Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Holíč – Kátovské rameno – Skalica

Posledné roky sa v lete zo mňa tak na dva – tri týždne stáva Záhorák. Čas trávim príjemným ničnerobením na chalupe v dedine Brodské. Sedávam pod košatým orechom, popíjam vínko... a občas vyrazím na nejakú nenáročnú túru do okolia. Tentokrát som sa rozhodol pre peší prechod z Holíča do Skalice. Zároveň som si naplánoval spojiť túru s návštevou niekoľkých zaujímavých miest, ktoré sa nachádzajú v okolí.

Vzdialenosť
29 km
Prevýšenie
+71 m stúpanie, -86 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 26.7.2014
Pohoria
Záhorie: Záhorská nížina - Dolnomoravský úval
Trasa
  • Štart: mapa
  • Koniec: mapa
  • Najvyšší bod: 180 m n. m.
  • Najnižší bod: 155 m n. m.
Voda
Skalický prístav
Doprava
Holíč (vlak, bus), Skalica (vlak, bus)
SHOCart mapy
» č.1073 Záhorie, Senica (1:50.000)

Trasa

Holíč, kostol – Holíč, zámok – Kostol Margity Antiochijskej – rieka Morava – most cez Moravu (Hodonín) – Kátovské rameno – Ivánek – Perúnska lúka – Baťov kanál, prístav – Skalica ŽST

Vlastivedný začiatok

V jedno teplé letné ráno vystupujem z autobusu v meste Holíč. Na zastávke SAD pri turisticko–informačnom centre sa začne moja cesta nielen po zákutiach lužných lesov pri rieke Morave, ale aj po zaujímavostiach v okolí. Hneď v úvode prichádzam do pekne zrekonštruovaného centra, na Námestie svätého Martina s TIM Holíč, kostol. Hlavne dolná časť námestia s viacerými historickými budovami a mohutnou alejou je veľmi pekná. Návštevník nájde viaceré reštaurácie a útulné krčmy. V jednej z nich si dávam tradičné štartovacie pivko. Po osviežení rýchlo zbieham Zámockou ulicou k Holíčskemu zámku.

Umenie barokových architektov vytvorilo monumentálnu scenériu nielen predpolia zámku, ale aj jeho vlastného vstupu. Zámok je otvorený pre verejnosť v letnej turistickej sezóne od 10.00 do 18.00 h. Mesto sa ho snaží pomaly renovovať. Na samotnej budove zámku opravilo strechu, vyčistilo priekopy, zrekonštruovalo hospodárske stavby a staticky zabezpečilo mohutné bastiónové opevnenie. Napriek tomu sa nedávno juhovýchodný bastión čiastočne zosunul do vodnej priekopy. V areáli sa nachádza pobočka turisticko–informačného centra, v jednej z budov je príjemná vináreň a hneď vedľa malý amfiteáter. Návštevníka poteší, že areál vonkajšieho a vnútorného opevnenia spolu s centrálnym nádvorím zámku je voľne prístupný počas otváracích hodín. Do interiérov sa dostanete v rámci prehliadkovej trasy s lektorom. Ponúka bohatý výklad z dejín zámku a upozorní aj na iné pamiatky či zaujímavé miesta v meste a v okolí (Veterný mlyn, vrch Šibenica či akvadukt pri obci Kátov). Pre tých, ktorí budú v Holíči prvýkrát, osobne odporúčam navštíviť tak trochu kontroverzné Holíčske megality, ktoré sú umiestnené v lapidáriu na nádvorí bývalej Holíčskej fajansy, dnes ZUŠ. Najlepší prístup k nim je práve z križovatky Zámockej ulice a Ulice J. J. Boora.

Smer Morava

Aj keď je areál zámku ešte zatvorený (je ledva 8.00 h ráno), robotníci, ktorí nastupujú do rekonštrukčných prác, ma vpúšťajú dnu. S vervou hradológa sa púšťam do prehliadky. Bastiónové fronty obídem zvonku aj zvnútra, potom sa vrhám na prehliadku vnútorného opevnenia a centrálneho nádvoria. Do interiérov sa síce nedostanem, ale aspoň mám o dôvod viac sa vrátiť. Keď mám zámok celý prechodený, po obvode priekopy sa vraciam k západnému vstupu. Odtiaľ krátkym pochodom okolo bývalého hospodárskeho zázemia zámku cez aleju prichádzam k miestu, kde sa napájam na zelenú značku. Vedie po asfaltke krížom cez polia k železničnému priecestiu. Za ním ma čaká ďalší, takmer dvojkilometrový úsek rozpálenou cestou k miestu, kde sa od značky odpája významová odbočka ku starobylému kostolíku sv. Margity Antiochijskej. Prv, než tam dorazím, prichádzam k ruinám bývalej správcovskej budove kopčianskej Kačenárne. Unikátna hospodárska pamiatka, ktorú založili v 18. storočí držitelia Holíčskeho panstva - Habsburgovci, je dnes v totálnej deštrukcii a speje k zániku. Odtiaľto je to ku kostolu len na skok.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Konečne stojím v tieni mohutnej lipy. Na informačnej tabuli si čítam o dejinách kostola, pohrebisku a v duchu sa mi vynára spomienka na článok, v ktorom sa tvrdilo, že kostol v časoch veľkomoravských stál na pravom brehu rieky a patril k neopevnenému predhradiu Mikulčického hradiska, ktoré je v súčasnosti od kostola vzdialené západným smerom necelé 2 kilometre. Škoda, že tu aspoň v letných mesiacoch nie je „nejaká služba“, ktorá by dovolila nahliadnuť do interiéru a podala obšírnejší výklad o lokalite. Ale veď sme na Slovensku... Po "prehliadke" a krátkom oddychu sa vraciam k odbočke a krížom cez lúky sa dostávam k okraju lužného lesa. Neprejdem ním hádam ani 400 metrov a stojím na brehu rieky Moravy.

Cesta na Perúnovu lúku

Úsek od vyústenia značky na breh Moravy až po mosty, spájajúce slovenský Holíč s moravským Hodonínom, vedie po hrádzi rieky. Trasa je pomerne jednotvárna, ale vnímavé oko milovníka prírody si aj tu nájde pekné zákutia. Stačí zbehnúť z telesa hrádze k rieke alebo k okraju lužného lesa. Za cestným mostom – TIM Most cez Moravu, opúšťam zelenú značku a neznačenou cestou vedúcou ďalej po hrádzi pokračujem k hati volanej U Jezu. Na moravskej strane sa nachádza Veslařský klub hodonínskych vodákov. Škoda, že sa cez hať nedá dostať na moravský breh. Určite by túto možnosť uvítalo veľa ľudí, hlavne zo Slovenska. Takto sa len z diaľky pozerám na sediacich vodákov popíjajúcich dokonale vychladené pivo v tieni stromov.

Za haťou prechádzam oblasťou Kátovského ramena. Krajina je veľmi malebná, rameno a lužný les vytvárajú mnohé pekné zákutia. Za ramenom sa hrádza s cestou vzďaľuje od brehu rieky a vedie krížom cez lužný les. Orientačne zdatnejší turisti sa môžu pokúsiť dostať k močaristému ramenu Ivánek, ale pokiaľ pôjdete cez leto, bez silného repelentu sa o to ani nepokúšajte. Lebo komárov je v húštinách požehnane! Bez repelentu som to vzdal po 30 metroch. Doštípaný nadávajúc si do greenhornov rýchlo pokračujem ďalej. Onedlho sa napájam na okružnú žltú značku vedúcu zo Skalice. Bude ma viesť až do konca túry. Stále postupujem cestou vedúcou hrádzou. Stretávam prvých cyklistov, ktorí si ako aj ja užívajú tôňu mohutného lesa. Keď v diaľke zbadám žltý stĺp s malou červenou strieškou, viem že prichádzam k TIM Perúnska lúka. Hneď vedľa smerovníka stojí prístrešok, v ktorého tieni oddychujem. Pozerám sa do mapy a znova provokujem miestnu komunitu komárov, keď sa pokúšam dostať k mŕtvemu ramenu Lipa. Po 10 metroch bezhlavo ustupujem späť na hrádzu...

Na obzore prístav

Po krátkej pauze pokračujem smerom ku Skalickému prístavu na Baťovom kanáli. Idem po hrádzi, po pravej strane míňam ďalšie dve mŕtve ramená, ale po predošlých skúsenostiach s komármi ich skúmam z úctivej vzdialenosti. Onedlho vychádzam z tône lesa. Zľava mám pole, sprava stále lužný les. Ten na viacerých miestach tieni hrádzu, čomu som mimoriadne rád, lebo obedná letná páľava vyťahuje zo mňa veľa energie. Sadám si a študujem mapu. Podľa nej musím prejsť necelý kilometer, aby som sa dostal ku Skalickému prístavu. A tam sa nachádza, ako viem z predchádzajúcich návštev, pre upoteného pútnika oáza v podobe malej krčmy! Preto pridávam na rýchlosti, nohami prepletám, ako len vládzem a za necelú štvrťhodinu konečne pred sebou vidím budovy prístavu s vyhliadkovou vežou. Konečne!

V Skalici

Veru tak, konečne sedím v tieni terasy a vychladené pivá sa do mňa valia ako voda z vodopádov. Hoci mám Skalicu na dosah, doprajem si dlhší oddych. Ale po hodine sa predsa len zdvíham a vyrážam na poslednú etapu túry. Kúsok za prístavom míňam prístrešok, ktorý sa dá využiť ako miesto na prenocovanie počas potuliek v okolí. Značka odtiaľto vedie k okraju Skalice po asfaltovej ceste. Prechádzam cez polia, až sa okolo topoľových alejí nakoniec dostávam k podjazdu popod cestu, vedúcu do moravských Sudoměříc a Strážnice. Ďalej chodníčkom popri prvých domoch, neskôr po uliciach prichádzam ku skalickej kalvárii. Veľmi milo ma prekvapuje štýlová reštaurácia Ledovňa. Neodolám a onedlho znovu sedím pred oroseným pohárom piva. Do odchodu vlaku mám času viac než dosť, preto tu pobudnem dlhšie. V duchu spomínam na prejdené kilometre a konštatujem, že napriek veľmi teplému dňu stálo za to absolvovať celú trasu z Holíča do Skalice. Nakoniec sa presúvam na železničnú stanicu, odkiaľ ma čaká len cesta domov.

Pár slov na záver

V prvom rade by som odporúčal nezabudnúť si mapu, lebo značenie na cestách a lúkach v okolí Holíča je slabšie. Aj na križovatkách je mapa dobrým pomocníkom. Neskôr sa v podstate ani nedá zablúdiť. Trasa vedie po hrádzi, je orientačne nenáročná a značenie je tu dobré. Samotnú hrádzu aj viaceré poľné cesty s obľubou využívajú cyklisti. Oblasťou prechádza cyklotrasa Márie Terézie. Počas túry som navštívil viaceré pamiatky – zámok v Holíči, predrománsky kostolík sv. Márie Antiochijskej a bývalý objekt kopčianskej Kačenárne. Skalica a jej historické jadro je jedným z mála miest na Slovensku, ktoré nebolo zdevastované za existencie ČSSR, preto tam návštevník nájde hotové „eldorádo“ pamiatok a malebných zákutí. V článku ich spomínam len okrajovo, ale kto by mal záujem o bližšie informácie, ten ich nájde v nasledujúcich odkazoch.

Súvisiace odkazy

Mesto Holíč
TIC Holíč
Holíčsky zámok
Pamiatky v Holíči
Holíčske megality
Obec Kopčany
Pamiatky v Kopčanoch - Kačenáreň
Kopčany, kostol sv. Margity Antiochijskej
Mesto Hodonín
Mesto Skalica
Prístav Skalica
Baťov kanál
TIK Skalica
Pamiatky v Skalici
Ledovňa Skalica
Hrad, kalvária a rotunda sv. Juraja v Skalici

Fotogaléria k článku

Najnovšie