Túra

Kresaná skala, Malý Milič a Suchá hora

18.07.14
Dlhší čas sa zapodievame s priateľmi plánom o spoznaní Suchej hory (806 m), čnejúcej nad hríbikom Malá Marovka v prírodnej rezervácii Marocká hoľa, ktorou prechádza zelená značka č. 5744 Skároš – Kuzmice. Dnes nás čaká tropická teplota 30 °C, ale v tieni lesa to snáď nebude až také zlé, aby sme nenaplnili plán prechodu a skúmania nových miest.

Trasa

Slanská Huta – Kresaná skala – Malý Milič – sedlo pod Veľkým Miličom – Skárošská vyhliadka – Suchá hora – údolie pod Sereňou – Veľká Márovka – Dobrák – Slanská Huta

Cestou autom nás pred Novým Salašom upútalo odpočívadlo na cyklotrase, a preto na chvíľu zastavujeme a vchádzame do lesa pod vrchom Šipšer, kde je niekoľko pekných balvanov. Ktohovie, možno práve v tejto oblasti budeme objavovať niečo nové a túlať sa v nepoznanej, neznámej časti medzi dedinami Slanec a Nový Salaš. Nasadáme do auta a pokračujeme smerom na Slanskú Hutu. Po zaparkovaní pri bývalom hospodárskom družstve v dedinke Slanská Huta rozbaľujeme mapu Slanských vrchov a hľadáme, kadiaľ bude najideálnejšie začať dnešnú trasu.

Slanská Huta

Dedina v nadmorskej výške 490 m, popri ktorej preteká potok Terebľa, je vďačným turistickým miestom v oblasti Veľkého Miliča, ktorým prechádzajú dve turistické trasy a nová cyklotrasa. V jej chotári sa nachádza najväčšie množstvo obranných bunkrov – ropikov, ktoré boli budované pred II. svetovou vojnou. Nad dedinou je červená turistická medzinárodná trasa E 3, v smere od Prešova cez Dubník, Herľany, Slanec, Byštu do Slovenského Nového Mesta, kde opustí našu vlasť. Aj dnes začneme i skončíme v tejto podhorskej dedine naše putovanie v Slanských vrchoch. Po krátkej porade, kde a kadiaľ sa pôjde, vyrážame v smere novej zelenej cyklotrasy č. 5713, spájajúcej obce na východnej strane Slanských vrchov a v Maďarsku v Miličskej oblasti. Prvým cieľom je skalný útvar nesúci názov Kresaná skala.

Kresaná skala

Vydávame sa na západ po cyklotrase, ktorá sa spája s lesnou cestou prichádzajúcou od Slanca a smeruje k jazeru Izra. My hľadáme chodník, ktorým by sme mohli pokračovať hore k červenej E3, kde sa má nachádzať skalný útvar. Odbočujeme vpravo a po 150 m pri malej lúčke vedľa cesty smerujeme lesným chodníkom nahor. Podľa GPS súradníc rýchlo nachádzame Kresanú skalu. Nachádza sa na severnom svahu Veľkého Miliča - andezitové bralo s päť- až sedem-uholníkovými prúdmi. Stuhli pri vychŕlení lávy, podobné som mal možnosť vidieť pod hradom Somoška – kamenný čadičový vodopád. Kresaná skala je do 200 m dlhá a okolo 15 m vysoká. Škoda, že celú krásu výtvoru nám kazí presvitajúce slnko svojimi lúčmi, ale aj tak stalo za trocha námahy spoznať pre nás neznámu časť Veľkého Miliča. Na vyhľadávačoch sa o skalnom útvare dajú nájsť zmienky i na iných stránkach.

Pokochali sme sa na prírodnom výtvore a následne po 200 až 300 metroch sa dostávame na červenú turistickú trasu. Odbočujeme vľavo a o chvíľku sme pri mokradi vedľa lesnej cesty. Po červenej budú naše kroky smerovať na juh pod Suchou horou do sedla pod Malým Miličom. Pri chate s posedením je smerovník a žltá značka, po ktorej sa vyberieme. Cestou nachádzame studničku, z ktorej je vyvedená vodárenská rúra. Bola urobená alebo opravovaná v roku 1993 podľa dátumu na nej.

Malý Milič

Konečne sme v sedle pri chate Milič, kde sa dá prijemne oddýchnuť. Za jej zadnou časťou pokračuje hrebeň Malého Miliča. Malý Milič je národná prírodná rezervácia (NPR) s 5. stupňom ochrany, a preto sa k tejto časti prírody budeme aj patrične správať. Hrebeň je zaujímavý aj svojím tvarom v podobe hviezdice, kde sa na vrchole spájajú jeho ramená. Nás zaujímajú skalné útvary, ktoré sa nachádzajú pod vrcholom z východnej strany. Sú tu dve vyhliadky, ktoré nám poskytujú výhľad na dolný Zemplín a Slanské vrchy severným smerom. Pri lepšej viditeľnosti je krásne vidieť Vihorlatské vrchy s najvyšším vrchom - Vihorlat s jeho rovným, akoby useknutým vrcholom. Veď je to vyhasnutá sopka.

NPR Malý Milič bola vyhlásená v roku 1950 s výmerou 14 ha. Jeho nadmorská výška je 759 m s pralesovitým porastom buka a duba na skalných sutinách ryolitových brál. Hniezdi tu krkavec čierny a rastú chránené rastliny. No nás skôr zaujímajú skalné tvary. Terén je dosť ťažký a neprístupný, ale aj tak schádzam trocha nižšie, aby som videl aspoň časť tejto nádhery. Bolo by dobre dostať sa dole pod skaly, to by ale bolo zdĺhavé a toľko času nemáme. Napriek tomu okrajom jednej časti skaly schádzam pod ňu, aby som sa pozrel na stĺp, ktorý sa tam nachádza. Bránia mi v tom konáre a listy stromov, ale aj tak ma očaruje. Budem rozmýšľať o trase, aby som sa k nim dostal zdola, aj keď to bude určite oveľa namáhavejšie. Kocháme sa výhľadmi na Slanskú Hutu, Slanec, Zemplínsku Teplicu a Sečovce. V podstate je za dobrej viditeľnosti krásny výhľad na rodný Zemplín. Hore si oddýchneme a posilníme sa chlebíkom a sladkosťou. Doplníme tekutiny a schádzame k chate, kde sa zamýšľame nad mapou, kadiaľ sa vyberieme ďalej.

Cesta po hraničnej čiare

Náš priateľ Honzo nebol ešte na Skárošskej vyhliadke a je len niekoľko desiatok metrov vzdialená od plánovaného odbočenia zo štátnej hranice na Suchú horu. Od chaty v sedle pod Malým Miličom pokračujeme po žltej značke do sedla pod Veľkým Miličom. Priateľom sa nechce ísť na vrchol Veľkého Miliča, ale bolo by hriechom, ak by som sa 250 m nevyštveral. Pozrieť sa, či tam niekto nebude. Nebol, ale cestou dole z kóty 896 m som sa stretol s cyklistom, ktorý tam chodí často a spoznali sme sa. Prehodili sme pár slov a už som upaľoval za kamarátmi na Skarošskú vyhliadku. Dostihol som ich skôr na hrebeni jedného kopca, kde priateľ Tóno fotil skalky v podobe pravekého jaštera. Ďalej hranicou schádzame k samotnej vyhliadke. Je z nej prekrásny pohľad na Zempléni hegység (Tokajsko-zemplínske vrchy), smerom ku Kechnecu, Čani s jej štrkoviskami, ďalej Košice so železiarňami a Volovské vrchy nad nimi. Stretávame mladých turistov z Prešova, ktorí idú na Izru. Oddychujeme a čerpáme silu k prekonaniu plánovanému úseku cez Suchú horu (806 m).

Suchá hora

Vraciame sa trocha späť, aby sme nemuseli prekonávať výškové metre, lebo slniečko poriadne pripeká. Po hrebeni schádzame k samotnému vrcholu Suchej hory, ktorá sa nachádza v chránenom území Marocká hoľa. Dúfame, že nás aspoň niečo v pralesnej časti očarí. Je tu niekoľko padnutých stromov po búrke, ktoré časom spráchnivejú a budú vytvárať kolorit pralesa.

Na dvoch kmeňoch objavujeme hlivu bukovú v prekrásnych trsoch na padnutých stromoch. Vyplašíme užovku, ktorá sa pod stromom skrúti do klbka a zaujme obranný postoj. Pokračujeme ďalej po hrebeni, kde objavujeme kamenný vrchol a pod ním niekoľko skál a balvanov, ktoré si zdokumentujeme. Ešte v nižších partiách Suchej hory je jedna skala a pokračujeme dole k Marockým lúkam s poľovníckymi posedmi. Na samotnej Suchej hore toho veľa nebolo, ale aj to potešilo.

Najsevernejší bod Maďarska a cesta späť

K smerovníku na Malej Marovke nejdeme. Sme blízko maďarsko-slovenskej hranice a najsevernejšieho bodu Maďarska a preto troška odbočujeme. Stretávame jednu oddychujúcu rodinku s deťmi. Trošku si oddýchneme a vraciame sa na lúku a smerujeme po zelenej smerom ku Skárošu. Zelená sa na lesnej ceste stáča vľavo a ideme údolím medzi Sereňou (645 m) a Márovkou. Kamenistou cestou stúpame hore k zelenej značke. Cesta je dosť kamenistá, vysypaná kamením, po ktorom sa dobre nekráča, ale na zelenej je to iné. O chvíľu míňame studničku pred Veľkou Márovkou, kde sa dá oddýchnuť v odpočívadle. Krátka pauza a ide sa smerom po červenej k rázcestiu Dobrák, kde po žltej pomedzi popadané stromy smerujeme k odpočívadlu Ortaše so studničkou, kde sa dá osviežiť a oddýchnuť pred posledným úsekom. Cestou míňame jeden ropík a prekračujeme potok, za ktorým je hospodárske družstvo. Je tam zverník s chovom muflónov. Ešte zopár obrázkov milých zvierat a sme v dedine. Posledné metre sú na páliacom slnku nepríjemné a sme na konci túry.

Záver

Dnešný deň bol príjemný aj napriek takmer tropickému počasiu. Od horúčavy nás uchránil tieň stromov. Trasa bola stredne ťažká s trvaním 7.35 h. Dostali sme sa tam, kde sme sa dostať chceli a videli, čo bolo v pláne, ba aj naviac.

Fórum 3 príspevky
Kresaná skala, Malý Milič a Suchá hora 26/07/14 21:14 3 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Zbojnícka chata, Rainerova útulňa a Bilíkova chata Aj keď nadovšetko mám nesmierne rád prírodu a turistické podujatia, nie som nejaký extra tatranský vlk, skôr celkom začiatočník. Nikdy ma Tatry nelákali tak, aby som po nich musel liezť a celé ich schodiť. Možno to bolo tým, že som s turistikou začal trocha neskôr, v pokročilejšom veku a stanovil som si iné ciele, ktoré som chcel mať prejdené a prebádané. 20/06/19 Marián Jaššo Vysoké a Belianske Tatry
Túra Podhorie Slanských vrchov 5 Ak počasie praje turistovi a je poriadne rozbehnutý, tak ho nezastaví takmer nič. Je čas ukončiť putovanie podhorskými obcami Slanských vrchoch. Aj keď je to piata časť, tak pre mňa je poslednou, ktorá mi chýbala k úplnému spojeniu trás a k uzatvoreniu okruhu bicyklom a pešo. 13/06/19 Marián Jaššo Slanské vrchy
Túra Podhorie Slanských vrchov 4 Po búrkach sa počasie trocha umúdrilo a vyzerá, že by malo byť teplejšie, a tak ani veľmi nerozmýšľam nad pokračovaním podhoria Slanských vrchov. Po dvoch cyklistických etapách to bude opäť klasika po vlastných. Už mi do spojenia celého okruhu ostávajú, len dve časti. Dnešná a potom v tomto roku to chcem konečne došliapať k zdarnému koncu a záveru 16-etapového putovania za súčasnosťou, históriou obcí v malebnom pohorí, ktoré ukrýva množstvo prírodných krás v ich okolí. Putovanie vo mne jednoznačne zanecháva množstvo dojmov zo života obyvateľov, či už z minulosti alebo súčasnosti. 07/06/19 Marián Jaššo Slanské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Podcast O Ceste hrdinov SNP za 12 dní s Julkou Batmendijnovou Bežkyňa, blogerka, autorka na HIKING.SK, organizátorka ultra trail pretekov Severný Živloplaz a členka Slovak Ultra Trail. Prešla Cestu Hrdinov SNP za 11 dní a 18 hodín! 765 kilometrov, viac ako 31 000 metrov stúpania. Julka Batmendijnová je mojou dnešnou hostkou v podcaste HIKING.SK. dnes Ľubomír Mäkký Rozhovory
Túra Čertovica – Beňuška – Braväcovo Sú kopce, ktoré patria takpovediac do turistickej klasiky, ale mne sa z rozličných dôvodov vyhýbajú. Takým bol aj vrch Beňuška v Nízkych Tatrách. Má pekné meno, je ľahko dostupný, „všetci“ turisti už na ňom boli, len ja sa tam nie a nie dostať. V máji Klub železničných cestovateľov Zvolen, s ktorým občas chodíme, si dal do plánu práve tento kopec. Tak koniec výhovorkám, pridávame sa k nim! dnes Danka Tomášiková Nízke Tatry
Rada Zaistené cesty s deťmi Dnes už nie je veľa turistov, ktorí si nevyskúšali zaistené cesty. A asi je už aj dosť detí, ktoré rodičia zobrali so sebou. Rád by som sa s vami podelil o zopár postrehov, ako vybrať, naplánovať a bezpečne zvládnuť ferraty s deťmi. včera Rasťo Šmidovič Začíname

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Kresaná skala, Malý Milič a Suchá hora 26/07/14 21:14 3 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Slanské vrchy
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 895 m n. m.
    • min: 442 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 890 m
    • klesanie: 590 m
  • Vzdialenosť
    • 19 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 08.06.2014
  • Štart trasy
    • šírka: 48.599 ° SŠ
      dĺžka: 21.464 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.599 ° SŠ
      dĺžka: 21.464 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • studničky po trase
  • SHOCart mapy
    • » mapa momentálne nie je v ponuke
  • Doprava
    • Slanec (vlak, bus) - Slanská Huta (bus, parkovanie pri družstve)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.02 (0.36)