Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Zlatá Baňa – Šimonka – Zámutov

Dlhší čas sa pohrávam s myšlienkou poprechádzať sa v severnej časti Slanských vrchov, ktorú veľmi nepoznám, lebo je trochu vzdialená od môjho bydliska. Niekedy dávno, možno tomu bude pomaly aj 20 rokov, som sa zúčastnil jarného turistického prechodu z Hermanoviec cez Údolie obrov, pod Ivanovým vrchom na Šimonku a potom po červenej do sedla Červenej mláky a okolo Zlatobanského potoka do Zlatej Bane.

Vzdialenosť
19 km
Prevýšenie
+512 m stúpanie, -742 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 29.06.2014
Pohoria
Slanské vrchy
Trasa
Voda
studnička pri žltej pod Grimovým lazom, studnička pri chate Javorová a prameň Krejda na modrej značke
Doprava
Prešov (bus, vlak) - Zlatá Baňa (bus)
Zámutov (bus) - Vranov nad Topľou (vlak, bus)
SHOCart mapy
» č.1111 Košice sever (1:50.000)

Trasa

Zlatá Baňa – Temný les – sedlo Grimov laz – pod Šimonkou – Šimonka – sedlo Grimov laz – sedlo Obracaná studňa – pod Praporcom – chata Javorová – Zámutovské skaly – Zámutov

Preto pri informácii od priateľov, že v nedeľu idú na najvyšší vrchol Slanských vrchov, som ani chvíľu nerozmýšľal a nezaváhal, kam sa ide na nedeľnú turistiku. O smerovaní celej nedeľnej túry som sa dozvedel až ráno na autobusovej zastávke v Sečovciach. Autobusom sa dostávame do Košíc, kde rýchlo kupujeme lístky na vlak do Prešova, odkiaľ nás autobus dopraví na miesto dnešného začiatku turistického prechodu.

Z autobusu vystupujeme na konečnej zástavke v Zlatej Bani, ešte posledné úpravy výstroja a vyrážame smerom k Temnému lesu. Miernym stúpaním za necelú polhodinku sa po asfaltovej ceste dostávame k smerovníku s krížom a odpočívadlom. Tu odbočuje žltá trasa západným smerom na Abranovce cez vrchol Bodoň. Pokračujeme na východ po zelenej. Z týchto miest sa nám smerom na juhovýchod po prvýkrát ukazuje vysielač Dubník s výškou 305 m. Patrí medzi najvyššie vysielače v strednej Európe. Cestou hore ma ešte pod Grimovým lazom oslovila jedna skala, ktorú som samozrejme musel ísť pozrieť a pofotiť. Pri chodníku sa nachádza prameň v bezprostrednej blízkosti vodného zdroja, pri ktorom sa dá občerstviť. Stále pomaly stúpame ku Grimovmu lazu, kde sa spájajú na okraji lúky turistické chodníky. Ešte niekoľko minút vľavo a sme v sedle pod Šimonkou, kde začína posledná časť výstupu. Máme pred sebou okolo 130 výškových metrov prevýšenia k vrcholu Šimonky. Zvládame to za necelú polhodinku a máme pred sebou výhľad z najvyššieho vrcholu v Slanských vrchoch. Počas výstupu sa nám naskytol ešte výhľad na pohorie od Dubníka cez Makovicu, Mošník, vrchy okolo Bogoty až ku Veľkému Miliču.

Šimonka

V roku 1950 bola Šimonka vyhlásená za národnú prírodnú rezerváciu v okrese Vranov nad Topľou. Jej rozloha je 33,52 ha, ležiaca v katastroch obcí Zlatá Baňa, Hermanovce nad Topľou a Zámutov. Územie ochraňuje zostatky bukového pralesa. Z malého nezalesneného vrcholu na andezitovej skale je nádherný 180-stupňový výhľad. Západným smerom je pohľad na Zlatu Baňu, rekreačne zariadenie na Sigorde a časť Prešova, ktoré sú chránené v údolí zľava Bodoňom a sprava Čiernou horou. Krásny pohľad je aj na majestátny Oblík a okolité dediny pod horami. Samozrejmosťou je na vrchole kríž, označenie vrcholu na rázcestníku a vrcholová kniha. K samotného vrcholu sa dá po turistických chodníkoch dostať snáď z každej svetovej strany, ale len pod vrchol ku Grimovmu lazu. Dnes je slabšia viditeľnosť, ale počas chladnejších jesenných a jarných dní pri dobrej viditeľnosti je panoráma ďaleko lepšia. Je odtiaľ vidieť na Volovské vrchy, Nízke a Vysoké Tatry, Slovenský raj, Šarišskú vrchovinu, Čergovské pohorie, Bukovské vrchy a Laboreckú vrchovinu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Trochu dlhšie na vrchole oddychujeme a kocháme sa výhľadmi na okolie a prekrásnu prírodnú scenériu. Naspäť sa vraciame do sedla ku Grimovmu lazu. Cestou nás zaujme na lúke nový poľovnícky posed s vysokým komfortom. Tturistický chodník nás privedie do sedla Obracaná studňa, zelenou pod Praporec a Ivanov vrch, kde odbočíme smerom ku chate Javorová. Na trase pod Praporec nás záujmu pohľady do doliny, k Oblíku a Hermanovciam nad Topľou. Sme pri smerovníku pod Praporcom a ku chate Javorová je len 5 minút. Do Zámutova necelé 2½ hodiny, takže máme dostatok času na dlhší odpočinok. Pri chate je možnosť posedenia a rozloženia si ohňa. Je tu prístrešok, kde by sa dalo v noci prespať. Pod lesom ani nie 100 m je výdatný prameň, ktorý sa dá využiť na občerstvenie. Od chaty vedú trasy na Praporec, kde je vyhliadka, potom smerom k Ivanovmu vrchu, do Rudľova a smerom na Zámutov. Našim smerom je dnes ukončenie trasy v Zámutove. Cestou dole do dediny by sme mali ešte doraziť ku Zámutovským skalám.

Zámutovské skaly

Pokračujeme lesnou asfaltovou cestou, ktorá by nás v konečnom dôsledku doviedla až do Rudlova, ale za skalami odbočíme smerom po modrej značke do Zámutova. Počas trasy prichádzame k prvej skupine skál, ktoré sú hneď vedľa cesty z obidvoch strán. Z dolnej časti je malá vyhliadka. Robím si fotodokumentáciu, samozrejme, že idem aj dole pod skaly, aby som ich videl aj zdola. Následne pokračujeme ďalej smerom na Rudlov, až sa nám po ľavej strane cesty objavuje možno aj 20-metrové skalisko a tabuľa nás informuje o tom, že táto časť prírody je prírodná rezervácia. Prvý dojem nie je až taký mohutný, ale keď pokračujem pod skalami sprava, tak zisťujem, že je to niekoľko desiatok metrov tiahnúci sa pás skalného hrebeňa na niektorých miestach až do 30 m výšky. Podľa tabule na skale a zabezpečovacích skôb sa bralá využívajú na lezenie. O niekoľko desiatok metrov ďalej vidno skupinku mladých ľudí, ktorí sú tu za účelom skalolezectva.

Zámutovské skaly sa rozkladajú na Jaseňovom a Čulkovom hrebeni, ktoré sú od seba oddelené potokom Čaklovec. Priatelia mi za ten čas, čo som prechádzal pod skalami, odišli, a preto sa ponáhľam za nimi. Schádzam na cestu a sledujem modrú značku, aby som neprepásol odbočenie. To bolo dobre vyznačené, a tak som ich čoskoro dostihol. Modrou pokračujem smerom k dedine Zámutov. Občas nám spadnuté stromy znemožňujú prechod, ale to je dosť častý jav v našich horách. Kráčame chodníkom stále nižšie a nižšie. Míňame prameň Krejda až prídeme k potoku, popri ktorom vychádzame na okraji dediny Zámutov.

Zámutov a ukončenie prechodu

Z lesa vychádzame pri zdroji a zásobárni pitnej vody. Hneď, len niekoľko metrov pri potoku je nový penzión s reštauráciou. Ešte pohľad na špic Dubníka a na druhú stranu smerom ku Vranovu nad Topľou a sme na hornom konci dediny, kde sú smerovky cyklotrás. Pri autobusovej zastávke je umiestnená tabuľa o Slanských vrchoch. Je tu popis o počte obyvateľoch, o vzniku obce a histórii, tiež o okolí a blízkej prírode. Vznik obce sa datuje na začiatok 14. storočia. Pamätnou udalosťou je roľnícke povstanie v roku 1831 spojené s cholerou. Dnes v obci žije skoro 3000 obyvateľov. Prvý dojem je pekný, opravená, vynovená základná škola, pri nej ihriska, ale kultúrny dom a jeho okolie by potrebovalo údržbu väčšieho rozsahu. Ani krčma nás veľmi nelákala, a tak sme chvíľu čakali na starých poničených lavičkách pred kultúrnym domom na spoj do Vranova nad Topľou.

Dnes bol skutočne jeden z pekných teplejších letných dní a trasa bola na niektorých miestach náročnejšia. Príroda nám opäť ukázala vľúdnu tvar a svoje zákutia, množstvo rastlín, kvetov, hmyzu aj plodov. Výhľady na okolie a prírodu na východe krásneho Slovenska. Užívajme si každý prežitý deň v lone prírody. Raz príde čas na spomienky, lebo len tie nám budú prinášať krásu, za ktorou už nebudeme môcť vyraziť.

Fotogaléria k článku

Najnovšie