Túra

Čerenová skala z Liptovskej Anny

01.08.14
Určite nejedného z vás pri ceste po severnej D1-tke zaujal pohľad na vápencové bralo, vytŕčajúce z kopca západne od Prosečného. Kopec sa volá Čerenová a domáci skalné bralo nazývajú Čerenová skala (alebo tiež Čerenové bralo). Ide o tzv. stolovú skalu, ktorá sa nachádza v nadmorskej výške 1042 m. Samotný vrchol kopca nad skalou má výšku 1221 m.

Trasa

Liptovská Anna – Annina dolina – Čerenová skala a späť

Prvýkrát som na nej stál asi pred šiestimi rokmi, kedy ma sem zaviedol kamarát z Liptova. Odvtedy vždy vykrúcam k nej hlavu, no pre nedostatok času alebo pre iné plány frčím po diaľnici ďalej. Keď som koncom júna pri ceste do Tatier dostal od zvyšku posádky otázku, či sa cestou ešte niekde zastavíme, môj plán bol jasný. A keďže nikto z nich tu ešte nebol, jednohlasne súhlasili.

Len čo sa v Ivachnovej dostaneme na diaľnicu, už ju aj opúšťame a cez Bešeňovú smerujeme na starú cestu na Liptovský Mikuláš, aby sme po pár kilometroch odbočili do malej dedinky pod horami zvanej Liptovská Anna. Parkujeme na konci dediny pod cintorínom a ruinami rímskokatolíckeho kostola sv. Anny. Kostol bol postavený pravdepodobne v polovici 13. storočia v ranogotickom slohu. Na prelome 15. a 16. storočia prešiel kostolík neskorogotickou prestavbou, ktorej vďačí za unikátny pôdorys, keď šírka lode i presbytéria je väčšia ako ich dĺžka. V spomínanom období bol totiž kostolík z kapacitných dôvodov rozšírený smerom na juh, čo bolo podľa všetkého zapríčinené nedostatkom miesta v tradičnejšom východnom či západnom smere. V roku 1805 bol kostol zničený a v súčasnosti je zachovaný v torzálnom stave.

Z architektonických detailov tu nájdeme dva portály do lode, oba s polkruhovým zakončením. Južný vstup zo začiatku 16. storočia má zachovanú jednoduchú výzdobu ostení a dnes ho sčasti kryje polorozpadnutá drevená zvonica. Západný portál, dodatočne osadený na terajšie miesto, pochádza z prelomu 15. a 16. storočia.

Dajme tieto fakty bokom a prejdime k samotnému výstupu na skalu. Trasa značkovaná nie je. Teda aspoň jej začiatok nie. Pred pár rokmi sme odbočili hneď za kostolíkom vpravo na cestu vedúcu poza chaty. Pamätám si, že sme vtedy vyrušili mladý párik, ktorý sa v aute oddával milostným radovánkam. Vyberáme sa teda upravenou štrkovou cestou za chatami. No dovedie nás pred bránu poslednej chalupy, kde nás s neutíchajúcim brechotom víta fena bernského salašníckeho psa. Vľavo od brány síce vedie trávou a kríkmi zarastený chodník, no je po daždi a pán domáci, ktorý príde utíšiť psa, nám tadiaľ neodporúča pokračovať. Vraciame sa späť a pokračujeme asi 100 metrov dolinou, kde pred vodným zdrojom odbočíme prudko doprava. Predtým si ešte musíme dať pozor, pretože prechádzame popod lesnú lanovku, ktorú vybudovali kvôli ťažbe kalamitného dreva zo svahov Pravnáča. Pri lanovke postávajú dvaja majstri a nevieme, či len vykonávajú jej údržbu alebo z ľavej strany niečo k nám priletí.

Cesta je vďaka ťažbe a dažďu rozbahnená a hoci sme sa vyhli prechodu mokrou trávou, blatovému kúpeľu neujdeme. Po pár kilometroch bahnistú lesnú cestu opúšťame a dobre viditeľným chodníkom vchádzame do borovicového lesa. Na stránke obce píšu, že chodník je označený šípkou a "červenou turistickou značkou". Šípka tu pred pár rokmi naozaj bola, no značka nie. A nie je ani v mape. No po niekoľkých sto metroch chôdze lesom ju nachádzame. A chodník, ktorým "značka" vedie, je zarastený a nevyzerá, že by niekto v blízkej minulosti ním kráčal. Keďže je mokro, ani na spiatočnej ceste neskúmame, kde sa červená značka pripája na lesnú cestu. Od tohto miesta smerom hore pokračujeme po značke do strmého kopca. Kúsok pod vrcholom pod skalnou stenou si treba na sutine dávať pozor. Pred šiestimi rokmi tu padla kamarátova mama a nešťastne si zlomila ruku. No dnes musíme byť opatrní aj na mokrých koreňoch. Dobre sa to povie, no horšie vykonáva. Na jednom takomto koreni sa šmýkam, nešťastne padám a kolenom narážam rovno na koreň. Bolí to, nadávam ako pohan a tých pár desiatok metrov, ktoré ma delia od zvyšku partie, čakajúcej na skale, dokrivkám.

Výstup na skalu nám trval asi 50 minút. Dnes ďaleké výhľady nehrozia. No v prípade dobrého počasia tu milovníci výhľadov svoje zraky potešia. Pod nohami máte takmer celý Liptov s Liptovskou Marou, Nízke Tatry, smerom na východ hrebene Západných Tatier, na opačnej strane Chočské vrchy. Na svoje si na tomto mieste prídu aj botanici. Vďaka vápencovému podkladu je tunajšia flóra nesmierne bohatá. Do galérie prikladám pre ilustráciu a lepšiu predstavu aj fotky z roku 2008. Odvtedy na skale pribudol drevený kríž a skrinka na vrcholovú knihu, ktorá je prázdna. Využívame teda aspoň kvôli fotke to, že Fabi si hore vyniesla tablet a robíme si srandu z toho, že Klub slovenských turistov sa po posledných voľbách priblížil mladým ľuďom, tak nový „mladý“ predseda vybaví, aby na každom kopci boli práve takéto vrcholové knihy. No dosť bolo srandy. Vráťme sa do reality.

Dole zostupujeme rovnako, ako sme vystúpili. Ešte sa chvíľku zdržíme zberom materinej dúšky a vraciame sa naspäť k autu.

Záver

Výstup na skalu je príjemným výletom. Ak sa pri ceste zo západu na východ alebo naopak neponáhľate, chcete si trošku pretiahnuť kosti a na chvíľku nechať volant volantom, tak zachádzku vrelo odporúčam. Ja sa do týchto končín určite znova vrátim. Veď blízko Čerenovej skaly mi do zbierky chýba aj kopec Pravnáč a zrúcanina Liptovského hradu, ktorý bol najvyššie položeným hradom na Slovensku a zároveň jeden z najvyššie položených v strednej Európe. Doteraz som ho ešte nenavštívil a veľa ľudí ani netuší, že tu niečo také stálo.

Fórum 3 príspevky
Čerenová skala z Liptovskej Anny 01/08/14 11:09 3 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Z Koniakowa do Wisły – Czarne Keď sa opäť naskytla príležitosť navštíviť poľské Sliezske Beskydy (Beskid Ślaski), nezaváhal som ani na minútu a hneď som sa nahlásil, aby mi nevyfúkli miesto v autobuse. Tak ako už predchádzajúcich 16 rokov, aj tento rok zorganizovali turisti z PTTK Wisła turistickú akciu „K prameňom Wisly“. Tento rok usporiadatelia zvolili za cieľ pochodu „Karczmu Drewutnia“ v miestnej časti mesta Wisła – Czarne. Ale sem si to musíme najskôr odkráčať. 07/05/19 Zdeno Vasilišin Západné Beskydy, Poľsko
Túra Vláčikom na Plavecký hrad Alebo presnejšie do Plaveckého Podhradia a na hrad už po svojich. Od jari kujeme plány, že sa vláčikom-Zahoráčikom niekedy zvezieme a zároveň vyrazíme na túru do Malých Karpát. Motorový vlak jazdí druhú sezónu po už takmer zaniknutej trati od konca apríla do polovice októbra počas víkendov a sviatkov. Spája Záhorskú Ves s Plaveckým Podhradím a od prípojných vlakov z Bratislavy alebo od Kútov je naň možné prestúpiť v Zohore. Okrem motorovej jednotky, ktorá premáva celoročne denne na trati Zohor – Záhorská Ves, má však zaradený špeciálny vozeň na prepravu bicyklov. 03/01/19 Zdeno Vasilišin Malé Karpaty
Recenzia Peter Wohlleben – Sprievodca lesom Knihu mi podsunul kamarát Juro so slovami: „Mám pre teba dobré čítanie.“ Najskôr asi mesiac nedotknute ležala medzi ostatnými knihami na nočnom stolíku, no keď som ju otvoril, zistil som, že to ma veru bude baviť. Autor je síce Nemec, ale poznatky z jeho knihy sa dajú aplikovať aj pre našu krajinu. Z každej stránky cítiť, že Wohlleben je skutočný milovník lesa a vo svojej knihe sa delí s čitateľom zábavnou formou a v prepojení s praxou o svoje zážitky z lesa. 17/10/18 Zdeno Vasilišin Mapy a knihy
Najnovšie články na titulke
 
Test Ponožky Hanwag Merino Trek, Merino Hike a Trek Bunion Vlnené aj syntetické ponožky majú svoje výhody – jedny vydržia dlho odolávať smradu, druhé zas lepšie odvádzajú pot a lepšie udržia nohu suchú. Veľa turistických ponožiek sa však snaží rôzne ich mixovať a využiť súčasne dobré vlastnosti syntetiky aj vlny. Tak je tomu aj pri Hanwag ponožkách. V priebehu letnej a jesennej sezóny sme vyskúšali viacero modelov – nižšie a tenšie Merino Hike, stredne hrubé Merino Trek a tiež variant pre haluxový palec, Bunion. dnes Ľubomír Mäkký Obutie
Reportáž Pražská stovka 2019 Pražská stovka je takmer legendárne podujatie, ktoré podobne ako viaceré iné v súčasnosti spája ultra trailových bežcov s turistickými diaľkoplazmi a všetkých medzi tým, avšak vyniká dlhou tradíciou (tento rok sa konal 26. ročník) a vyznačuje sa niektorými zaujímavými špecifikami, najmä v porovnaní s väčšinou slovenských ultra trailových akcií. V každom prípade každoročne priťahuje množstvo účastníkov a patrí k najväčším podujatiam tohto typu v ČR a SR, čo sa kvantity i kvality týka. Aj pokiaľ ide o konkurenciu medzi bežcami, z ktorých sa tu obvykle zíde celkom slušná skupina zo širšej "československej" elity. včera Peter Gemeran Rozhovory
Reportáž 500 km od Slovenska a predsa doma Kedysi to bola jedna krajina. Lenže je to už 300 rokov, čo naši krajania odišli z "Horných Uhier" na tzv. "Dolnú zem", na juh Uhorska. Dnes žijú v kraji Vojvodina na severe Srbska, ale tiež v Chorvátsku, Maďarsku a priľahlom cípe Rumunska. Dolnozemskí Slováci, ktorí tri storočia obývajú šíre roviny Veľkej dunajskej nížiny (Alföld). Že to nie je len pár vymierajúcich dediniek, sa dozviete. včera Tomáš Trstenský Svet

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Čerenová skala z Liptovskej Anny 01/08/14 11:09 3 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Chočské vrchy
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1042 m n. m.
    • min: 715 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 380 m
    • klesanie: 380 m
  • Vzdialenosť
    • 3 km
  • Náročnosť
    • 1
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 26.06.2014
  • Štart trasy
    • šírka: 49.14684 ° SŠ
      dĺžka: 19.46901 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.1547 ° SŠ
      dĺžka: 19.4727 ° VD
      » Mapa
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Ružomberok (vlak, bus) - Liptovská Anna (bus, parkovanie na hornom konci obce pod ruinami kostola)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.04 (0.36)