Túra

Čerenová skala z Liptovskej Anny

01.08.14
Určite nejedného z vás pri ceste po severnej D1-tke zaujal pohľad na vápencové bralo, vytŕčajúce z kopca západne od Prosečného. Kopec sa volá Čerenová a domáci skalné bralo nazývajú Čerenová skala (alebo tiež Čerenové bralo). Ide o tzv. stolovú skalu, ktorá sa nachádza v nadmorskej výške 1042 m. Samotný vrchol kopca nad skalou má výšku 1221 m.

Trasa

Liptovská Anna – Annina dolina – Čerenová skala a späť

Prvýkrát som na nej stál asi pred šiestimi rokmi, kedy ma sem zaviedol kamarát z Liptova. Odvtedy vždy vykrúcam k nej hlavu, no pre nedostatok času alebo pre iné plány frčím po diaľnici ďalej. Keď som koncom júna pri ceste do Tatier dostal od zvyšku posádky otázku, či sa cestou ešte niekde zastavíme, môj plán bol jasný. A keďže nikto z nich tu ešte nebol, jednohlasne súhlasili.

Len čo sa v Ivachnovej dostaneme na diaľnicu, už ju aj opúšťame a cez Bešeňovú smerujeme na starú cestu na Liptovský Mikuláš, aby sme po pár kilometroch odbočili do malej dedinky pod horami zvanej Liptovská Anna. Parkujeme na konci dediny pod cintorínom a ruinami rímskokatolíckeho kostola sv. Anny. Kostol bol postavený pravdepodobne v polovici 13. storočia v ranogotickom slohu. Na prelome 15. a 16. storočia prešiel kostolík neskorogotickou prestavbou, ktorej vďačí za unikátny pôdorys, keď šírka lode i presbytéria je väčšia ako ich dĺžka. V spomínanom období bol totiž kostolík z kapacitných dôvodov rozšírený smerom na juh, čo bolo podľa všetkého zapríčinené nedostatkom miesta v tradičnejšom východnom či západnom smere. V roku 1805 bol kostol zničený a v súčasnosti je zachovaný v torzálnom stave.

Z architektonických detailov tu nájdeme dva portály do lode, oba s polkruhovým zakončením. Južný vstup zo začiatku 16. storočia má zachovanú jednoduchú výzdobu ostení a dnes ho sčasti kryje polorozpadnutá drevená zvonica. Západný portál, dodatočne osadený na terajšie miesto, pochádza z prelomu 15. a 16. storočia.

Dajme tieto fakty bokom a prejdime k samotnému výstupu na skalu. Trasa značkovaná nie je. Teda aspoň jej začiatok nie. Pred pár rokmi sme odbočili hneď za kostolíkom vpravo na cestu vedúcu poza chaty. Pamätám si, že sme vtedy vyrušili mladý párik, ktorý sa v aute oddával milostným radovánkam. Vyberáme sa teda upravenou štrkovou cestou za chatami. No dovedie nás pred bránu poslednej chalupy, kde nás s neutíchajúcim brechotom víta fena bernského salašníckeho psa. Vľavo od brány síce vedie trávou a kríkmi zarastený chodník, no je po daždi a pán domáci, ktorý príde utíšiť psa, nám tadiaľ neodporúča pokračovať. Vraciame sa späť a pokračujeme asi 100 metrov dolinou, kde pred vodným zdrojom odbočíme prudko doprava. Predtým si ešte musíme dať pozor, pretože prechádzame popod lesnú lanovku, ktorú vybudovali kvôli ťažbe kalamitného dreva zo svahov Pravnáča. Pri lanovke postávajú dvaja majstri a nevieme, či len vykonávajú jej údržbu alebo z ľavej strany niečo k nám priletí.

Cesta je vďaka ťažbe a dažďu rozbahnená a hoci sme sa vyhli prechodu mokrou trávou, blatovému kúpeľu neujdeme. Po pár kilometroch bahnistú lesnú cestu opúšťame a dobre viditeľným chodníkom vchádzame do borovicového lesa. Na stránke obce píšu, že chodník je označený šípkou a "červenou turistickou značkou". Šípka tu pred pár rokmi naozaj bola, no značka nie. A nie je ani v mape. No po niekoľkých sto metroch chôdze lesom ju nachádzame. A chodník, ktorým "značka" vedie, je zarastený a nevyzerá, že by niekto v blízkej minulosti ním kráčal. Keďže je mokro, ani na spiatočnej ceste neskúmame, kde sa červená značka pripája na lesnú cestu. Od tohto miesta smerom hore pokračujeme po značke do strmého kopca. Kúsok pod vrcholom pod skalnou stenou si treba na sutine dávať pozor. Pred šiestimi rokmi tu padla kamarátova mama a nešťastne si zlomila ruku. No dnes musíme byť opatrní aj na mokrých koreňoch. Dobre sa to povie, no horšie vykonáva. Na jednom takomto koreni sa šmýkam, nešťastne padám a kolenom narážam rovno na koreň. Bolí to, nadávam ako pohan a tých pár desiatok metrov, ktoré ma delia od zvyšku partie, čakajúcej na skale, dokrivkám.

Výstup na skalu nám trval asi 50 minút. Dnes ďaleké výhľady nehrozia. No v prípade dobrého počasia tu milovníci výhľadov svoje zraky potešia. Pod nohami máte takmer celý Liptov s Liptovskou Marou, Nízke Tatry, smerom na východ hrebene Západných Tatier, na opačnej strane Chočské vrchy. Na svoje si na tomto mieste prídu aj botanici. Vďaka vápencovému podkladu je tunajšia flóra nesmierne bohatá. Do galérie prikladám pre ilustráciu a lepšiu predstavu aj fotky z roku 2008. Odvtedy na skale pribudol drevený kríž a skrinka na vrcholovú knihu, ktorá je prázdna. Využívame teda aspoň kvôli fotke to, že Fabi si hore vyniesla tablet a robíme si srandu z toho, že Klub slovenských turistov sa po posledných voľbách priblížil mladým ľuďom, tak nový „mladý“ predseda vybaví, aby na každom kopci boli práve takéto vrcholové knihy. No dosť bolo srandy. Vráťme sa do reality.

Dole zostupujeme rovnako, ako sme vystúpili. Ešte sa chvíľku zdržíme zberom materinej dúšky a vraciame sa naspäť k autu.

Záver

Výstup na skalu je príjemným výletom. Ak sa pri ceste zo západu na východ alebo naopak neponáhľate, chcete si trošku pretiahnuť kosti a na chvíľku nechať volant volantom, tak zachádzku vrelo odporúčam. Ja sa do týchto končín určite znova vrátim. Veď blízko Čerenovej skaly mi do zbierky chýba aj kopec Pravnáč a zrúcanina Liptovského hradu, ktorý bol najvyššie položeným hradom na Slovensku a zároveň jeden z najvyššie položených v strednej Európe. Doteraz som ho ešte nenavštívil a veľa ľudí ani netuší, že tu niečo také stálo.

Diskusia
Čerenová skala z Liptovskej Anny 01/08/14 11:09 3 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Vláčikom na Plavecký hrad Alebo presnejšie do Plaveckého Podhradia a na hrad už po svojich. Od jari kujeme plány, že sa vláčikom-Zahoráčikom niekedy zvezieme a zároveň vyrazíme na túru do Malých Karpát. Motorový vlak jazdí druhú sezónu po už takmer zaniknutej trati od konca apríla do polovice októbra počas víkendov a sviatkov. Spája Záhorskú Ves s Plaveckým Podhradím a od prípojných vlakov z Bratislavy alebo od Kútov je naň možné prestúpiť v Zohore. Okrem motorovej jednotky, ktorá premáva celoročne denne na trati Zohor – Záhorská Ves, má však zaradený špeciálny vozeň na prepravu bicyklov. 03/01/19 Zdeno Vasilišin Malé Karpaty
Recenzia Peter Wohlleben – Sprievodca lesom Knihu mi podsunul kamarát Juro so slovami: „Mám pre teba dobré čítanie.“ Najskôr asi mesiac nedotknute ležala medzi ostatnými knihami na nočnom stolíku, no keď som ju otvoril, zistil som, že to ma veru bude baviť. Autor je síce Nemec, ale poznatky z jeho knihy sa dajú aplikovať aj pre našu krajinu. Z každej stránky cítiť, že Wohlleben je skutočný milovník lesa a vo svojej knihe sa delí s čitateľom zábavnou formou a v prepojení s praxou o svoje zážitky z lesa. 17/10/18 Zdeno Vasilišin Mapy a knihy
Túra Zo Zlatej Idky do Rožňavy - 2. časť Ťažko sa nám s plnými brušiskami vstáva, no nemôžeme tu sedieť večne. Kúpeľným parkom sa vraciame na turistický chodník. Smrekovo-bukovým lesom mierne stúpame do Štóskeho sedla. Do sedla sa nám ako tak podarí vytráviť výdatný neskorý obed. Križujeme hlavnú cestu zo Smolníka a obdivujeme zaujímavý kostol, ktorý tu stojí. Keby bolo treba, kľudne sa tu dá schovať pred dažďom a prípadne prespať. 14/09/18 Zdeno Vasilišin Volovské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Na snežniciach po Schneealpe Túto zimu nasnežilo trochu viac ako obyčajne. V Štajersku sa nejaký čas držala lavínová 5-ka, a tak som obehával nižšie zalesnené kopčeky u nás. Lenže potom prišla perióda teplejšieho počasia s dažďom a na to niekoľko dní takmer bez zrážok. Na zajtra Nóri hlásia slnečno a bezvetrie. Konečne. Na túto chvíľu som čakal celú zimu. Ide sa na západ. dnes Martin Knor Svet
Túra Starohutský vodopád, prm. Žitavy, Veľký Inovec a Benát Kraj štálov v okolí Pohronského Inovca mám rada. Boli sme tu už viackrát a tieto lokality nesklamali v žiadnom ročnom období. Navrhli sme oblasť Športovému klubu Prameň Kováčová a Vlado vymyslel peknú trasu. Veľkým plusom bolo, že sme ju išli v najkrajšom jesennom období. včera Danka Tomášiková Pohronský Inovec
PR Keď je chôdza liekom, zábavou aj učiteľom Viacerí sa zhodujú na tom, že pešia turistika je ako druh terapie. A zo štatisticky je známe, že častokrát sa na dlhé púte a túry vydávajú práve ľudia, ktorí niečo nemajú vnútorne poriešené veriac, že toto je odpoveď. Veď si len spomeňme na Reese Whiterspoon z filmu Divočina. Prečo to robia? Pretože je známe, že príroda lieči. A tak sa za pochodu akosi lepšie riešia otázniky, ktoré si v sebe nesieme. 17/02/19 sponzorovaný článok

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Čerenová skala z Liptovskej Anny 01/08/14 11:09 3 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Chočské vrchy
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1042 m n. m.
    • min: 715 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 380 m
    • klesanie: 380 m
  • Vzdialenosť
    • 3 km
  • Náročnosť
    • 1
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 26.06.2014
  • Štart trasy
    • šírka: 49.14684 ° SŠ
      dĺžka: 19.46901 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.1547 ° SŠ
      dĺžka: 19.4727 ° VD
      » Mapa
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Ružomberok (vlak, bus) - Liptovská Anna (bus, parkovanie na hornom konci obce pod ruinami kostola)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.78 (0.3)