Túra

Pralesom NPR Skalka

25.08.14
Pravidelného turistu skôr či neskôr začnú lákať miesta, kam nevedú turistické značky. Zažiť zakázané miesta láka z rôznych dôvodov – napr. rozširovanie turistického repertoáru, spoznávanie divokých miest našej prírody alebo túžba na vlastnú kožu sa presvedčiť, či z laického pohľadu stoja tieto lokality za takú prísnu ochranu. V júni nás zastihla ponuka zúčastniť sa takejto túry v Nízkych Tatrách v sprievode strážcov NAPANT-u a bývalého riaditeľa Mariána Jasíka. Taká ponuka sa neodmieta, a tak sme sa trochu prešli v národnej prírodnej rezervácii Skalka.

Pekné slnečné júnové ráno sa stretávame v Dolnej Lehote s ostatnými účastníkmi aj so sprievodcom. Nasleduje autotransfer asfaltkou vo Vajskovskej doline k terénnej stanici NAPANT-u, kde priberáme do partie dvoch rangerov. Po krátkom briefingu nad turistickou mapou stúpame severozápadným až severným smerom krížom cez les. Občas natrafíme na polovnícke chodníky, ktoré vedú v úbočí traverzom. Nikdy sa ich však dlho nedržíme, hoci pohyb po nich je výrazne jednoduchší, ako ísť len tak na voľno. Našim cieľom je totiž húštiny vyhľadávať, nie sa im vyhýbať. Charakter túry je výrazne odlišný, ako sme zvyknutí a to, čo bežne považujeme za nudný "prelet" pásmom lesa, sa premieňa na zážitok.

Počas trasy máme početné zastávky na zaujímavých stanovištiach s odborným výkladom o skladbe lesa, jeho veku či histórii. Debatujeme o metódach výskumu, o bezzásahovosti či dôležitosti ochrany prírody vo všeobecnosti. Dozvedáme sa o veľkej biodiverzite našej prírody, čo hneď pohotovo Marián ilustruje na šiestich druhoch papradia, ktoré rastie pod jediným stromom práve v mieste, kde sa nachádzame. Na inom stanovišti navŕtame strom špeciálnym tenkým vrtákom, aby sme sa zo šúľku dreva mohli dozvedieť vek stromu. Okrem veku vedia z tejto sondy vedci zistiť aj charakter vývoja počasia počas života stromu a aj to, v ktorých obdobiach bol strom súčasťou lesa a v ktorých stál skôr osamotený. Medzi účastníkmi je aj ornitológ, takže výklad máme obohatený o vtáctvo a taktiež sa pomocou prehrávača zvukov v smartfóne snaží niektoré druhy privábiť. To sa mu aj viac či menej darí. Pri šliapaní do kopca sa však často zamýšľam, či počúvam jeho nahrávku alebo skutočného operenca.

S pribúdajúcimi výškovými metrami sa postupne mení charakter lesa. Od viacmenej listnatého, cez zmiešaný až po výraznú prevahu ihličnanov a na hornej hranici smreky a vyššie len kosodrevina. Keď opustíme les, nasledujú alpínske lúky plné rôznorodej kveteny. Tu zas nachádzame stanovištia malinkých orchideí, ktoré – hoci v malom – nezaostávajú za krásou ich ozdobných príbuzných zo zahraničia. Taktiež pri pramenisku ochutnáme žeruchu a pokračujeme lúčnym terénom až k miestu, kde si dávame dlhšiu pauzu. Vychutnávame si pritom netradičné pohľady na hlavný hrebeň Nízkych Tatier. V pozadí majestátny masív Chopka s Ďumbierom a oproti hrebeň Pálenice a Baby.

Pokračujeme na hranici lesa a alpínskych lúk traverzom a cez dolinu rozoznávame Žiarsku hoľu. Nasleduje strmý výšvih na juhovýchodnú rázsochu Skalky. Tu má túra klasický nízkotatranský hrebeňový charakter. To však nebráni Mariánovi pokračovať vo vyzdvihovaní zaujímavostí zo sveta horskej flóry. Ukazuje nám najmenšie stromy, no podľa vzhľadu by ste určite netipovali, že tie malinké čudá sú vŕba, konkrétne vŕba bylinná (Salix herbacea) a vŕba tupolistá (Salix retusa). K vrcholu Skalky sa dostávame o chvíľku, opätovne sedíme a vychutnávame si výhľady. Tieto nie sú až také exotické, keďže vrcholom Skalky vedie žltá turistická značka.

Nasledovný zostup pridáva exotiky, pretože strmo klesáme do severovýchodne orientovaného ľadovcového kotla pod Skalkou, kadiaľ žiadna značka nevedie a v minulosti ani neviedla. Prekonávame viacero prahov a postupne schádzame do pásma lúk premiešaných s kosodrevinou. Na jednom mieste dáme oddych kolenám a vychutnávame si nevšedný výhľad na hlavný hrebeň Nízkych Tatier v mäkkom podvečernom svetle. Keď prejdeme pásmo kosodreviny, na hornej hranici lesa nás čaká ešte jedno prekvapenie – možno najstarší smrek v Nízkych Tatrách (viď predposledné foto). Vzrastom je neveľký, no budí ohromný rešpekt – takto nejako som si predstavoval Enta pred sfilmovaním Pána Prsteňov. Jeho vek nebol ešte presne zisťovaný, Mariánov odhad však bol 450 až 500 rokov. To je však nič oproti limbe z Nefcerky vo Vysokých Tatrách, ktorá má obvod kmeňa 450 cm a odhadovaný vek 1200 rokov! Iba jeden jej padnutý konár s krúbkou 8,5 cm podrobili vedci skúmaniu mikroskopom a spočítali až 680 letokruhov.

Pokračujeme strmým zostupom popri potoku k Vajskovskému vodopádu, odkiaľ sa dostaneme po zelenej značke cez Pálenice nazad k terénnej stanici NAPANT-u, kde túra končí. Ďalší deň sa pozrieme v susednej Bystrej doline do lokality s kalamitou. Zaujímať nás bude pojem "mŕtvy les". O tom však až nabudúce...

Túry do rezervácií pre širokú turistickú verejnosť organizuje pod názvom "Túry divočinou" občianske združenie Jantárová cesta, ktoré vzniklo v prostredí okolo Nadácie Ekopolis. Aktivita je legálna, združenie má všetky potrebné povolenia pre výkon sprievodcovskej činnosti v chránenom území. Viac informácií o možnostiach nájdete na stránkach www.turydivocinou.sk.

Fórum 19 príspevkov
Pralesom NPR Skalka 11/03/17 15:40 19 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Test Ponožky Hanwag Merino Trek, Merino Hike a Trek Bunion Vlnené aj syntetické ponožky majú svoje výhody – jedny vydržia dlho odolávať smradu, druhé zas lepšie odvádzajú pot a lepšie udržia nohu suchú. Veľa turistických ponožiek sa však snaží rôzne ich mixovať a využiť súčasne dobré vlastnosti syntetiky aj vlny. Tak je tomu aj pri Hanwag ponožkách. V priebehu letnej a jesennej sezóny sme vyskúšali viacero modelov – nižšie a tenšie Merino Hike, stredne hrubé Merino Trek a tiež variant pre haluxový palec, Bunion. 22/01/20 Ľubomír Mäkký Obutie
Podcast Kungsleden – turistika vo švédskom Laponsku Kungsleden je diaľková turistická trasa vo švédskom Laponsku. V 15. epizóde HIKING podcastu sa rozprávajú Ľubo s Palim o zážitoch z tejto trasy na sklonku tamojšej jesene. Reč bude o tom, aká je v severnom Švédsku príroda, ako sa tam turistika líši od nórskych Lofotov, aké sú turistické chodníky, značenie, horské chaty a s akými nástrahami sa museli vysporiadať. 30/12/19 Ľubomír Mäkký Rozhovory
Extra Aký bol rok 2019 – návštevnosť a najlepšie články Na konci kalendárneho roka je dobrá príležitosť obzrieť sa, ako vyzeral rok 2019 na stránkach nášho magazínu. Môžeme sa pochváliť, že naša návštevnosť opäť stúpla. Tradične aktívni autori nám aj tento rok venovali svoju priazeň, a privítali sme aj niekoľko nových. Viac sme sa venovali témam ochrany prírody, keďže zachovaná príroda je okrem iných dôležitých dôvodov pre turistov nepostrádateľná aj z hľadiska vykonávania nášho koníčka. Pozrieme sa na najčítanejšie články tohto roka a pridávame tipy aj na ďalšie, ktoré ste možno prehliadli, ale stoja za prečítanie. A na záver nazrieme do najdiskutovanejším tém v našom fóre. 30/12/19 Ľubomír Mäkký Zaujímavosti
Najnovšie články na titulke
 
Túra Macedónske paberky Desaťdňová návšteva Severného Macedónska sa uskutočnila ešte na jar v roku 2016, ktorej hlavnými cieľmi boli ľudoprázdne končiny pohorí Šar planina a Galičica s prechodom od jazera Ohrid k Prespanu. Nech je inšpiráciou pre podobný okruh západnou polovicou balkánskej krajiny. dnes Marek Súľovský Svet
Túra Ako sme sa motali Štiavnickými vrchmi - 1. časť Za cieľ tohtoročného jarného vandru sme si zvolili Štiavnické vrchy. Slovo „jarný“ však tento rok začiatkom mája bolo treba brať s poriadnou rezervou. Príroda sa totiž tento rok zbláznila ešte viac ako po iné roky a zo zimy sme skočili rovno do leta. Stromy zakvitli už v apríli a v máji sme tu mali hotové leto s 30-stupňovými teplotami. Kým po iné roky sme sa v tomto termíne vytešovali z jarnej chrumkavej zelenej farby lístia a postupne sa s nadmorskou výškou prebúdzajúcu krajinu, teraz sme vyhľadávali tieň a schovávali sa pred páliacim slnkom. včera Zdeno Vasilišin Štiavnické vrchy
Túra Hrebeňovka Bielych Karpát Biele Karpaty sú ďalším pohorím, ktoré mám veľmi rád, a tak ďalší viacdňový prechod mieril automaticky sem. Logickým začiatkom pre hrebeňovku pohoria by bol Lyský priesmyk nad obcou Lysá pod Makytou, kde Biele Karpaty začínajú. Obísť však najkrajšiu časť pohoria v oblasti Vršatských bradiel by bola škoda, a tak som sa rozhodol začať v meste Púchov. 05/04/20 Pavel Forgáč Biele Karpaty

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Pralesom NPR Skalka 11/03/17 15:40 19 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Nízke Tatry - Ďumbierske Tatry (Národný park Nízke Tatry)
  • Počet dní
    • 1
  • Nadmorská výška
    • max: 1980 m n. m.
    • min: 1081 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 990 m
    • klesanie: 990 m
  • Vzdialenosť
    • 13 km
  • Náročnosť
    • 4
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 19.06.2014
  • Štart trasy
    • šírka: 48.91378 ° SŠ
      dĺžka: 19.5563 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.91378 ° SŠ
      dĺžka: 19.5563 ° VD
      » Mapa
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Podbrezová (vlak, bus) - Dolná Lehota, Črmné (bus, parkovisko)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.39 (0.6)