý a počúvať ľudí a nájsť nejaké riešenie. Mne ide znovu o tých ľudí. Aby sme mali v Tatrách kam chodiť, lebo čo je teraz povolené, máme pochodené. A teraz, to by sa otvorili nové obzory, znovu by sme mohli chodiť len do Tatier. Nemusíme chodiť niekde do Rakúska alebo neviem kdekade, aby sme niečo nového aj videli. Ale by sme mohli ísť do tých našich Tatier znovu. Však tá podstata tej petície myslím bola len taká, keď môže ísť tam horolezec, keď môže ísť niekto na nejakú výnimku, prečo tam nemôžem ísť aj ja?

A nebojíte sa, že taká akcia ako petícia vám môže zhoršiť vyjednávanie s predstaviteľmi štátnych inštitúcií v Tatrách, ktoré o tom v konečnom dôsledku rozhodnú, či to nezoberú ako silové presadzovanie namiesto diplomacie?

Môže to tak byť. Ale to je zasa vec - keď budeme mať 100 000 podpisov, tiež tá pozícia je trošku iná. Ja viem, že sú tam tieto iné spolky, ktoré sú podstatne menšie, alebo ako by som to nazval, s menším počtom členov. Rád by som bol, keby to bolo úprimné, zo všetkých strán, že chceme to pre ľudí. Aby to nebolo, že ja to chcem pre nás, ale aby to bolo fakt, keď všecia, tak všecia, keď nikto, tak nikto. Toto je tá podstata, po ktorej ja osobne by som teda šiel. Pokiaľ je to úprimné, že áno, tak ja sa spojím aj s J&T. No vážne, keď z toho bude dobrý výsledok. Lebo nie sú ľudia len dobrí a zlí, sú aj dobrí aj zlí. Každý jeden je aj dobrý aj zlý, čiže aj tieto organizácie, ktoré sú – možno niečo vedia spraviť aj dobré a už určite aj robia.

Aké funkcie ste v KST zastávali doteraz?

Som predsedom regionálnej rady (RR) Topoľčany a predsedom KST Žochár. Predtým som robil v RR na nejakých funkciách, ale moja najvyššia funkcia je ten predseda RR a istý čas som bol v medzinárodnej komisii. Tam ma dostali. Prišiel som na prvé zasadanie a to bolo všetko. Pretože tam sa nič nerobilo. Som tam prišiel, že mi všetko dajú, že mi všetko pošlú, nič mi neposlali, nikdy ma nezavolali už druhý krát. Tým skončili moje ambície v tom vyššom vedení. Ale plne sa venujem regiónu nášmu topoľčianskemu.

Vedeli by ste zhodnotiť svoju doterajšiu činnosť v KST, nejaké najvýznamnejšie úspechy, čo ste dosiahli, by ste vedeli opísať?

Keď som nastupoval na funkciu predsedu RR, mali sme zhruba 250 členov, dnes máme 585 myslím. Keď sme začínali, mali sme 6 klubov, teraz máme 13 klubov. Nie je to samozrejme výsledok mojej práce, že ja chodím a burcujem, ale celého štábu ľudí, ktorí robia v turistike. Keď robíme tie akcie, vieme nejakým spôsobom pritiahnuť tých ľudí, že prídu. Lebo nie je to o jednej osobne, ani sa to nikdy nebralo, ale musia byť okolo ľudia zanietení, ktorí chcú robiť a vedia robiť aj zadarmo.

Teraz napríklad chceme - už sme postavili jeden prístrešok - to hovorím zas za Žochár, nie je to regionálna rada - dobre, človek je trojjediný za chvíľu - že ľudia prídu na brigády. My z dvoch percent, čo vyzberáme, kúpime materiál, čo treba, zabezpečíme. A ľudia vedia prísť, ľudia sa pýtajú, potom sú niektorí urazení, keď sme obíjali tie dosky, tam nás stačilo päť, pretože si tam zavadzajú tí ľudia. A prečo ste ma nezavolali, no, tak na čo. Tak to považujem za úspech, že tí ľudia prišli. A znovu, nepozerajú len na seba. Ja si to veľmi vážim, keď človek robí niečo pre druhého.

A ešte len taká perlička, viem, že sa smejú zo mňa - keď chodíme na túry, väčšinou ženy, ale už aj chlapi, pečú. Začali piecť. Koláče. Aj ja upečiem, aj osobne, nielen žena, že to hodí. Keď to robím, tak na koho myslím? No myslím, na tých ľudí, pre koho to robím. Tie myšlienky sa uberajú takým smerom na nich. Aj oni zas, keď pečú samozrejme, či nám to bude chutiť, nebude chutiť. Je to taká spolupatričnosť. Ja veľmi rád chodím s našimi ľuďmi, ja chodím rád na zasadnutie RR. My sme ako takí priatelia, by som povedal. Nie to pozícia, že niečo chcem dosiahnuť. My dosiahneme, čo chceme, ale je to o tých vzťahoch. Ja už chodím na turistiku ani nie, pretože na mnohých miestach som bol, poznám to skoro dokonale, a teraz zasa tiež, ale teším sa, kto príde, ten príde, trochu porozprávame, pospomíname, toto ja osobne považujem za najväčší úspech, že sa dala dohromady nejaká partia.

My keď sme začínali, mali sme problémy jeden autobus naplniť, keď sme šli niekde ďalej. Historickým úspechom sme mali štyri autobusy. To je zas už nezmysel, to bolo moc, to bolo ako invázia. Bolo to v Bielych Karpatoch, otvorenie jarnej sezóny. To tiež už sa mi to nieže nepáčilo, nepoviem nikomu, že nechoď, ale už sa mi to zdalo veľa. Ale aj toto je možno ten úspech, že čo človek dosiahne.

Aké je Vaše zamestnanie?

Som konateľom slovensko-rakúskej spoločnosti Metall&Technik. Vyrábame hlavne kotly na drevný odpad. Veľké kotly pre spoločnosti, ktoré pracujú s drevom, eventuálne by to mohlo byť pre školy a kulturáky. Je to na drevnom odpade - piliny, hobliny, štiepka. Ale za to nemôžem, že sa rúbu lesy, to je vec druhých. My len tie kotly... vieme spáliť túto surovinu.

Preto sa pýtam, ako po prípadnom zvolení by ste to časovo zvládali, aj s funkciou predsedu KST?

Keď som dostal ten návrh, tak sme sa bavili o tom, že také dva dni by som si vedel vyhradiť pre prácu v turistike. Ja by som trošku z roboty cúvol, už som starý, už pomaly pôjdem do dôchodku. Lebo bude treba behať kdekade a to sa nedá po pracovnej dobe. Čiže takto nejako sme predbežne dohodnutí.

Videla som, že ste minulé komunálne voľby kandidovali za poslanca mestského zastupiteľstva v Topoľčanoch, plánujete aj tento rok?

Nápadov mám veľa, ale sám neviem. Predtým som bol na kandidátke jednej strany ako nezávislý. Pretože ja som povedal, že ja už nechcem do žiadnej strany – nechcem sa za nikoho hanbiť. Pretože sa ľudia musia hanbiť za tých našich, ktorí sú tam, niektorých - alebo väčšina. A teraz je otázne, ak budem predseda turistov, pravdepodobne budem mať dosť tej roboty, dosť vyťaženosti, takže ťažko by som teraz.

Ale mal by som chuť znovu zmeniť niečo v tom našom meste. Poslanci sa starajú, či dostaneme od Fica 750-tisíc na futbalový štadión a mesto dá 500-tisíc. Na futbalový štadión, na ktorý chodí 250 ľudí. Ja viem, že možno bude chodiť raz viac. Neviem, podľa mňa sú to nezmyselne vyhodené peniaze. A pri hlasovaní 100 % poslancov bolo za. Ani jeden sa neohlásil, že je to nezmysel. Napríklad, iné nehovorím, o čistote mesta, o parkovaní a o takých veciach...

Preto sa pýtam, lebo ak by sa stalo, že by ste boli zvolení za poslanca, za predsedu KST a ešte teda aj pracujete, ako by ste to stíhali? Netrpelo by tým niečo?

Asi ja by som trpel. Ale dalo by sa vycúvať z práce napríklad, že by som robil poslanca a turistu. Neviem, teraz dopredu nechcem riešiť, ešte nie som ani predseda, a zvolený vôbec nie ...

Ale nejakú predstavu by ste mali mať, keď sa do niečoho púšťate, či sa to dá časovo stihnúť.

Keď poviem, že tie dva dni sú vyhradené, tak tie dva dni samozrejme zostanú pre tú turistiku. Je otázne, či musím chodiť na všetky akcie len ja, alebo viem delegovať právomoci. Ja nepotrebujem byť všade, nepotrebujem ísť do Španielska napríklad, čo tam poviem? Čo zmením? Keď viem, že chcem niečo presadiť a je to dobrá myšlienka, tak áno, tak poďme. Ale pokiaľ len také spoločenské stretnutie, že potrasieme si ruky, a vidíme sa – český kolega tam rád pôjde. To nemám ambície. A takisto si nepredstavujem, že aby chodilo plné auto niekde, keď sa ide. Ja si myslím, že sa robili predimenzované návštevy. A to je aj zdroj nedostatku financií, že sa veľa precestovalo na týchto služobných cestách. To neviem výsledky. Ak budem predseda, možno sa ich dozviem, kde sa míňali peniaze najviac.

Ako v KST prebieha predvolebná kampaň? Ako v politických stranách, alebo ako by ste to zhodnotili?

No, budem hovoriť o svojej – protikandidátom je len Perhala? Myslím oficiálne.

Pokiaľ viem, áno.

Aj mne hovorili tak, že len dvaja sme. Prakticky z mojej strany som sa dohodol s rodinou, či mám kandidovať. Aby to nebolo tak, že budem vytrhnutý z rodiny, aj keď malé deti už nemám, vzhľadom k veku. Doma to bolo schválené. Ale nejaká kampaň, oslovovať nejaké iné RR alebo voličov, ktorí ma budú voliť, nebola žiadna.

Nerobíte nejaké výjazdy alebo promo?

Nie, ja teda nerobím žiadne. Ako predsedovia sa stretávame na týchto našich ústredných radách alebo valných zhromaždeniach. Človek sa tam niekdy prejaví. Takže tí ľudia ma trošku poznajú. Poviem to aj tak, že som nemal nejakú ambíciu, že ja chcem byť raz v živote predsedom. Ja som nechcel byť riaditeľom, ja som nechcel byť ani šéfom nášho turistického klubu. To všetko prišlo, nejakým spôsobom to prišlo, že zober to ty, alebo čo, tak som zobral tie funkcie. Teraz je tiež situácia taká, že členovia VV vidia tú situáciu, že je to neriešiteľné. Čiže nikto z nich. Bola by kontinuita, keby niekto z VV kandidoval na predsedu, a viem aj o niektorých, ktorí by boli schopní – sú tolerantní, zmierliví, vypočujú si – ale asi si uvedomujú, že časť viny, na tomto stave, ktorý je, má aj VV. Pretože dospelo to do stavu, kedy sa to už zrejme nedá vrátiť späť. Alebo neviem, jednoducho niekto druhý musí prísť. A keďže som bol oslovený, tak som zas tu ja.

Ešte tu mám dva také okruhy, ktoré som riešila aj s Vaším protikandidátom. Čítala som si pred týmito rozhovormi aj zápisnice z výkonných výborov (VV) a zaujala ma tá z marca, kde bolo uvedené, že VV schvaľuje pôžičku KST pre Turservis KST, s. r. o. vo výške 6000,- €, splatnosť 5 rokov. Načo je podľa Vás Turservisu táto pôžička? Pokiaľ viem, táto s. r. o. je neaktívna, chaty prenajíma priamo KST už ako OZ, tak načo oživovať Turservis, načo mu požičiavať takúto sumu?

To neviem – bol som tam, ale bola vypätá situácia, sedeli sme na stoličkách, ani stolík nebol, nebolo kam si položiť papier, útoky z jednej, z druhej strany. Ale neviem, či to nebolo na chatu na Skalke. Nebolo to ono? To sú nejaké iné peniaze zasa? Ja prečítam zápisnice, ale prakticky nemám viac informácií. Nie som súčasťou tej rozhodovacej mašinérie momentálne. A u nás sa schvaľujú veci tak všelijak. Neviem sa k tomu vyjadriť...

Tak ale možno majetkové veci by ste mohli mať naštudované, keď chcete ísť do funkcie predsedu.

Mohol by som. (Smiech). (Ticho). Mám nejakú predstavu, čo chcem. Neviem, keď tam prídem, čo tam nájde človek. Čiže teraz sa vyjadrovať alebo mať nejaké plány a prídete a základ sa vám úplne zmení. Ja chcem budovať na tom základe, ktorý tam nájdeme, a z toho sa budeme rozhodovať, čo áno, čo nie, čo chceme, čo nechceme.

Fakt neviem, ani som sa nikdy nezaujímal, lebo tieto majetkové veci sú pomerne spletité, hromada členov tam vykrikuje. Napríklad mne doporučovali, aby som sa spýtal, že kde sú peniaze z niečoho. Ona osobne, je to žena, sa nespýta, lebo ona vie, kde sú, snáď vie, alebo ja neviem, či sú to len nejaké klamstvá, že boli jak defraudované, alebo nejakým spôsobom. Ale ja sa mám opýtať, čo vôbec o tom nič neviem. Tam tí ľudia sú takí dosť nečestní niektorí, ja zato nechcem chytiť stránku jednému ani druhému, sám neviem. Lebo jeden mi povie takto, druhý mi povie takto a ja čo? Ja nemám dôkazy, nemám materiály.

Ale keby ste boli predsedom, budete zodpovedný za majetok KST. Tak potom môžete byť možno nepríjemne prekvapený, ak nebudete mať tieto veci dopredu pozreté.

Viete čo, nemyslím si. To nie sú veci, že dnes musíme rozhodnúť, pretože zajtra už bude neskoro. Také veci zrejme nebudú, bude na to aspoň týždeň-dva a to sa človek dostane do toho, že čo to je. Musím sa spýtať, alternatívy aké sú, to ja neviem riešiť. Ja nie som Mečiar, alebo niektorí iní. Viete, spýtať sa tých ľudí, ktorí tam sú, ktorí tam robia. Ja som ani nebol tam, svojím spôsobom, ten štýl práce, alebo ako to tam je. Ak tam budem, tak budem musieť do toho nejako sa dostať. Jak dostala vláda sto dní, povedzme, tak ja si dám na to tiež nejakých pár dní, aby som zistil, čo to tam je, ako to tam je. A skúsiť to možno zmeniť, ak sa mi to nebude pozdávať, alebo ak áno, tak pokračovať v tom, čo je dobré – určite.

Ešte by som sa vrátila k výstavbe objektu na Skalke v Kremnických vrchoch. Aký je váš názor na výstavbu tohto objektu?

Myslím si, že som hlasoval za. Ja by som bol aj za to, aby sme mali ešte viac chát, ako máme momentálne. Skalka je zaujímavá, možno to nie sú Vysoké Tatry, ale je to bežecký raj, chystá sa tam biatolonový areál, že to miesto môže byť zaujímavé pre turistov, pre nás, ktorí tam môžeme chodiť.

Máte urobenú štúdiu ekonomickej návratnosti tejto investície?

Ja ju nemám, ale robil ju tam pán Herchl. Bola skritizovaná jedným členom ekonomickej komisie, teraz neviem – to je zas z toho druhého tábora. Čiže zasa mám informácie, že je to výhodné a že to nie je výhodné, ale viac verím, že to je výhodné.

Lebo pozrime si, aká je teraz situácia na Skalke. Je tam Chata na Skalke, chata Limba, chata Minciar, Relax centrum Skalka, ďalšie ubytovacie zariadenia sú neďaleko – chata Hostinec, Krahule. A pokiaľ viem, v letnom období tieto zariadenia zívajú prázdnotou.

Počul som, že sa tam má chystať napríklad biatlonový areál. Pokiaľ tam bude biatlonový areál, tak tam budú vyasfaltované bežecké trasy, čiže môžu tam prísť korčuliari. Myslím, že vzhľadom k tomu, že je tam veľa možností v zime, tak sa budú hľadať možnosti aj na leto. Tak ako sa to robilo vo Veľkej Rači. Síce, že vraj to skrachovalo alebo to predali niekomu inému. Lebo keď je tam ubytovacia kapacita veľká, tí chatári takisto hľadajú spôsoby, ako pritiahnuť nejakého návštevníka. Čiže my by sme sa mohli pri tomto spôsobe zviezť.

Myslíte si, že KST v súčasnej dobe má prostriedky na výstavbu, ktorá by mala stáť okolo milióna eur?

Z toho, čo vidím, nemáme na nič. Nie sú ani na výplaty, ako som sa dočítal, že nechodia včas. Ale to je zas jedna informácia, druhá informácia. Ale tie peniaze treba hľadať, ony neprídu. Sú spôsoby ako. Postavila sa hromada nezmyslov na Slovensku, prečo by sa aj niečo zmyselného nemohlo postaviť z peňazí zrejme európskych fondov alebo...

Máte aj nejakú konkrétnu predstavu, ako by ste sa Vy osobne vložili do zháňania týchto financií?

Budem sa musieť vložiť, pretože nemôžem povedať, že zožeňte peniaze. Samozrejme, budem súčasťou tej mašinérie, ktorá bude na tom pracovať. Ale sú možnosti, ja len spomeniem jednu, nemusí to byť ona, lebo však viete dobre, že vy chcete, a oni nechcú, je cezhraničná spolupráca, ktorá je najvýhodnejšia.

Cezhraničná spolupráca?

Napríklad.

No dobre, ale veď Skalka je v strede Slovenska. Tak neviem, či cezhraničná spolupráca sa týka aj tejto oblasti.

Kraje, či čo to máme, VÚC, každé VÚC hraničí s niekým cudzím. Keď to je s Maďarmi, tak to bude s Maďarmi napríklad. Keď si tak zoberiem, kde patrí vôbec Skalka, Kremnica, to je Banská Bystrica, BBSK má juh, má Maďarov.

Ale podstata je, že tá cezhraničná spolupráca je momentálne najvýhodnejšia, lebo 5 % je tam spoluúčasť. Čiže to nie je až tak veľa. Na to by sme mohli zohnať peniaze. Samozrejme, kto bude nositeľom úlohy, to sa bude hľadať, aké možnosti budú. Ja teraz neviem povedať, že pôjdeme cez tohto a je to vybavené. Nič nie je vybavené. Teraz je vybavené, zmení sa vláda, nie je vybavené vôbec nič. Vieme, ako to chodí, že mení sa až po upratovačku všetko. Formy sú, a my ich musíme hľadať a nájsť.

Čiže také názory, ako som čítala aj v tej správe, čo predložil pán Herchl, že aj nájomné z tatranských chát by malo ísť do tejto novej výstavby, to podporujete?

My sme prijali taký úzus, že nájomné z chát pôjde znovu len do chát. Buď ako išlo na Chatu pod Rysmi, alebo teraz Štefánikova chata myslím, že sa chce opravovať. Čiže tie zdroje sa musia rozdeliť len takto. Či my budeme mať tie chaty v takom poriadku, že všetko nájomné sa bude dať použiť aj na toto, to neviem povedať. Tie chaty aj stárnu, vybiehajú tam aj nejaké nové veci, havarijné veci, ktoré treba riešiť. Ale prijaté je také rozhodnutie, že to, čo získame z chát, musí ísť do chát naspäť. A už ako to bude, že tí nedostanú nič, a všetko pôjde tam, to bude vyplývať zo situácie, ktorá vznikne.

Napadá vám ešte niečo, čo by ste chceli povedať?

Napríklad na tých zasadnutiach – ako som spomínal, je taká nevraživá atmosféra – a napríklad Ivan Ballo z Michaloviec navrhol, aby sme si zobrali pod patronát opustené senníky, staré chaty na hrebeňoch, v horách. Nemyslím teraz ako KST Bratislava, ústredie. Ale v našom regióne, my sme si jednu chatu tiež našli, chata Vlčica, cheme ju spojazdniť ako núdzovú útulňu, aby to bola vždy otvorená pre ľudí, aby sa tam dalo skryť. A takto poriešiť celé Slovensko. Ale to by museli tí ľudia v tých okresoch, regiónoch, takto vybudovať alebo zachrániť tie chaty, aby sme mohli mať nejakú sieť na hrebeňovke alebo tak. Aby ľudia vedeli, že tuto môžem prespať a tak. Alebo verejné táboriská, tie úplne zmizli. Veď teraz turista prakticky nemôže nikde prespať. Môže, ale aby ho nikto nevidel, lebo keby tam došiel niekto, môže mať problémy. Prečo to nespraviť, že tuto je chata, okolo tejto chaty povedzme sa môže táboriť, samozrejme za istých podmienok. A skúsiť to vybaviť, aby sme takto sieť mali, aby sme mohli chodiť po tých horách.

Nebráni tomu legislatíva, napríklad lesný zákon?

Niekto ho napísal.

To by ste asi museli najskôr vylobovať, nejakú zmenu v zákone alebo výnimku zo zákona.

Ale keď to chceme, chceme to? Môžeme sa spýtať, či to ľudia chcú. Ak to ľudia chcú, tak sa pokúsme. Ja netvrdím, ja si myslím, že polovicu z toho, čo človek chce, nebude môcť spraviť. Prečo by sme nemohli? Možno, že by sa to aj dalo. Nemyslím teda paušálne povedať, že kde chcete, alebo čo. Ale konkrétne každý, ísť na životné prostredie, na lesy, a každý, nech sa k tomu vyjadrí. Áno, je to možné, nie je to možné. Lobovať tam, na tej miestnej úrovni. Lebo centrálne môžeme, že Štátne lesy povedia, že teoreticky je to možné, ale samozrejme vždy bude záležať na tom konkrétnom mieste. Inak sa to asi nedá.

Ešte to bude závisieť aj od toho, kto je majetkom pozemku i nehnuteľnosti.

To je strašné, áno, no ale … neviem ... chceme alebo nechceme?

To už je na vás.

Ja ako turista, ja už sa priznám, už na nejaké hrebeňovky nechodím. Ale keď sme boli mladší, tak sme chodili, spávali sme hocikde – kde to došlo, tam sme spali. Nie je to zlé, keď idete niekde do zahraničia a viete, že tu je chata, tam je chata, a viete, že tam sa môžete zložiť. Tá myšlienka ma veľmi oslovila. Čiže my by sme sa starali o to, tak ako my Topoľčanci sa chceme starať o tú chatu Vlčica, len to obnovíme, udržíme.

Aký je váš postoj k individuálnemu členstvu, ako má napr. SHS JAMES alebo ÖTK?

Osobne by som nemal problém. Tie výhody, ktoré požíva, nie sú zas až také, ktoré by vedeli zruinovať nás finančne, a ja som rád za každého človeka, čo je v horách. Keď si to tak zoberiem, my máme teraz 104 členov a cez nás prešlo snáď 500 členov, ktorí si neobnovujú. Alebo sú dva tri roky, potom porodí decko a potom sa už nevráti, alebo sa vráti, ale to sú všetko ľudia, ktorým sme my niečo dali, nejaké základy. Uviedli sme ich do toho, ale oni si potom uvedomili, že oni nebudú na nikoho čakať, oni chcú ísť tam, kam oni chcú a v menšej skupine. Ale svojím spôsobom sú to všetko naše deti a mne sa nepáči ich vyčleniť za to, že sa im nepáči vo veselej spoločnosti, že majú trošku iný náhľad. Čiže nevidím dôvod, prečo by nemohlo byť individuálne členstvo.

Tam by asi bolo treba ošetriť ich hlasovanie na valnom zhromaždení, ako spomínali kandidáti na predsedu pred minulými voľbami.

Koľko by ich bolo, ešte to by ma zaujímalo. Myslím, že ani oni by nemali možno záujem zapojiť sa do rozhodovacej právomoci. Oslovíme ich, a nech si dajú jedného delegáta, do 600 členov máme jedného delegáta. Možno by sme mohli vytvoriť databázu, aby o sebe vedeli. To by sa dalo riešiť. Riešme to, keď to príde.

To by nastalo, až by sa to zaviedlo.

Tak otázka bude, koľko by ich bolo. 10 000 ich nebude, 1000 pochybujem. Bodaj by ich bolo aj 100 000. Ale ľudia nechcú byť organizovaní, oni si chcú robiť sami všetko. Hoci máme aj mladých, ktorí sa práve tešili, že sú organizovaní, že majú preukaz a klubové tričká.

Titulná foto - archív Petra Dragúňa