Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Náučný chodník Plavecký kras

Prírodovedným, ochranárskym a historickým zameraním patrí Náučný chodník Plavecký kras medzi najkrajšie turistické trasy v oblasti Malých Karpát. Podľa informačnej tabule chodník prechádza národnou prírodnou rezerváciou Kršlenica a národnou prírodnou rezerváciou Pohanská.

Vzdialenosť
11 km
Prevýšenie
+420 m stúpanie, -455 m klesanie
Náročnosť
ľahká, 1. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 03.06.2014
Pohoria
Malé Karpaty (CHKO Malé Karpaty)
Trasa
Voda
Lurdská kaplnka v Mokrej doline, Mon Repos, Amonova lúka
Doprava
Malacky (vlak, bus) - Plavecký Mikuláš (bus)
Plavecké Podhoradie (bus) - Malacky (vlak, bus)
SHOCart mapy
» č.1079 Malé Karpaty, Červ. Ka… (1:50.000)

Trasa

Plavecký Mikuláš – Mokrá dolina – Lurdská kaplnka – jaskyňa Deravá skala – Mon Repos – Amonova lúka – Báborská – Plavecký hrad – Plavecké Podhradie

Keďže trasa nie je okružná, museli sme si vybrať východisko. Zvolili sme si Plavecký Mikuláš, kam sme sa dopravili jedno júnové ráno. V tento deň malo byť bezvetrie, búrky minimálne a ohlásené prehánky nás neodradili.

V Plaveckom Mikuláši vystupujeme hore dedinou a vstupujeme vľavo do Mokrej doliny a začíname si obzerať Drinovu horu s jej skalnými masívmi. Zastavaná plocha končí a vchádzame do zalesnenej časti doliny. Pristavíme sa pri informačnej tabuli, ktorá uvádza, že sme pri vstupe do národnej prírodnej rezervácie Kršlenica. Hneď na začiatku lesa vpravo je Lom. Je to pekné miesto, kde sa dá stráviť čas. Kedysi sa tu ťažil štrk a nákladné autá, ktoré tadiaľto jazdili, hlukom a prachom obťažovali Plaveckomikulášanov. Príroda si však časom s týmto miestom obdivuhodne poradila. O pár metrov ďalej je kaplnka Lurdskej Panny Márie. Pri kaplnkei je prameň s pitnou vodou. Pozdĺž cesty tečie potok Libuša, v ktorom sa mení množstvo vody podľa počasia. Hora je krásna, zelená a voňavá. Míňame vyvieračku, ale tentokrát z nej voda nevyteká.

Prechádzame okolo Ofrflaného - dolinka vpravo pred závorou. Jaskyniari tam objavili nové jaskyne, zatiaľ sú v štádiu výskumu. Rampa bola otvorená a tešíme sa, že sa nemusíme krčiť. V rozhovore nám cesta ubieha rýchlo a sme pod Deravou skalou. Verejnosti voľne prístupná jaskyňa je v zozname prírodných pamiatok a je významnou paleolitickou lokalitou. Hneď oproti vľavo v strmom kopci je Tmavá skala, verejnosti však neprístupná. Pod Deravou skalou je krasová jama. Pred prepadliskami som mala vždy veľký rešpekt a ten mi zostal doteraz.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Prichádzame na rázcestie asfaltiek. Za rázcestím sú dve skalné umelo prehĺbené oká. Skalné masívy nad nimi vytvárajú peknú scenériu. Asfaltka vedie priamo k Amonovej lúke, my však pokračujeme vľavo značenou cestou smerom na Mon Repos. Po bývalú samotu je súbežná trasa s trasou na Čiernu skalu. Spomínanú Mokrú dolinu, Deravú i Tmavú skalu majú spoločnú. Pri Mon Repos sa značené trasy rozdeľujú. Vstupujeme na Štefánikovu magistrálu. Pri Mon Repos je studnička s pitnou vodou. Pokračujeme smerom k Amonovej lúke, užívame si hory. V tejto časti sme videli aj malé krasové vyvieračky. Cesta neustále stúpa, až prichádzame k Amonovej lúke. Lúka bola prekrásna, plno rozkvitnutých poľných kvetín, ktoré voňali už z diaľky. Lúčina sa nachádza v nadmorskej výške 661 m, na jej okraji stojí prístrešok a bokom studnička s pitnou vodou. Urobili sme si dlhšiu prestávku, čas ale súril a museli sme pokračovať v ceste.

Vykročili sme modrou značku. Hneď za lúkou bol náučný panel, ktorý informoval o krasových jamách. Za tabuľou bola jedna veľká v tvare lievika. Pokračujeme po hrebeni Báborská krásnym chodníkom. Okolo nás sa vypínali vysoké buky. Veľmi nás zaujala juhozápadná strana hrebeňa, ktorá bola celá zelená. Zalesnená časť končila a prichádzame do otvoreného priestoru. Bukový les po prvej strane pokračoval. Zanedlho sme na hore Báborská (541,6 m n. m). My sme z krásnej hory práve vyšli a vidíme nádherné pohľady na Záhorie. Po pravej strane je Pohanská - náš ďalší cieľ. Z Báborskej zostupujeme, až kým prídeme na rovný chodník, vidíme prístupové cesty. Prichádzame k informačnej tabuli a čítame o keltskom hradisku Pohanská. Následne pokračujeme v ceste a vystupujeme na Plavecký hrad. Hrad je z 13. storočia a nechýba samostatná informačná tabuľa o histórii a opevnení. Pod pevnosťou na severnom svahu sa nachádza Plavecká jaskyňa dlhá necelý kilometer. Pre verejnosť je bežne neprístupná, ale sú dni, keď je podzemie verejnosti špeciálne sprístupnené.

Záver

Prehliadkou Plaveckého hradu, z ktorého boli krásne výhľady na všetky strany Záhoria, naša túra pomaly končí. Chodníkom zídeme do dediny Plavecké Podhradie. Smutno mi bolo, keď som si uvedomila, že ma dolu nikto nečaká. So spoločníčkou si hovoríme: „Čo bolo, bolo, terazky sme vdovy.“ Bol pracovný deň a autobusy chodili často. Domov sme sa dopravili v poriadku a veľmi, veľmi príjemne unavené.

Fotogaléria k článku

Najnovšie