Túra

Vtedy na východe - 1. časť (Vihorlat)

11.08.14
Východné Slovensko. Krásny, no pre západniarov vzdialený a nepoznaný kút našej vlasti. Vždy, keď v robote spomeniem, že idem na východ, reakcie sú rovnaké. Moji bratislavskí kolegovia si idú prstom do čela dieru vyťukať, mysliac si, že som určite musel rozum potratiť. Trepať sa do takého zapadákova a na úplný koniec sveta? Veď tam sa aj muchy otáčajú. Pritom nikto z nich tam v živote nebol. Vraj, čo by tam robili? Ale načo sa hádať s niekým, pre koho je už aj Pezinok na východe?

Možno je to spôsobené aj tým, že v mojich žilách koluje východniarska krv, no vždy sa poteším, keď sa mi naskytne príležitosť ísť sa pozrieť do týchto končín, príp. ešte ďalej za našu východnú hranicu. Keď som v našom turistickom klube zazrel v pláne týždenný pobyt na východnom Slovensku, srdce mi zaplesalo a hneď som si rezervoval u organizátorky zájazdu Adiny miesto. Keďže dovolenku bolo treba tento rok rozdeliť tak, aby mi nejaká ostala aj pre rodinu, stopercentne som svoju účasť potvrdil až na poslednú chvíľu.

Presun zo západu na východ

V piatok pred polnocou nastupujeme na nočný vlak na hlavnej stanici našej najväčšej dediny, ktorá v tomto čase akurát čelila náporu veľkej vody prichádzajúcej z Nemecka. V spomienkach mám ešte náš posledný nočný presun vlakom na východ, kedy som takmer oka nezažmúril a zubami-nechtami som sa na každej výhybke držal ležadla. Modernizácia trate sa predsa len trošku prejavila. S vychádzajúcim slnkom sa budíme na opačnom konci Slovenska.

Sobota 8. 6. 2013

Humenné – Zemplínske Hámre – Sninský kameň

Vystupujeme krátko pred 8.00 h v Humennom, kde má rýchlik konečnú. Do odchodu ďalšieho vlaku ostáva asi 45 minút. Musíme sa najskôr vlakom presunúť do Belej nad Cirochou a odtiaľto autobusom do Zemplínskych Hámrov. Vlak z Humenného nás milo prekvapil. Moderný nový vlak a čo je potešujúce, vyrobený na Slovensku, v ŽOS Vrútky. Tak by to malo vyzerať všade. Nemáme sa určite za čo hanbiť. Treba podporiť slovenský priemysel. Presúvame sa zo stanice na autobusovú zastávku a čakáme na autobus, ktorý prichádza asi o pol hodinu. V autobuse sa dávame do reči s domácimi, pýtajú sa, odkiaľ sme, poradia, kde treba vystúpiť, kam sa máme ísť pozrieť a nikde necítiť povestnú nevraživosť voči Bratislave, dokonca ešte držia palce, aby sa Dunaj nevylial...

O 9.30 h vystupujeme v Zemplínskych Hámroch pri kostole, vedľa ktorého je penzión, kde na dve noci zložíme svoje kosti. Vedúca zájazdu je nekompromisná. Ubytovať, prezliecť sa a o 11-tej sa vyráža na Sninský kameň. Trošku si pofrfleme, že ani šlofíka a pivo nestihneme, no na druhej strane sme radi, že ju máme. Bez nej by sme určite zdiveli a nikam by sme sa v ten deň nedostali. Vyrážať na túru o 11-tej je aj v lete veľmi neskoro, no v tomto prípade sa inak nedalo.

Kráčame hore dedinou až na jej koniec ku kameňolomu. Máme na výber z dvoch značiek. Buď sa vydáme po žltej trase doprava alebo po zelenej doľava.
Keďže by sme radi urobili okruh, v rámci ktorého by malo byť zahrnuté aj Morské oko, mapa jednoznačne hovorí, že sa treba vybrať po zelenej, z ktorej neskôr prejdeme na modrú. Po pár metroch prichádzame k poľnej ceste, ktorá sa križuje so zelenou TZT a skracujeme si náš výstup. Deficit spánku a teplo sa prejavuje a do kopca fučíme sťa parné rušne. Nad hlavami sa nám zbierajú mraky a v diaľke občas zahrmí. No nevzdávame sa. Oproti idúci kolegovia – turisti nás uistia, že z dažďa dnes nič nebude.

Po asi dvoch hodinách chôdze sa ocitáme pod skalným útvarom, na ktorý vystúpime po kovových schodoch a môžeme sa kochať prvými výhľadmi. Vzduch je prehriaty, nad krajinou je opar, takže ďaleké výhľady nám nie sú dopriate. Čo nás dosť prekvapí a šokuje zároveň, sú posprejované skaly na západnom vrchole. Autorovi "umeleckého diela" by som dal do ruky kefu a čistil by skaly dovtedy, kým by neboli v pôvodnom stave. Sninský kameň pozostáva z dvoch častí. Nemohli sme obísť ani jeho východný vrchol. Pamätám si, keď som tu bol asi ako 10-ročný s otcom, ako som sa hore bál, že spadneme, lebo sa mi priestor zdal veľmi malý. Teraz po vyše 20-tich rokoch vidím, že sa nebolo čoho báť.

Po krátkej pauze sa dáme na zostup do sedla Tri tably, z ktorého môžeme pokračovať na Morské oko alebo späť do Zemplínskych Hámrov. Nad hlavou nám opäť zahrmí, preto časť skupiny volí ústup a pokračujú do dediny. Menšia skupinka sa prudkým klesaním vyberá k Morskému oku na pivo. Po prvých metroch začíname uvažovať, či stúpanie, ktoré nás bude čakať na spiatočnej ceste, za pivo naozaj stojí, ale smäd zvíťazí.

Po pohľade do mapy padne návrh pozrieť sa k menšiemu bratovi Morského oka a to k Malému Morskému oku. Nakoniec sa partia trhá a ostávame len traja.
Malé Morské oko je ozaj maličké. Od neho pokračujeme ďalej po žltej na rázcestie Jedlinka, kde sa pripájame na červenú značku a krásnym skalnatým hrebienkom pokračujeme k sedlu Tri tably, kde po našich kamarátoch neostal ani len smrad. Ešte pred samotným klesaním do sedla odbočíme doľava na rúbanisko, kde sa nám naskytne pohľad do doliny a vidíme, ako v diaľke z mrakov vypadávajú hektolitre vody.

So zvyškom partie sa stretávame až večer v penzióne, kde preberáme taktiku na druhý deň. Pôvodne mala nedeľňajšia túra na Vihorlat viesť z časti po rovnakej trase, ktorú sme prešli dnes a vracali by sme sa rovnakou trasou aj späť. Časti zúčastnených sa to však nepozdáva, preto hľadáme iné možnosti. Zhodou okolností sa v reštaurácii nachádza lesník z vedľajšej dediny, ktorý má okolie Vihorlatu v malíčku a poradí nám, ako sa na Vihorlat dostať z Kamienky a vybaví nám odvoz.

Nedeľa 9. 6. 2013

Kamienka – Vihorlat – Zemplínske Hámre

Ráno nastupujeme do autobusu a vezieme sa do Kamienky. Treba spomenúť, že trasa ako aj samotný Vihorlat ležia vo vojenskom pásme Valaškovce, do ktorého je v súčasnosti voľný vstup, no dopredu sa treba presvedčiť, či sa vo vojenskom obvode nekonajú streľby. Našťastie v čase našej návštevy sme mali vzduch čistý a mohli sme sa pohybovať vojenskými lesmi. Na pravé poludnie stojíme na najvyššom bode Vihorlatských vrchov – na Vihorlate. Dáme si obed, oddychujeme, no ďalekými výhľadmi kvôli oparu svoje zraky nepotešíme. Rozoznávame aspoň Zemplínsku Šíravu. Z Vihorlatu sa vydávame smerom na východ. Po chvíli stretávame partiu mladých, ktorí si nesú so sebou prvé hríby. Jeden z nich kráča naboso. Má náš obdiv. Ja by som si palce nabil aj v sandáloch, nie to ešte úplne bez obutia.

Míňame prístrešok na poľane pod Vihorlatom a pokračujeme po zelenej značke cez Tŕstie, v sedle Rozdiel sa pripojíme na červenú značku, prechádzame popod Motrogon a kúsok na ním zbieha do doliny lesná cesta. Preskúmame mapu, porovnáme s GPS-kom a vydávame sa v ústrety vihorlatským lesom. V mape sme našli Kamennú cestu, tak si povieme, že ňou by sme chceli zísť do dediny. No čo v mape vyzerá veľmi jednoducho, je v teréne úplne iné, preto sa necháme viesť potokom a prichádzame na širokú zvážnicu. Tu sa delíme. GPS-kári sa vyberú doprava, vraj ich tam naviguje ich múdra krabička a zvyšok partie ostáva verný papierovej mape a ideme doľava. Miesto, kde by sme mali zbehnúť z cesty doprava do doliny, ale nenachádzame. No namiesto toho natrafíme na chodníček, ktorý nás dovedie k vodnému zdroju. Názory na ďalší postup sa rôznia. Už rozdrobená skupina sa trhá ešte viac. Časť sa vydáva smerom, ktorým išli GPS-kári a my zvyšní kráčame popri potoku kolmo dole. Pamätám si, ako mi dedo, keď som bol malý prízvukoval, že keď sa v lese stratím, mám sledovať tok potoka a on ma určite dovedie do civilizácie. Tu sme síce v nám cudzom prostredí, no múdrosť sa zase raz osvedčila. Vychádzame na žltej značke, ktorou sme schádzali včera, tesne nad kameňolomom. Mobilom sa spojíme so zvyškom partie a dostávame informáciu, že aj oni sú na značke.

Od kameňolomu nás čaká len nekonečné klesanie po vyhriatom asfalte do dediny. Slnko páli ako bláznivé a nevieme sa dočkať orosenej odmeny. Prvé pivko len tak zasyčí a druhé si vychutnávame dlhšie. Po večeri do neskorej noci sedíme na terase, preberáme deň a na rad príde aj spomínanie na predchádzajúce akcie.

Pokračovanie pobytu

Fórum 11 príspevkov
Vtedy na východe - 1. časť (Vihorlat) 17/08/14 16:50 11 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Z Koniakowa do Wisły – Czarne Keď sa opäť naskytla príležitosť navštíviť poľské Sliezske Beskydy (Beskid Ślaski), nezaváhal som ani na minútu a hneď som sa nahlásil, aby mi nevyfúkli miesto v autobuse. Tak ako už predchádzajúcich 16 rokov, aj tento rok zorganizovali turisti z PTTK Wisła turistickú akciu „K prameňom Wisly“. Tento rok usporiadatelia zvolili za cieľ pochodu „Karczmu Drewutnia“ v miestnej časti mesta Wisła – Czarne. Ale sem si to musíme najskôr odkráčať. 07/05/19 Zdeno Vasilišin Západné Beskydy, Poľsko
Túra Vláčikom na Plavecký hrad Alebo presnejšie do Plaveckého Podhradia a na hrad už po svojich. Od jari kujeme plány, že sa vláčikom-Zahoráčikom niekedy zvezieme a zároveň vyrazíme na túru do Malých Karpát. Motorový vlak jazdí druhú sezónu po už takmer zaniknutej trati od konca apríla do polovice októbra počas víkendov a sviatkov. Spája Záhorskú Ves s Plaveckým Podhradím a od prípojných vlakov z Bratislavy alebo od Kútov je naň možné prestúpiť v Zohore. Okrem motorovej jednotky, ktorá premáva celoročne denne na trati Zohor – Záhorská Ves, má však zaradený špeciálny vozeň na prepravu bicyklov. 03/01/19 Zdeno Vasilišin Malé Karpaty
Recenzia Peter Wohlleben – Sprievodca lesom Knihu mi podsunul kamarát Juro so slovami: „Mám pre teba dobré čítanie.“ Najskôr asi mesiac nedotknute ležala medzi ostatnými knihami na nočnom stolíku, no keď som ju otvoril, zistil som, že to ma veru bude baviť. Autor je síce Nemec, ale poznatky z jeho knihy sa dajú aplikovať aj pre našu krajinu. Z každej stránky cítiť, že Wohlleben je skutočný milovník lesa a vo svojej knihe sa delí s čitateľom zábavnou formou a v prepojení s praxou o svoje zážitky z lesa. 17/10/18 Zdeno Vasilišin Mapy a knihy
Najnovšie články na titulke
 
Podcast Pacific Crest Trail s Filipom Valúchom (trojdielna miniséria) Diaľkové trasy sú dnes populárne. Nedávno sme sa v HIKING podcaste rozprávali s Julkou, ktorá prebehla Cestu hrdinov SNP za 12 dní. Teraz vám v trojdielnej podcastovej minisérii spolu s Filipom Valúchom predstavíme 4265 kilometrov dlhú Pacifickú hrebeňovku, tzv. PCT. Filip diaľkovú trasu z mexicko-americkej na kanadsko-americkú hranicu cez Kaliforniu, Oregon a Washington prešiel tento rok za 136 dní. dnes Ľubomír Mäkký Svet
Túra Cez Hrádok na Čertove chodníky vo Vtáčniku Sú miesta, na ktoré chodíme radi. Neprekáža nám, aj keď je to niekoľkokrát za rok. Miestne príslušný genius loci zabráni, aby sa nám to zunovalo. Jedným takým je Hrádok nad Bystričianskou dolinou. Magické miesto, známe hlavne skalolezeckej verejnosti. Ja síce z výšok mám skôr závrate, neprislúcham k tejto spoločnosti, no je to tiež turisticky veľmi atraktívna oblasť aj pre bežného návštevníka. Bola viackrát spomínaná na Hikingu ako zaujímavá časť pohoria Vtáčnik. dnes Vladimír Mikuš Vtáčnik
Recenzia Knižné tipy od Táne – príroda a jej ochrana Prinášame vám prvý zo série článkov s knižnými tipmi našich autorov. Prvý článok s odporúčaniami je od Táne Filipkovej. Ide najmä knihy o prírode, jej ochrane, o ohrozených druhoch či lokalitách. Zavedú nás do Vysokých Tatier, Veľkej Fatry ale aj do Ameriky či do Škandinávie. Medzi tipmi sú aj dve odporúčania na beletriu, pre ktoré je príroda dejiskom príbehu. včera Redakcia Mapy a knihy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Vtedy na východe - 1. časť (Vihorlat) 17/08/14 16:50 11 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Vihorlatské vrchy (CHKO Vihorlat a Vojenský obvod Valaškovce)
  • Počet dní
    • 2
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1076 m n. m.
    • min: 346 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 730 m
    • klesanie: 730 m
  • Vzdialenosť
    • 30 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 08.06.2013
  • Štart trasy
    • šírka: 48.9482 ° SŠ
      dĺžka: 22.1567 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.9482 ° SŠ
      dĺžka: 22.1567 ° VD
      » Mapa
  • 1. nocľah
    • šírka: 48.95005 ° SŠ
      dĺžka: 22.15484 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • Zemplínske Hámre (penzión LUKI)
  • Voda
    • studnička pod Sninským kameňom a studnička pod Vihorlatom
  • SHOCart mapy
    • » mapa momentálne nie je v ponuke
  • Doprava
    • Humenné (vlak, bus) - Belá nad Cirochou (vlak, bus) - Zemplínske Hámre (bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.78 (0.24)