Ferrata HZS – prístupový náučný chodník

Trasa

Martin, časť Stráne – náučný chodník popri Pivovarskom potoku – Ferrata Horskej záchrannej služby – Bazová – Martinské hole, chaty – Hodinovka – Martin, časť Stráne

Príchod na ferratu bol donedávna po žltej značke, lesnou cestou smerom k "delu". Nedávno bol ale otvorený nový náučný chodník, ktorý začína na konečnej zastávke autobusu MHD (Stráne). Premávajú sem linky č. 40, 41 alebo 42 priamo z centra Martina. Od zastávky je viditeľná nová tabuľa s informáciami o ferrate, geológii, faune a flóre. Informačné panely popisujú históriu chodníka, jeho znovusprístupnenie a tiež prinášajú informácie o parametroch zaistenej trasy a pohybe po nej.

Priamo od zastávky v smere na Martinské hole ide cesta k bývalému horskému hotelu a lanovke, vľavo odbočuje cesta na dvor pri urbárskom spoločenstve. V strede medzi obomi cestami je asfaltka, ktorá vedie k chatám a tiež z nej neskôr pokračuje chodník k ferrate. Pokiaľ niekto príde autom, je dobre zaparkovať na parkovisku pod starou lanovkou, na čo upozorňuje nová tabuľka so šípkou k parkovisku (vzdialené 150 m). Je to zdanlivo zachádzka, ale aj tak sa budeme cestou okolo parkoviska vracať späť, od chát z Martinských holí.

Po pár minútach chôdze po asfaltovej ceste, sa povrch pozvoľne zmení na lesnú cestu. Treba sledovať červenú značku, aby sme nestratili správny smer pomedzi chaty. Krátko na to prídeme pri posledných chatách (ešte novostavby) k mostíku cez potok, za ním je koniec cesty. Pri mostíku trasa opúšťa lesnú cesty a začína turistický chodník po pravej strane potoka. Chodník je dobre vyložený skalami a po pár minútach prichádza k malej hrádzi, ktorá asi zmierňuje prípadný veľký prietok vody, aby nepodmýval chodník.

Trasa celý čas kopíruje koryto potoka, je tu viacero drevených mostíkov a krásne horské scenérie, tiež malé jazierka na potoku. V prvej polovici chodníka prechádzame okolo banských vozíkov, ktoré sú rozmiestnené po okolí a pekne dotvárajú scenériu chodníka. Pozornejšiemu oku neunikne ani to, že chodník v jednom mieste prechádza cez starú výhybku koľajníc, ktoré sa používajú pre vozíky v baniach. Vpravo od výhybky je dobre viditeľný starý portál bane. Ten je síce zasypaný, ale je neprehliadnuteľný. Kadiaľ pokračovali koľaje v priamom smere už nie je viditeľné, alebo aspoň som si ich nevšimol.

Keď sa do sýta napozeráme banskej techniky, pokračujeme ďalej. Je tu krátky skalnatý úsek, po ktorom teba ísť hore. Nie je to ale nič náročné, len to trochu spestrí klasickú trasu výstupu. Ďalej chodník pokračuje ako bežná turistická trasa (lesný chodník) až na začiatok ferraty. V druhej polovici sa chodník dostane mimo zalesnenú časť, kde dobre vidíme dolinku Pivovarského potoka, ktorou stúpame až na začiatok "železnej cesty".

Trasa zaisteného chodníka je popísaná v samostatnom článku, preto ju bližšie popisovať nejdem. Ferratu som tentokrát prešiel hore variantom C, kde na konci pribudla malá zmena. Záverečné metre sa neprechádzajú serpentínami a stúpaním lesom, ale chodník je potiahnutý popri potoku pár metrov ďalej. V závere sú spravené nové schody, ktoré uľahčia výstup na pozostatok staršej lesnej cesty, na ktorú sa predtým chodilo lesom. Tu je asi v strede cesty, v mieste kde končí aj chodník od variantu B, stôl s lavičkami a vrcholová kniha.

Chodník ďalej pokračuje lesom v trase starej modrej značky, ktorá je na jednom strome ešte celkom dobre viditeľná. Týmto chodníkom sa dostávame k chatám na Martinských holiach, kde je možné kúpiť občerstvenie. Späť sa dá zostúpiť po žltej značke, cestou popri "dele" dolu na parkovisko na Stráne kde sme nechali auto, prípadne kúsok nižšie na autobusovú zastávku MHD Martin.