Kanzianiberg

Do údolia Rotschitza Klamm sa ide cez dedinku Finkenstein, ktorá je južne od Villachu. Odbočíte do kopca a po pár minútach prídete k mohutným skalným blokom. Je tu „Klettergarten“, čiže množstvo lezeckých ciest rôznej náročnosti. V takýchto oblastiach býva jednoduchá ferrata, ktorou horolezci schádzajú zo skaly. Lenže na Kanzianibergu je zaistených ciest množstvo! Sú rôznej náročnosti a všetky sú veľmi dobre udržiavané. Najatraktívnejšie vedú hlbokými puklinami, takmer jaskyňami, zatiaľ čo najnáročnejšie sú na zvislej stene na boku skaly. Sú tu aj dva mosty. Dlhší, trojlanový je atraktívnejší. Vedie z temena jedného skalného bloku na druhý. Kratší sa skladá z hranola a lana.

Rotschitza Klamm

Len pár kilometrov za Kanzianibergom je Gasthof Baumgartner, od ktorého po vrstevnici prídete do údolia potoka Rotschitza. Po chvíli šliapania hore dolinou človek príde k veľkému vodopádu, pri ktorom začína atraktívna ferrata. Nie je dlhá, napriek tomu ma očarila. V máji bolo v potoku množstvo vody, ktorá sa rútila zo skaly na skalu. Na trase sú dva dvojlanové mosty, ktoré nemajú laná umiestnené nad sebou. Sú natiahnuté tak, aby ste boli pri pohybe po nich naklonení ako lomítko „/“. Dolný most človeka natáča dolu dolinou tak, aby sa pozeral na vodopád padajúci nadol a na jazero Faaker See, ktoré vidno v diaľke. Horný je natočený naopak.

Altfinkenstein

Dolu pod Rotschitza Klammom je rozsiahla ruina hradu Altfinkenstein. Je voľne prístupná a vo veži má reštauráciu. Najväčší šok návštevníka čaká, keď príde k múru paláca. Cez otvor bývalého okna sa pozrie dolu a pod sebou, ešte v areáli hradu, zbadá obrovský amfiteáter.

Pirknerklamm

O dva dni, keď som medzitým vyliezol na Dobratsch, som sa ocitol v západnej časti Korutánska. Pri dedinke Oberdrauburg je pekná dolina, ktorej dno je posiate veľkými skalnými blokmi. Tie sú pospájané oceľovými lanami, ktoré tvoria peknú via ferratu. Je tu kopec železa a nad malou zátočinou sú hneď dva lanové mosty. Je ich tu však oveľa viac.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Najväčšou atrakciou je výstup kramľami hore skalou, povedľa ktorej padá z múru mohutný vodopád. Človek šplhá povedľa padajúcej vody v oblakoch vodnej triešte. Za vodopádom treba potok prebrodiť. Keďže bol rozvodnený, vyzul som si topánky, uložil som ich do batoha a s papekom v ruke som opatrne prešiel na druhú stranu. Za brodom atrakcie postupne končia a pri ďalšej hrádzi chodník vystúpi z údolia do svahu.

Ešte jednu vec musím spomenúť, keď je reč o Pirknerklamm Klettersteig. Dúhu. Slnko ju vytvorilo na vodnej triešti pod jedným vodopádom. Keby dolu nezavadzali kamene, bola by kruhová.

Millnatzenklamm

Nad dedinkou Klebas, ktorá sa nachádza na Karnische Dolomitenstrasse, je tretia tiesňava s ferratou. Bohužiaľ, v zime tu bola snehová kalamita a jarné lavíny ferratu zničili. Chodník bol uzavretý, no keď som už bol tu, prezrel som si čo z neho zostalo.

Údolie potoka Millnatzen je z trojice, ktorú spomínam, najkrajšie. Je tu jeden vodopád za druhým a tiesňava je dlhšia ako Rotschitza Klamm, či sprístupnená časť Pirknerklamm-u. Keďže na trase chýbali mosty, išiel som iba po pravom brehu potoka. Na tejto strane sa nachádza najťažší úsek ferraty náročnosti C/D, ktorý bol nepoškodený. Problém som mal na ľahšom úseku, kde bolo strhnuté lano, takže som musel vyliezť krátky úsek náročnosti III UIAA.

Peilbachberg

Nad záverom via ferraty je kríž s lavičkou. Je to nádherné miesto, priam stvorené na oddych. Ako som tam sedel a obedoval, uvedomil som si, že mi čosi chýba. Vrchol. Ako hovorí klasik: "Túra bez vrcholu sa ani nepočíta." Lavínovými poliami som vyšiel do sedla a oblým hrebeňom som sa driapal na kopec. Napravo sa ježili divoké skalnaté vrcholy Lienzských Dolomitov (Lienzer Dolomiten), no hrebeň, po ktorom som stúpal, bol lúčnatý. Vyšiel som na Peilbachberg (2227 m n. m.). Z kopca je nádherný výhľad nielen na Lienzské Dolomity na severe, ale aj na Karnské Alpy na juhu.

Záver

U nás je v súčasnosti jediná ozajstná zaistená cesta na Martinské hole a vedie údolím potoka práve tak, ako vyššie opisované korutánske trasy. Skúste ich porovnať. Dodám, že v Korutánsku je istených trás vedúcich hore údoliami viac, ale tie som ešte nenavštívil.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek