V prvom rade musím upozorniť, že výnimočne ide o veľmi krátky článok z môjho pera. Predsa len to bol výstup aj zostup rovnakou trasou, pričom sa neudialo nič dramatické, čo by stálo za zmienku. Dúfam však, že sa potešíte aspoň fotkami, lebo aj tento kút talianskej časti Júlskych Álp (Alpi Giulie) stojí za návštevu.

Trasa

Laghi di Fusine (Belopeški jezeri) – značená cesta č. 515 do sedla Colrotondo – Picco di Mezzodi (Kopa) – rovnakou cestou naspäť

O oblasti Mangartských jazier (Laghi di Fusine) som počula dávnejšie. S nadšením mi o nej rozprával Ľubo ako o mieste, kde sa dá výborne relaxovať s výhľadom na severnú stenu Mangartu. A tak sme sa o tom chceli presvedčiť na vlastné oči. Keška bola dobrá zámienka. Obe jazerá, dolné aj horné, sú súčasťou Prírodného parku Laghi di Fusine (Parco naturale dei Laghi di Fusine) a patria k top miestam oblasti taliansko-rakúsko-slovinského trojmedzia. Slovinci tiež označujú oblasť ako Mangartska dolina (Belopeški jezeri).

Ako hore, tak aj dole

Výstup začíname od horného plesa - Zgornje Belopeško jezero (929 m), kde na veľkom parkovisku nechávame auto. Parkovisko je plné karavanov, toľko pokope som ich asi ešte nikdy nevidela. My sa vydáme po trase č. 515, ktorá nás dovedie do sedla Colrotondo (1400 m) a potom ďalej na Picco di Mezzodi (2063 m), ktorý sa nazýva aj Mittagskofel alebo Kopa.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Prechádzame veľkou lúkou so salašom, ktorá bola dobre viditeľná aj z výstupu na Mangart. Môžeme si vychutnávať obrátené výhľady, keďže veniec hôr okolo doliny s majestátnou severnou stenou Mangartu máme ako na dlani. Jediná nevýhoda je, že všetko je v protisvetle, a tak sa nedá až tak dobre fotiť.

Keď stojíme na lúke tvárou k Mangartu, tak Picco di Mezzodi leží po našej pravej ruke ako prvý výraznejší vrchol nad kosodrevinou. Nuž, hoci sa to nezdá, tak asi si dobre zamakáme a na oddych môžeme zabudnúť. Noríme sa do lesa a serpentínami sa dostávame do sedla Colrotondo. Tu sa dáme doľava, ceduľa uvádza 2 hodiny na vrchol. Pokračujeme ďalej hore hrebienkom, neustále stúpajúc. Postupne ubúda stromov a pribúda kosodreviny. S kosodrevinou sa objavujú prvé výhľady. V troch štvrtinách výstupu sa pridá nami "obľúbená" suť. V podstate stále stúpame. Hoci sme túru zamýšľali ako oddychovku, tak metre nepustia. K tomu poriadne pripeká slniečko, takže trasa nám dáva zabrať. Posledný úsek ide chvíľu aj po skale. Prídeme na rázcestie, kde doľava sa ide ďalej hrebeňom a potom do doliny Val Romana (nechýba označenie, že trasa je vhodná len pre skúsených turistov), doprava hore je náš vrchol. Už len pár výškových metrov a sme tam.

Picco di Mezzodi

2064 m vysoký vrchol ponúka výhľad na všetky svetové strany. Škoda, že sa práve zatiahlo, keby boli teraz kopčeky nasvietené, tak by to bolo super. Rozhodneme sa najprv pohľadať vytúženú kešku. Po asi 45 minútach to chceme vzdať, Matúš pomaly preskladal všetky skaly na vrchole, keď ju nakoniec nachádzame. Konečne je čas na obed a užitie si výhľadov. Pod nami sú oba plesá Laghi di Fusine (Belopeški jezeri), nad nami Mangart (kde sme boli predvčerom) s dominantnou severnou stenou, na západe sa v opare črtá včerajší Montaž, na východe hrebeň s vrcholmi Ponza (1840 - 2274 m), a to ani nehovorím o ďalších okolitých kopcoch, pekné to pohľady. Samotné Picco di Mezzodi (Kopa) netvorí len jeden vrchol, ale je ich v masíve viac. Severozápadným smerom sú Torre di Valromana (1972 m), Breitkofel (1988 m) a Schöneck (1787 m), žiaľ sem značka nevedie. Zaujímavá je aj severná stena Picco di Mezzodi, ktorá je prekvapivo 600 m vysoká s množstvom strží, kuloárov a vežičiek.

Dole schádzame rovnakou cestou. Matúša zrádza koleno, a tak mu dávam moje palice a dolu ideme trochu dlhšie než obvykle. Na záver si dávame prechádzku okolo oboch jazier, plány na okúpanie odkladáme po tom, čo si v ľadovej vode omočíme len nohy. Ale aj tak to je dobrý relax, po ktorom sa len presunieme naspäť do Slovinska, aby sme si vychutnávali ďalšie krásy Júlskych Álp (Julijske Alpe).

Túra sa konala dňa 28. 7. 2012

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek