Túra

Plavecký hrad a Klokoč z Plav. Podhradia

22.08.14
Po minuloročnej premiérovej návšteve malokarpatského Klokoča s bohatými porastmi divozelov som jeho návšteve v sezóne kvitnutia neodolal ani tento rok. Síce ma nepotešili správy o tohtoročnom slabšom stave divozelov, aj tak som očakával aspoň príjemnú atmosféru. K tomu som do trasy naplánoval návštevu Plaveckého hradu, ktorý som ešte nenavštívil. V práci sme sa dohodli na výlete značne dopredu, tak stačilo len čakať na slnečnú víkendovú predpoveď. Prvú júlovú sobotu plníme v Trnave auto a ide sa „za horu“, na Záhorie.

Trasa

Plavecké Podhradie – Plavecký hrad – Báborská – Amonova lúka – Klokoč – sedlo Uhliská – Suchá dolina – jaskyňa Kabele – Plavecké Podhradie (trasa na mape)

Skoro ráno avšak počasie strečkuje. Po zobudení počúvam padanie dažďa na parapet okna. Čo to má byť? Veď ešte včera hlásili krásny deň, ale keď sme dohodnutí, tak predsa ideme. Po príjazde do Plaveckého Podhradia parkujeme na vhodnom mieste a ovaľuje nás chladný vetrisko. Nad hlavami nám visí slušná sivota. Nič to, nachádzame modrú značku a uvidí sa, ako to dnes vôbec dopadne. Prechádzame okolo rodinných domov a neďaleko nás sa na zalesnenom kopci pekne vypína zrúcanina Plaveckého hradu. Vyzerá to, že maximálne do polhodinky sme tam. Keď chodníček vstupuje do lesa, prechádzame okolo tabule náučného chodníku Plavecký kras a zároveň vchádzame do národnej prírodnej rezervácie Pohanská. Vychodeným skalnatým chodníkom postupne vystúpime ku odbočke na hrad a onedlho sme pod vstupnou bránou do jeho útrob. Postojíme ešte na lúčke a južným smerom pekne spoznávam Vysokú.

Začína kropiť a vstupujeme na prvé nádvorie. Ideme rovno až prídeme k zadným vyhliadkam, z ktorých vidno Záruby, Veterlín, Kršlenicu, Jeleniu horu a iné kopce. Tu aj vidno, na akom strmom podklade bol hrad postavený. Postupne ideme na ďalšie nádvorie popod pekne upravenú klenbu a vzadu vedľa mohutnej bašty objavujeme ešte vchod na ďalšie miniatúrne nádvorie. Tam sa rozložíme a po občerstvení vystupujeme na horné nádvorie. Ešte si samozrejme odskakujeme na mohutný múrik, z ktorého sa dá krásne fotiť všetko naokolo. Prichádza finále návštevy hradu, a to horná vyhliadka aj s informačným panelom. Opäť sa otvárajú nové pohľady na zadné časti zrúcaniny aj na okolie. Všetci sme vysmiati a pochvaľujeme si, že sme sem zašli. Urobíme si ešte spoločnú vrcholovú fotku a po zistení, že sme na hrade vyše hodiny, poberáme sa ďalej.

Schádzame do bukového lesa a náš ďalší cieľ je Báborská. V lese nám na hlavy opäť začínajú padať kvapky. Kašleme na ne a ideme ďalej, až prichádzame k strmému stupáku pod Báborskou. Po chvíli sa odpájame zo značky doprava, pretože chcem ísť po lúčnatom hrebienku s výhľadmi a nie lesom. Pôjdeme po ňom až k neprehliadnuteľnému rozložitému buku tesne pod vrcholom. Nad Roštúnom je intenzívny lejak, ktorý je čo chvíľa nad nami. Našťastie sa schovávame pod onen košatý buk a ten nás účinne ochraňuje pred dažďom. Nevyzerá to však vôbec ružovo a preberáme, čo ďalej. Prší ako o dušu. Keď to najhoršie prehrmelo, baby povedali, že keď sú tu, tak chcú vidieť divozely. Tak sme išli ďalej a onedlho sa aj pekne vyčasilo. Z Báborskej sme ešte samozrejme niečo pofotili a bukovými lesmi sme čochvíľa prišli ku krasovým jamám vedľa Amonovej lúky. Bola pokosená a seno na nej voňalo doďaleka. Odbehli sme sa pozrieť ku prístrešku na okraji lúky, pretože som ho ešte naživo nevidel. V jeho vnútri boli nachystané nové drevá, asi z nich bude nové posedenie.

Ďalej červenou značkou Štefánikovej magistrály pomaličky stúpame po širokej ceste ku Klokoču. Značka zo zvážnice neskôr odbočí doľava a v očakávaní divozelov stúpame a stúpame. Nie je to ale nič hrozné. Víta nás prvý divozel, no na vrchole ešte nie sme. Obchádzame tabuľu upozorňujúcu na vstup do prírodnej rezervácie Klokoč, kde predmetom ochrany je ochrana zachovalých častí prírody Malých Karpát, ojedinelého hrebeňového komplexu hôľneho charakteru s druhovo bohatou faunou a flórou. Nakoniec úspešne vychádzame na hornej lúke Klokoča. Ihneď badám slabý stav divozelov, najmä keď porovnávam s rokom 2013. Divozel úhľadný (Verbascum speciosum Schrad.) je u nás chráneným druhom so spoločenskou hodnotou 51,- € za jedinca. Mohutná žltokvitnúca rastlina bola na územie Slovenska pravdepodobne rozšírená v minulých storočiach z južnejších častí Európy. Zaujímavosťou dvojročnej liečivej byliny je, že každý kvietok kvitne iba jeden jediný deň. Večer je to púčik, ktorý cez noc vykvitne. Predpoludním je z neho veľký žltý kvet, až kým ho poobede slnko neprehreje a začne sa scvrkávať.

Sadáme si k vrcholovému krížu, oddychujeme a vychutnávame si dnešný hlavný cieľ. Foťáky si užívajú svoje a všetci sa zhodujeme, že počasie nás síce statočne odrádzalo, ale neodradilo. Oplatilo sa skutočne ísť ďalej a navštíviť toto miesto. Po dlhom oddychu ideme ďalej a mojim spolupútnikom hovorím, že nižšie sú ďalšie lúky, kde môže byť ešte dosť divozelov. A naozaj, našli sme aj celkom pekné skupinky. Jeden exemplár mal približne 2 metre, možno aj trošičku viac. Po vystúpení z rezervácie onedlho vystupujeme aj z lesa a ocitáme sa v sedle Uhliská. Môžeme pokračovať ešte ďalej na Roštún (Vápenná), no nikomu sa nechce. A v podstate sme sa aj tak vopred dohodli, že zo sedla Uhliská pôjdeme iba dole do dediny. Museli sme ešte vybrať, ktorou neznačenou lesnou cestou si to dáme. Zhodou okolností okolo práve išli dvaja mladíci, ktorí nám poradili zostup lesnou cestou (ktorá nie je v mape ani vyznačená) do Suchej doliny.

Dali sme na ich radu a začali sme strmo klesať, stále lesom. Na ceste v podstate nie je nič extra zaujímavé. Opačne ako my, teda hore kopcom sme stretli šliapať dvoch cyklistov, čiže na trénovanie kondičky to je dobrá cesta. Zrazu sme sa dostali k zaujímavej pasáži zostupu, ktoré by sa dalo opísať ako "kamenné lavínisko", čiže suťovisko. Po ľavej strane cesty boli strmé svahy, nad nimi masívne skalné bloky a z nich smerom na chodník bolo zosypaných enormné množstvo skál rôznych veľkostí. Natrafili sme na upravený vchod do jaskyne Kabele – hneď vedľa chodníka v trase potoka. Postupne nám nekonečné a nepríjemné klesanie po skalnatom podloží začalo liezť na nervy, ale to sme našťastie vyšli onedlho z lesa na lúky a dedina bola neďaleko pred nami. Po vstupe do nej sme ešte znavigovali zblúdilých turistov k hradu a nakoniec pod nepríjemne paliacim slnkom sme došli k autu. Aký paradox, ráno sme slniečko chceli a teraz sme ho mali dosť.

Záver

Po ďalšej návšteve Klokoča môžem povedať, že budú určite aj ďalšie. Pretože na budúci rok by vraj divozelov malo byť opäť veľa. Veľmi príjemne ma prekvapil Plavecký hrad, svojou rozlohou, dostupnosťou a celkovým genius loci. Pozor ale na možnosť zámeny s iným hradom z titulu takmer identického mena na severovýchodnom Slovensku, resp. s hradom Plaveč (Plavečský hrad). No a podstatné pre mňa bolo, že mojim spoluturistom, ktorých som sprevádzal, sa výlet veľmi páčil.

Diskusia
Plavecký hrad a Klokoč z Plav. Podhradia 14/09/14 20:10 9 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Rodinný výlet na kopec Dúň Mnohí teraz isto premýšľate, kde je kopec Dúň. Väčšina ľudí istotne nevie a ani ja som donedávna nevedel. Keď sa však povie Gýmeš, tak je hneď všetko jasnejšie. Dúň je nevysoký kopec (514 m), na ktorom sa rozprestiera zrúcanina hradu Jelenec (alebo aj Gýmeš). Dĺžkou výstupu naň je predurčený na krátkodobé výlety vhodné aj pre malé deti, a preto si jednu letnú nedeľu vyberáme ako cieľ rodinného výletu práve túto lokalitu. Miesto nástupu zvolíme dedinku Kostoľany pod Tribečom, trasa odtiaľ je najkratšia. 16/08/18 Lukáš Varšík Tribeč
Túra Buchlov, Sladná skala a Žarnov-andezitové vyhľady Sopečná činnosť v dobách dávno minulých spôsobila, že v pohorí Vtáčnik máme možnosť natrafiť na množstvo vyhliadok vytvorených andezitom. Už dlho som nosil v hlave plán navštíviť najmä Buchlov a Žarnov. A tak v oficiálne prvú letnú nedeľu tohto leta sadáme ráno do auta. Trasu naplánujem symbolicky cez mesto Žarnovica. Aj keď vlastne ani neviem čo má vrch Žarnov spoločné s mestom Žarnovica. Je to aj moja prvá turistická návšteva pohoria Vtáčnik, očakávania mám preto veľké. 29/07/18 Lukáš Varšík Vtáčnik
Túra Jarný Molpír s deťmi Končí prvá polovica apríla a na sobotu hlásia krásny deň. Treba vymyslieť program v prírode hlavne s ohľadom na našich najmenších turistov. Do toho sa nám ešte nahlási návšteva, ktorá tiež túži vidieť kus peknej prírody v trnavskom regióne. Zadanie som plne pochopil a ihneď mi napadá Molpír a okolie. 10/05/18 Lukáš Varšík Malé Karpaty
Najnovšie články na titulke
 
Recenzia Devold Running – ľahké funkčné merino Počas tohtoročnej letnej turistickej sezóny som najviac nosil ľahké funkčné tričko Devold Running. Je vyrobené z kombinácie merino vlny a materiálu Tencel. Hoci jeho názov smeruje viac k behu ako turistike, počas teplých dní bolo na horách veľmi príjemným spoločníkom. O tom, ako obstálo v niekoľkomesačnom testovaní, sa podelím v nasledovných riadkoch. dnes Ľubomír Mäkký Oblečenie
Recenzia Peter Wohlleben – Sprievodca lesom Knihu mi podsunul kamarát Juro so slovami: „Mám pre teba dobré čítanie.“ Najskôr asi mesiac nedotknute ležala medzi ostatnými knihami na nočnom stolíku, no keď som ju otvoril, zistil som, že to ma veru bude baviť. Autor je síce Nemec, ale poznatky z jeho knihy sa dajú aplikovať aj pre našu krajinu. Z každej stránky cítiť, že Wohlleben je skutočný milovník lesa a vo svojej knihe sa delí s čitateľom zábavnou formou a v prepojení s praxou o svoje zážitky z lesa. dnes Zdeno Vasilišin Mapy a knihy
Túra Dolina Kościeliska a tri blízke doliny Zakopaného Poľské horské mestečko Zakopané ponúka nespočetné množstvo aktivít so širokým spektrom prírodných krás. Túto výhodu mu prináša ideálna poloha na rozhraní Vysokých, Západných Tatier a Podhalia. Tentokrát navštívime najbližšie doliny tunajších Západných Tatier. Pritiahli nás sem potôčiky, skalné útvary a relatívne veľká voľne prístupná jaskyňa. Taktiež nakukneme do jednej z najdlhších poľských tatranských dolín. včera Roman Matkovčík Tatry, Západné Tatry

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Plavecký hrad a Klokoč z Plav. Podhradia 14/09/14 20:10 9 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Malé Karpaty (CHKO Malé Karpaty) - Plavecký kras
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 661 m n. m.
    • min: 215 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 600 m
    • klesanie: 600 m
  • Vzdialenosť
    • 13 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 05.07.2014
  • Štart trasy
    • šírka: 48.4826 ° SŠ
      dĺžka: 17.2605 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.4826 ° SŠ
      dĺžka: 17.2605 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • studnička pri Amonovej lúke
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Malacky (vlak, bus) - Plavecké Podhradie (bus, parkovanie v obci)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.87 (0.37)