Svet

Gailtalské Alpy – výstup na Dobratsch

17.06.14
Ak ste uháňali rakúskou diaľnicou A2 do Talianska, možno ste si všimli mohutný kopec neďaleko miesta, kde sa stretávajú hranice troch štátov: Rakúska, Slovinska a Talianska. Je tu odpočívadlo Dreiländereck, na ktorom sa ľudia fotia s nádhernou siluetou hory v pozadí. Kopec vyzerá ako bochník, ktorého južné svahy ktosi odkrojil. To preto, lebo sa svahy veľakrát zosunuli. Pri poslednom veľkom zosuve v roku 1348 sa do údolia zrútilo viac ako 30 miliónov kubických metrov skál, ktoré zasypali 17 osád. Kopec sa volá Dobratsch a práve z juhu naň vedie najatraktívnejší chodník.

Presun pod južné úbočia

V polovici mája v Rakúsku napadol čerstvý sneh. Veľa snehu. Avšak keď človek sledoval predpovedné mapy, zistil, že na južnom okraji Álp snežiť nemalo. Preto som sa vybral do Korutánska. Nocoval som v kempe neďaleko Nötsch. Čakala ma náročnejšia prechádzka, preto som vstával skoro. Pobalil som sa a presunul do centra mestečka. O 5.30 h som vyrážal na túru.

Prvý úsek cesty mal byť nezaujímavý, pretože sa bolo treba presunúť pod južný svah Dobratschu. Išiel som odhadom, podľa mapy. Najprv cez dedinu, v ktorej sú pekné drevené domy. Lenže dedina skončila a cesta s ňou. Hustým lesom som sa pretlačil k železnici, kde som našiel ďalšiu asfaltku. Táto bola správna. Minul som kaplnku, tabuľu s oznamom, že sa do oblasti Dobratschu občas zatúlajú slovinské a chorvátske medvede, a keď som po 1,5 h šliapania (čiže po asi 6 kilometroch) zbadal naľavo štrkovú cestu s rampou, zahol som na ňu.

Južnými úbočiami Dobratschu

Konečne kráčam po značenom chodníku. Ale po akom! Počas troch kilometrov cesta vystúpala takmer 300 metrov a za ten čas som vedľa nej napočítal iba štyri značky! Po 3 kilometroch z cesty odbočil chodník. Ten bol vyznačený dobre, nebol ale vychodený. Najmä na miestach, kde bol na svah zvalený nejaký starý strom, bola orientácia náročnejšia. Stúpal som borovicovým lesom, ktorý voňal živicou. Postupne borovice začala striedať kosodrevina. Z ostrohov sa otvárali parádne výhľady na juh, na Karavanky (nem. Karawanken / slovinsky Karavanke), Júlske Alpy (Julijske Alpe) a Karnské Alpy (Karnische Alpen / tal. Alpi Carniche). No vrcholy kopcov boli v oblakoch, preto som spoľahlivo rozoznával iba Visoku Poncu.

Od východu vedie na Dobratsch spoplatnená asfaltová cesta, ktorou sa môžete vyviezť do výšky 1700 metrov. Z parkoviska stačí vystúpať 400 metrov a ste na vrchole. Od juhu avšak treba vystúpať 1600 metrov. Aj preto na kopec z tejto strany chodí len veľmi málo turistov. Pritom južné svahy sú najčlenitejšie, čiže najzaujímavejšie. Z kosodreviny bolo vidno mohutné skalné galérie, na ktorých sa v minulosti svah odtrhol. Je to impozantný pohľad, hoci dnes už nevzbudzuje hrôzu.

Chodník vystúpa pod skalné galérie a zahne na západ. To znamená, že ide rovnobežne s odtrhom. Prechádza bočné hrebienky a človek si môže utvoriť predstavu o tom, aká obrovská masa skál padala.

Záverečný úsek šotolinou bol zakrytý snehom. Nikto predo mnou nešiel, a tak som sa vybral zle. Zistil som to až keď som na skale vysoko za sebou zazrel značku. Prekráčal som po kosodrevine a snehovou platňou som vyšiel na kopec.

Dobratsch

Nasledovala prechádzka zvlnenou zimnou krajinou. Všade bol sneh. Vošiel som do oblakov a viditeľnosť klesla pod 20 metrov. Zatiaľ som ale kompas nevyťahoval. K televíznemu vysielaču, ktorý som spod skalných galérií videl, to bolo len 1 kilometer. Keď som sa ocitol na okraji obrovského zasneženého závrtu, začali vo mne hlodať pochybnosti, či idem správnym smerom, no nakoniec som k vysielaču trafil. Zbadal som ho až keď som sa ocitol pod ním.

Tesne nad vysielačom je kostolík z roku 1692 a kúsok ďalej, pod vrcholovým krížom (2166 m), kaplnka z roku 1690. Pod vysielačom by mala byť chata, ale tú som kvôli hmle nevidel. Keďže bolo chladno a fúkal poriadny vietor, na vrchole a vlastne počas celého výletu som nestretol jediného turistu.

Schádzanie

Začal som zostupovať. Prvých 150 metrov dolu hrebeňom ušlo, ale potom bolo treba klesať strmým svahom, ktorý bol pokrytý snehom. Bolo čosi nad nulou a sneh sa topil. Hovorí sa, že keď má svah o voľačo viac ako 45 stupňov, človek po ňom letí takmer akoby padal voľným pádom. Tu bol svah trochu menej strmý, no bol pokrytý snehom. Chvíľu som váhal, ale napokon som sa naň odhodlal. Navliekol som si mačky, do rúk som vzal čakan a opatrne som svah zliezol. Trasu som si samozrejme vyberal tak, aby som išiel čo najmenším sklonom.

Strmou snehovou platňou som zišiel asi 100 metrov a o kus ďalej ďalších 50 m. Nižšie sa objavovali iba ojedinelé fľaky snehu a postupne sa zimná krajina začala meniť na jarnú. Hore som mal kvôli vetru na hrubej bunde šušťákovú vetrovku a na nohaviciach šušťákové gate, na hlave čiapku, kapucňu a šatku, no do dediny Nötsch (560 m) som zbehol len v košeli.

Keď som bol hore, vrchol bol zahalený v oblakoch. Kým som zliezol, oblaky sa stratili a zdola som mohol obdivovať nielen Dobratsch, ale aj ďalšie kopce v Gailtalských a Júlskych Alpách. Na túru som vyrážal o 5.30 h a späť k autu som sa vrátil o 17.45 h. Trochu času mi zabralo motanie sa v oblakoch a adrenalínový zostup, no aj bez toho je okruh cez Dobratsch prechádzkou na celý deň.

Via ferraty nad Bad Bleiberg

Ako obyčajne, aj teraz spomeniem zaistené cesty. Iba 3 kilometre severne od vrcholu Dobratschu je cvičná skala Trainingerwand, v ktorej boli v roku 1986 postavené dve istené cesty. BGV Klettersteig je náročnosti B/C a je to pohodlný chodník rímsou zakončený dvojicou rebríkov, z ktorých dolný je mierne previsnutý.

Druhá trasa sa nazýva Extrem Klettersteig a je náročnosti E. Prvý úsek hore hranou ešte ujde. Lenže potom nasleduje traverz zvislou skalnou stenou, na ktorej nie je žiadne železo, ktoré by poslúžilo ako opora na nohy. Keď sa človek zaprie do lana, traverz by mal absolvovať bez problémov. Lenže lano pozostáva z dvojice tenkých laniek, ktoré sú tu podľa všetkého od roku 1986. Na niektorých miestach na lanká padol kameň a zlisoval ich a podozrivo vyzerá aj uchytenie na skoby, ktoré je dosť voľné. Z toho dôvodu som nenabral odvahu na to, aby som sa do lana zaprel plnou váhou.

Naviac, keďže lano nebolo hrubé, neodstávalo od skaly. A tak som tam visel ako salónka na dvoch rukách a snažil som sa chytať skôr skoby ako lana. Keď som si chcel prekliknúť karabíny, tak som najprv musel lanká prstami jednej ruky podobrať a oddialiť ich od skaly a až potom som karabíny druhou rukou prehodil. Bolo to naozaj náročné. Na uvedenú trasu ma pred jej rekonštrukciou už nikto nedostane.

Záver

Dobratsch je bezpochyby zaujímavý kopec. Vidno ho z mnohých štítov Júlskych Álp, čo znamená, že z neho pri dobrej viditeľnosti vidno Júlske Alpy. Na južných svahoch má nádherné skalné galérie, no od zosuvu v roku 1348 uplynulo veľa času a rany sa zacelili. Ak chce človek vidieť čerstvo odtrhnuté zosuvy, musí sa vybrať inam. Napríklad k neďalekej talianskej dedinke Pontebba.

Fórum 3 príspevky
Gailtalské Alpy – výstup na Dobratsch 18/06/14 11:19 3 príspevky
Najnovšie články autora
 
Ferrata Berchtesgadenské Alpy – Hochthrony a Rauhenkopf Keď pôjdete diaľnicou popri Salzburgu, naľavo od cesty zbadáte vysoký kopec. Je to Salzburger Hochthron, najsevernejší výbežok Berchtesgadenských Álp. Už dlhšie som plánoval, že naň vyleziem, ale podarilo sa mi to až teraz. Pozrel som sa aj na Berchtesgadener Hochthron, najvyšší kopec na hrebeni, a na Rauhenkopf, čo by mal byť najkrajší “balkón” nad Berchtesgadenom. 12/11/19 Martin Knor Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
VHT Nízke Taury - Hochreichart a Geierhaupt Nízke Taury (Niedere Tauern) sa delia na štyri pohoria. Radstädter Teuern, Schladminger Tauern, Rottenmanner and Wölzer Tauern a Seckauer Tauern. Najvyšším kopcom Seckauer Tauern je Geierhaupt, avšak Hochreichhart je iba o meter nižší. Keďže tieto vrchy nie sú ďaleko od seba, dajú sa obehnúť za deň. Bonusom je, že hrebeň medzi nimi nie je značený a jeho úvodná časť má náročnosť II UIAA. 01/10/19 Martin Knor Svet
VHT Ennstaler Alpen – prechod Pyhrgasov Mám rád turistiku, ktorá okrem pekných výhľadov, nádherných skál, kultúrnych a prírodných atrakcií ponúka aj trochu adrenalínu. Či už vo forme ľahkej ferraty, alebo nenáročného lezenia. Jednou z takýchto trás je práve prechod Pyhrgasov. Po Malý Pyhrgas vedie značený turistický chodník a z Veľkého idú hneď tri. Avšak hrebeň medzi nimi je neznačený. Turista si tam musí schodnú cestu hľadať a nevyhne sa krátkym úsekom náročnosti I až II UIAA. 24/09/19 Martin Knor Svet
Najnovšie články na titulke
 
Túra Magurský NP: Diablov kameň a Magurský vodopád Vyberáme sa na nenáročnú túru k našim susedom do Poľska. Náš cieľ sa nachádza v Magurskom národnom parku (Magurski Park Narodowy). Navštívime Diablov kameň (Diabli Kamień), Magurský vodopád (Wodospad Magurski) a poprechádzame sa po dedinke Folusz. Trasa je ideálna pre rodiny s deťmi, pretože za krátky čas sa tu dá uzrieť naozaj mnoho atraktívnych krás panenskej prírody. dnes Gabriela Ferencová Nízke Beskydy, Poľsko
Túra Jesenné Grinavské jazerá Nie sú to síce žiadne veľhory, ale podhorie Malých Karpát na rozhraní lesa a vinohradov vie byť na jeseň veľmi príjemné na dopoludňajšiu vychádzku. Takto sme sa počas babieho leta s mamou a Maťkom vybrali do obľúbenej lokality nd Grinavou, časťou Pezinka. Okrem farebných vinohradov sa postupne prechádza okolo troch rybníkov. K tomu nás čakajú ešte dve pekné vyhliadky. včera Soňa Mäkká Malé Karpaty
Rozhovor Národné parky sú lunaparky, využívané primárne na ťažbu V novembri sa v Bratislave konala medzinárodná konferencia New initiatives from a decade of progress. Jedným z rečníkov bol slovenský europoslanec Michal Wiezik, ktorý hovoril o tom, že Slovensko by potrebovalo aspoň 5 % územia ponechaného na samovývoj. O tom, prečo práve 5 %, či toľko vhodného územia vôbec máme, a či pustiť do bezzásahových území turistov, sme sa rozprávali v nasledujúcom rozhovore. včera Soňa Mäkká Rozhovory

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Gailtalské Alpy – výstup na Dobratsch 18/06/14 11:19 3 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Rakúsko: Alpy (Alpen) – Východné Alpy (Ostalpen) – Južné Vápencové Alpy – Gailtalské Alpy (Gailtaler Alpen / Drauzug / Ziljske Alpe)
  • Počet dní
    • 2
  • Nadmorská výška
    • max: 2166 m n. m.
    • min: 530 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1960 m
    • klesanie: 1960 m
  • Vzdialenosť
    • 27 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • jar
  • Dátum túry
    • 18.05.2014
  • Nocovanie
    • kemp
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.56 (0.22)