Trasa

Ružomberok – Predný Čebrať – Čebrať - Dubovské lúky – Likavka - Ružomberok (trasa na mape)

Príprava, cestovanie

Využijem, že prepravný poriadok železníc dovoľuje prerušenie cesty v čase platnosti cestovného lístka. A teda počas cestovania môžem ešte upraviť plány a podľa chuti a počasia absolvovať túru alebo len cestovať bez prerušenia. Otváracie hodiny úschovne batožín, ktoré sú od 05.00 do 22.00 h, mi umožnia absolvovať vychádzku na „ľahko“.

Cez takmer celé Slovensko v noci prechádza pás búrkovej oblačnosti. Doobeda je ešte predpoklad doznievania dažďa, tak chystám príchod pod Čebrať na poludnie. Cesta vlakom sa vďaka výlukám naťahuje. Hovorím si, že to neprekáža, veď ma dnes čas netlačí a pre budúcnosť sa cestovanie aspoň o niečo zrýchli. Teším sa, ako sa po presedených 260 km vyvetrám. Ako sa vlak blíži k Ružomberku, slnko čoraz presvedčivejšie pečie do okien rýchlika. Je rozhodnuté, lúče ma vyťahujú von. Vystupujem na najkrajšej stanici na Slovensku (myslené pri vonkajšom pohľade), aspoň na mňa tak vždy pôsobí. Beriem do malého ruksaku najnutnejšie veci, veľký batoh zostáva v úschovni.

Hore na Predný Čebrať

Vychádzam zo stanice, kde oproti pri chodníku stojí smerovník s tabuľkami KST (Klub slovenských turistov) z roku 2011 a tiež smerovníkmi SCK (Slovenský cykloklub). Dozvedám sa, že červenou značkou by to malo trvať 1.40 h. Prechádzam poza autobusovú stanicu, kopec je rovno predo mnou. Za železničným priecestím sa značka rozdeľuje. Priamy smer pokračuje cez obec Likavku na hrad Likava. Pokračujem vľavo po ceste popri železničnej štreke. Prechádzam popod cestný most, vedúci do Dolného Kubína, a na konci zákruty vchádzam do lesa vpravo (na sever). Začína sa príkre stúpanie. Chodník je vlhký, voda z neho stiekla, brodenie blatom nehrozí. Po pár krokoch padajúce kvapky z listov prezrádzajú, že ešte nedávno pršalo. Slnko opierajúce sa do vlhkého lesa vytvára dusno, v ktorom sa začínam riadne potiť. Napriek tomu si hovorím, ako mi je dobre v porovnaní so sedením vo vlaku.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Po prejdení čistinky pod elektrickým vedením v lese nachádzam provizórnu - neupravenú studničku v podobe cícerku vytekajúceho z gumenej hadice. Po chvíli prechádzam ďalšie dve čistinky. Pripája sa sem chodník z Likavky. Pokračujem chodníkom vľavo - západným smerom. Značku strácam, ale pohľad na horu ma nepustí zablúdiť. Ako stúpam po lúke, tak sa odkrývajú prvé pohľady na kopec Mních (657 m) s vysielačom ležiaci medzi Ružomberkom, Likavkou a Martinčekom. Ešte než vojdem do tieňa lesa, v diaľke vykúka Veľký Choč s Chočskými vrchmi, pod ktorými je učupená zrúcanina hradu Likava. Opäť nachádzam červenú. Najstrmšie stúpanie chodník prekonáva serpentínami. Ako prechádzam okolo prvých skál, postupne sa príroda začína čoraz viac podobať na Šípsku Fatru. Sem-tam sa objavujú prvé omedzené výhľady. Po čase približne uvádzanom pred stanicou sa ocitám pred smerovníkom, označujúcom vrchol Predného Čebraťa. Výhľad je obmedzený, ale lahodiaci oku. Železničnú a autobusovú stanicu mám ako na dlani. Vidieť je veľká časť Ružomberka. Pozerám na Veľkú Fatru, v diaľke sú Nízke Tatry a spomínaný vrch Mních.

Prekvapenie, zmena plánu

Na vrchole ma čaká prekvapenie. Pri smerovníkoch KST sú osadené ešte iné - „miestne“, ktoré ukazujú smer na Lúky (Dubovské lúky), Čebrať (1054 m, 0.30 h), Radičinú a do Likavky. Pôvodný plán bol vrátiť sa späť po červenej do Likavky a prejsť si hrebeň Mnícha a prípadne sa okolo Skalnej päste vrátiť na stanicu. Ale plány sú na to, aby sa menili, a teda neváham a pokračujem hrebeňom na severozápad. Chodník je vychodený, sem-tam je tabuľka na strome. V jednom mieste ma cestička dovedie na juhozápadné úbočie, kde je zopár skál, ale takmer bez výhľadu. V lese občas musím obísť popadané stromy. Prechádzam okolo skalného brala porasteného machom a po vystúpaní na vrcholovú rovinku hrebeňa sa nestačím diviť. Časť hrebeňa ako keby sa prepadla do hĺbky odhadom asi 10 m. Pokračujem ďalej okrajom prepadliska.

Po slabej pol hodine stojím na vrchole, ktorý je v lese bez výhľadu s malým ohniskom. Tabuľky ukazujú opäť smer na Lúky, Radičinú (1127 m, 2.00 h) a do Likavky. Smer na Likavku strácam a schádzam severozápadne na Lúky. Snažím sa o traverzujúci zostup, ale chodníka nikde. Prichádzam ku skalnému výhľadu. Nádhera! Kochám sa pri pohľade na Veľký Choč s Valaskou Dubovou, Radičinú a Dubovské lúky, v diaľke je vidieť kúsok Dolného Kubína a Kubínskej hole. Z druhého miesta je vidieť časť hrebeňa Krivánskej časti Malej Fatry. Azimut je polohou lúk podo mnou jasný, a tak takmer šlusom zostupujem žľabom pokrytým jesenným lístím. Ešte než vchádzam na lúku, míňam tabuľku Lúky. V diaľke počuť hluk podobný štvorkolke. Využívam jej vyjazdené koľaje vo vysokej mokrej tráve a napájam sa na poľnú cestu, vedúcu z Ružomberka, respektíve do Likavky. Nachádzam niekoľko zachovalých senníkov, ktoré vo mne navodzujú atmosféru časov minulých.

Návrat

Napokon sa vydávam poľným chodníkom naspäť do Likavky východným, neskôr východo-južným smerom. Spätný pohľad patrí Čebraťu. Predo mnou sa týči Veľký Choč a hrad Likava. Postupne sa otvára pohľad na Likavku, na spomínaný Mních a dedinku Martinček. Uvedomujem si, že dnešná prechádzka bude čoskoro históriou, že ráz tunajších scenérií sa asi zásadne zmení počas výstavby a po dostavbe tunela Čebrať a liptovskej diaľnice D1, ktorá sa má tiahnuť medzi hradom a spomínanými obcami. Blatu sa napokon nevyhnem a v sandáloch sa brodím potokom, ktorý z hory vyteká priamo na cestu. Prechádzam okolo hospodárskej budovy a som v dedine. Aby som sa vyhol rušnej ceste, nasledujem červenú turistickú značku, ktorá ma obcou prevedie a skončí pred stanicou. Predtým sa ešte v Likavke zastavujem v turistickom informačnom centre. Na posledný rýchlik do Popradu je ešte čas, a tak rozmýšľam, že by som predsa zašiel na Mních a ku Skalnej pästi, ale nakoniec si boľavá päta s ostrohou žiada koniec turistického dňa.

Pred odchodom nasledujú nákupy proviantu, vyzdvihnutie batožiny a cestovanie môže pokračovať. Sedím na peróne, kontrolujem meškanie vlaku. 45 minútová „sekera“ mi prichádza vhod. V staničnej reštaurácii si vyberám z ponúk hotových jedál a spomínam, ako sme sa aj pred 10 rokmi dobre najedli na ružomberskej stanici.

Zhrnutie

Deň, ktorý bol určený ma cestovanie, som využil poldňovou túrou na maximum. Rozhranie Oravy a Liptova ponúka ešte niekoľko zákutí, ktoré sa v budúcnosti oplatí navštíviť.

Užitočné odkazy

Šípska Fatra na Wikipedii
Diaľničné tunely
Cestovné lístky ZSSK
Úschovne batožín na železničných staniciach
Aktuálna poloha vlaku
Informačné centrum v Likavke sa pomaly rozbieha

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek