Túra

Kresaná skala, Malý Milič a Suchá hora

18. 07. 2014
Dlhší čas sa zapodievame s priateľmi plánom o spoznaní Suchej hory (806 m), čnejúcej nad hríbikom Malá Marovka v prírodnej rezervácii Marocká hoľa, ktorou prechádza zelená značka č. 5744 Skároš – Kuzmice. Dnes nás čaká tropická teplota 30 °C, ale v tieni lesa to snáď nebude až také zlé, aby sme nenaplnili plán prechodu a skúmania nových miest.

Trasa

Slanská Huta – Kresaná skala – Malý Milič – sedlo pod Veľkým Miličom – Skárošská vyhliadka – Suchá hora – údolie pod Sereňou – Veľká Márovka – Dobrák – Slanská Huta

Cestou autom nás pred Novým Salašom upútalo odpočívadlo na cyklotrase, a preto na chvíľu zastavujeme a vchádzame do lesa pod vrchom Šipšer, kde je niekoľko pekných balvanov. Ktohovie, možno práve v tejto oblasti budeme objavovať niečo nové a túlať sa v nepoznanej, neznámej časti medzi dedinami Slanec a Nový Salaš. Nasadáme do auta a pokračujeme smerom na Slanskú Hutu. Po zaparkovaní pri bývalom hospodárskom družstve v dedinke Slanská Huta rozbaľujeme mapu Slanských vrchov a hľadáme, kadiaľ bude najideálnejšie začať dnešnú trasu.

Slanská Huta

Dedina v nadmorskej výške 490 m, popri ktorej preteká potok Terebľa, je vďačným turistickým miestom v oblasti Veľkého Miliča, ktorým prechádzajú dve turistické trasy a nová cyklotrasa. V jej chotári sa nachádza najväčšie množstvo obranných bunkrov – ropikov, ktoré boli budované pred II. svetovou vojnou. Nad dedinou je červená turistická medzinárodná trasa E 3, v smere od Prešova cez Dubník, Herľany, Slanec, Byštu do Slovenského Nového Mesta, kde opustí našu vlasť. Aj dnes začneme i skončíme v tejto podhorskej dedine naše putovanie v Slanských vrchoch. Po krátkej porade, kde a kadiaľ sa pôjde, vyrážame v smere novej zelenej cyklotrasy č. 5713, spájajúcej obce na východnej strane Slanských vrchov a v Maďarsku v Miličskej oblasti. Prvým cieľom je skalný útvar nesúci názov Kresaná skala.

Kresaná skala

Vydávame sa na západ po cyklotrase, ktorá sa spája s lesnou cestou prichádzajúcou od Slanca a smeruje k jazeru Izra. My hľadáme chodník, ktorým by sme mohli pokračovať hore k červenej E3, kde sa má nachádzať skalný útvar. Odbočujeme vpravo a po 150 m pri malej lúčke vedľa cesty smerujeme lesným chodníkom nahor. Podľa GPS súradníc rýchlo nachádzame Kresanú skalu. Nachádza sa na severnom svahu Veľkého Miliča - andezitové bralo s päť- až sedem-uholníkovými prúdmi. Stuhli pri vychŕlení lávy, podobné som mal možnosť vidieť pod hradom Somoška – kamenný čadičový vodopád. Kresaná skala je do 200 m dlhá a okolo 15 m vysoká. Škoda, že celú krásu výtvoru nám kazí presvitajúce slnko svojimi lúčmi, ale aj tak stalo za trocha námahy spoznať pre nás neznámu časť Veľkého Miliča. Na vyhľadávačoch sa o skalnom útvare dajú nájsť zmienky i na iných stránkach.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Pokochali sme sa na prírodnom výtvore a následne po 200 až 300 metroch sa dostávame na červenú turistickú trasu. Odbočujeme vľavo a o chvíľku sme pri mokradi vedľa lesnej cesty. Po červenej budú naše kroky smerovať na juh pod Suchou horou do sedla pod Malým Miličom. Pri chate s posedením je smerovník a žltá značka, po ktorej sa vyberieme. Cestou nachádzame studničku, z ktorej je vyvedená vodárenská rúra. Bola urobená alebo opravovaná v roku 1993 podľa dátumu na nej.

Malý Milič

Konečne sme v sedle pri chate Milič, kde sa dá prijemne oddýchnuť. Za jej zadnou časťou pokračuje hrebeň Malého Miliča. Malý Milič je národná prírodná rezervácia (NPR) s 5. stupňom ochrany, a preto sa k tejto časti prírody budeme aj patrične správať. Hrebeň je zaujímavý aj svojím tvarom v podobe hviezdice, kde sa na vrchole spájajú jeho ramená. Nás zaujímajú skalné útvary, ktoré sa nachádzajú pod vrcholom z východnej strany. Sú tu dve vyhliadky, ktoré nám poskytujú výhľad na dolný Zemplín a Slanské vrchy severným smerom. Pri lepšej viditeľnosti je krásne vidieť Vihorlatské vrchy s najvyšším vrchom - Vihorlat s jeho rovným, akoby useknutým vrcholom. Veď je to vyhasnutá sopka.

NPR Malý Milič bola vyhlásená v roku 1950 s výmerou 14 ha. Jeho nadmorská výška je 759 m s pralesovitým porastom buka a duba na skalných sutinách ryolitových brál. Hniezdi tu krkavec čierny a rastú chránené rastliny. No nás skôr zaujímajú skalné tvary. Terén je dosť ťažký a neprístupný, ale aj tak schádzam trocha nižšie, aby som videl aspoň časť tejto nádhery. Bolo by dobre dostať sa dole pod skaly, to by ale bolo zdĺhavé a toľko času nemáme. Napriek tomu okrajom jednej časti skaly schádzam pod ňu, aby som sa pozrel na stĺp, ktorý sa tam nachádza. Bránia mi v tom konáre a listy stromov, ale aj tak ma očaruje. Budem rozmýšľať o trase, aby som sa k nim dostal zdola, aj keď to bude určite oveľa namáhavejšie. Kocháme sa výhľadmi na Slanskú Hutu, Slanec, Zemplínsku Teplicu a Sečovce. V podstate je za dobrej viditeľnosti krásny výhľad na rodný Zemplín. Hore si oddýchneme a posilníme sa chlebíkom a sladkosťou. Doplníme tekutiny a schádzame k chate, kde sa zamýšľame nad mapou, kadiaľ sa vyberieme ďalej.

Cesta po hraničnej čiare

Náš priateľ Honzo nebol ešte na Skárošskej vyhliadke a je len niekoľko desiatok metrov vzdialená od plánovaného odbočenia zo štátnej hranice na Suchú horu. Od chaty v sedle pod Malým Miličom pokračujeme po žltej značke do sedla pod Veľkým Miličom. Priateľom sa nechce ísť na vrchol Veľkého Miliča, ale bolo by hriechom, ak by som sa 250 m nevyštveral. Pozrieť sa, či tam niekto nebude. Nebol, ale cestou dole z kóty 896 m som sa stretol s cyklistom, ktorý tam chodí často a spoznali sme sa. Prehodili sme pár slov a už som upaľoval za kamarátmi na Skarošskú vyhliadku. Dostihol som ich skôr na hrebeni jedného kopca, kde priateľ Tóno fotil skalky v podobe pravekého jaštera. Ďalej hranicou schádzame k samotnej vyhliadke. Je z nej prekrásny pohľad na Zempléni hegység (Tokajsko-zemplínske vrchy), smerom ku Kechnecu, Čani s jej štrkoviskami, ďalej Košice so železiarňami a Volovské vrchy nad nimi. Stretávame mladých turistov z Prešova, ktorí idú na Izru. Oddychujeme a čerpáme silu k prekonaniu plánovanému úseku cez Suchú horu (806 m).

Suchá hora

Vraciame sa trocha späť, aby sme nemuseli prekonávať výškové metre, lebo slniečko poriadne pripeká. Po hrebeni schádzame k samotnému vrcholu Suchej hory, ktorá sa nachádza v chránenom území Marocká hoľa. Dúfame, že nás aspoň niečo v pralesnej časti očarí. Je tu niekoľko padnutých stromov po búrke, ktoré časom spráchnivejú a budú vytvárať kolorit pralesa.

Na dvoch kmeňoch objavujeme hlivu bukovú v prekrásnych trsoch na padnutých stromoch. Vyplašíme užovku, ktorá sa pod stromom skrúti do klbka a zaujme obranný postoj. Pokračujeme ďalej po hrebeni, kde objavujeme kamenný vrchol a pod ním niekoľko skál a balvanov, ktoré si zdokumentujeme. Ešte v nižších partiách Suchej hory je jedna skala a pokračujeme dole k Marockým lúkam s poľovníckymi posedmi. Na samotnej Suchej hore toho veľa nebolo, ale aj to potešilo.

Najsevernejší bod Maďarska a cesta späť

K smerovníku na Malej Marovke nejdeme. Sme blízko maďarsko-slovenskej hranice a najsevernejšieho bodu Maďarska a preto troška odbočujeme. Stretávame jednu oddychujúcu rodinku s deťmi. Trošku si oddýchneme a vraciame sa na lúku a smerujeme po zelenej smerom ku Skárošu. Zelená sa na lesnej ceste stáča vľavo a ideme údolím medzi Sereňou (645 m) a Márovkou. Kamenistou cestou stúpame hore k zelenej značke. Cesta je dosť kamenistá, vysypaná kamením, po ktorom sa dobre nekráča, ale na zelenej je to iné. O chvíľu míňame studničku pred Veľkou Márovkou, kde sa dá oddýchnuť v odpočívadle. Krátka pauza a ide sa smerom po červenej k rázcestiu Dobrák, kde po žltej pomedzi popadané stromy smerujeme k odpočívadlu Ortaše so studničkou, kde sa dá osviežiť a oddýchnuť pred posledným úsekom. Cestou míňame jeden ropík a prekračujeme potok, za ktorým je hospodárske družstvo. Je tam zverník s chovom muflónov. Ešte zopár obrázkov milých zvierat a sme v dedine. Posledné metre sú na páliacom slnku nepríjemné a sme na konci túry.

Záver

Dnešný deň bol príjemný aj napriek takmer tropickému počasiu. Od horúčavy nás uchránil tieň stromov. Trasa bola stredne ťažká s trvaním 7.35 h. Dostali sme sa tam, kde sme sa dostať chceli a videli, čo bolo v pláne, ba aj naviac.

Fórum 3 príspevky
Kresaná skala, Malý Milič a Suchá hora 26/07/14 21:14 3 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Zejmarská roklina a Havrania skala Čas prázdnin sa chýli ku koncu a je potrebné využiť posledné dni na poriadnu a zaujímavú turistiku. Keďže som si v duchu povedal, že sa ešte vrátiť do Slovenského raja, aby som spoznal ďalšie jeho miesta a prekrásnu prírodu, rokliny a tiesňavy, využívam možnosť stráviť s priateľmi niekoľko dni v južnej časti Slovenského raja v oblasti Dediniek. 02/11/20 Marián Jaššo Slovenský raj
Túra Zamkovského a Téryho chata zo Smokovca Opäť sa po čase dostávam do Vysokých Tatier, aby som spoznal ďalšie tatranské chaty v našich veľhorách. Trocha vysokohorskej turistiky nezaškodí, aj keď to nebude niekde na vrchole tatranského štítu. Veď aj tatranské doliny majú svoje nezabudnuteľné čaro strávené na chodníku. Zároveň obohatí turistu o krásu tatranských vrcholov počas prechodu dolinou k niektorej horskej chate. Veď niektoré sú aj v nadmorských výškach nad 2000 metrov, takou je známa "Térynka". Scenéria skalnatých vrcholov po oboch stranách dolín len dodá šľahačku s čerešničkou na torte. 25/10/20 Marián Jaššo Vysoké a Belianske Tatry
Túra Lačnovský kaňon, Zlá diera a Vrátnica Leto so svojimi horúcimi a slnečnými dňami prináša aj tmavé mračná a intenzívne búrky. Vo väčšine prípadov až v poobedňajšom alebo podvečernom čase, a tak je dostatok času na peknú turistiku. Využívam preto možnosť návštevy jedného pekného kaňonu v pohorí Braniska. Ak sa k tomu pridá ešte jedna jaskyňa a neskôr pekné skalné okno, tak je o zážitky postarané. Búrka nakoniec nebola, takže letná nedeľa dopadla nadmieru k mojej spokojnosti. 28/09/20 Marián Jaššo Branisko
Najnovšie články na titulke
 
Túra Tematínsky hrad a Tematínska lesostep Alebo mrazivý novembrový slnečný kúpeľ. Sobotnú ozdravnú vychádzku sme si naplánovali v papučiach a s teplým čajom v piatok večer. Kubko navrhol hrad Tematín v Považskom Inovci, ktorý je od Bratislavy približne hodinku jazdy autom. Aby sme sa aj zahriali, pôjdeme z obce Lúka a späť cez Tematínsku lesostep. Vyzerá to aj na chôdzu mimo lesa, čo bude v predpovedanom chladnom počasí príjemné. Rada sa pridávam. dnes Daniela Mäkká Považský Inovec
Správa Stane sa Čertovica bežkárskym eldorádom? Po minulej zimnej sezóne má OZ Horské spoločenstvo za sebou testovací ročník, kedy sme sprístupnili 15 kilometrov bežkárskych tratí pomocou staršieho ratraku, ktorého limity nedovoľujú pripraviť seriózne trate do ďalších sezón. Ratrak sme viac času opravovali, ako na ňom jazdili a aj tak ho presvedčili iba na zatáčanie do jednej strany. včera Marek Šurina Správy
Túra Ako sme nezmizli v pohorí Tríbeč S kamarátom z času na čas vyrážame na vander s prespaním vonku. Tento rok sa nám to pre pandémiu či pracovné povinnosti nedarilo, a tak po celoštátnom špáraní v nose sme sa rozhodli využiť slobodu pohybu s negatívnym testom. Mňa zaujal článok o útulni Žliabok, a tak som vymyslel trasu a Ctibor zohnal ďalšieho parťáka – Petra zo Špačiniec. 01/12/20 Miroslav Svítek Tribeč

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Kresaná skala, Malý Milič a Suchá hora 26/07/14 21:14 3 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Slanské vrchy
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 895 m n. m.
    • min: 442 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 890 m
    • klesanie: 590 m
  • Vzdialenosť
    • 19 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 08.06.2014
  • Štart trasy
    • šírka: 48.599 ° SŠ
      dĺžka: 21.464 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.599 ° SŠ
      dĺžka: 21.464 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • studničky po trase
  • SHOCart mapy
    • » mapa momentálne nie je v ponuke
  • Doprava
    • Slanec (vlak, bus) - Slanská Huta (bus, parkovanie pri družstve)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.31 (0.57)