Túra

Cez Bosorky, Skalku, Magurku a Železnô

03.10.14
Pre spoznávanie ďalších krás Nízkych Tatier som si tentoraz vyhliadol horehronský hrebeň s hlavnou a najvyššou dominantou - Skalkou. Aby nových miest nebolo málo, zo sedla Ďurkovej som sa rozhodol zostúpiť na liptovskú stranu, k osade Magurka a kúpeľom Železnô. Deň mi spríjemnili krásne zákutia prírody i nevšedné stretnutia s jej obyvateľmi.

Trasa

Črmné – Strmý vŕštek – sedlo za Žiarom – Bosorky – Žiarska hoľa – Skalka – Kotliská – Chabenec – Malý Chabenec – Mestská hora – Magurka – horáreň Kapustnisko – Železnô – sedlo Prievalec – Liptovská Lúžna

Na Bosorky

Po chvíli tápania na autobusovej stanici v Podbrezovej ma miestni znavigovali k červenému stĺpu (označenie zastávky sa zjavne komusi nepozdávalo, tak ho odstránil), kde si mám počkať na spoj do Krpáčova. Autobus šťastne prišiel k môjmu stanovišťu a odviezol ma do lokality s čarovným názvom Črmné. Hoci zelená značka začína v centre Dolnej Lehoty, ušetril som pár asfaltových kilometrov i čas v prospech kochania sa výhľadmi na hrebeni. Chvíľu sa ešte asfaltu Vajskovskej doliny nedalo vyhnúť, ale potom prišla lesná cesta, postupne naberajúca výšku.

Turistov nebolo, no lesní robotníci dávali hlučne o sebe vedieť, čo jediné rušilo harmóniu krásneho slnečného dňa. Krajina za mnou klesala, v odlesnených miestach som v diaľke bezpečne rozoznával Ľubietovský Vepor i Poľanu. Pohľad do mapy sľuboval rozsiahlu lúčnu pasáž, ktorá po strmšom stúpaní začínala na Bosorkách. Veľké skalné bloky, len tak ledabolo pohodené na lúke, z ktorých jeden niesol tabuľku s názvom, si okamžite získali moju priazeň. Z Bosoriek a následne aj z vyššej Žiarskej hole som mal ako na dlani údolie Hrona, na severe hrebeň Nízkych Tatier, Latiborskú hoľu, Ďurkovú s turistickou útulňou i Kotliská, kde som sa mal na hrebeň napojiť.

Stretnutia na Skalke

Od Kotlísk ma delila len rozložitá Skalka (1977 m), na ktorú viedol vcelku pohodlný chodníček. Podobne ako na Žiarskej holi, aj tu bola tyč so smerovými tabuľkami zvalená od nedávneho vyčíňania víchrice. Vychutnával som si pocit z dosiahnutia ďalšieho turistického cieľa, keď som opodiaľ zazrel dvojicu mladých kamzíkov. Hoci boli vyše 30 metrov ďaleko, veľmi opatrne, aby som ich nevyplašil, som z puzdra vybral foťák a začal natáčať video pre mojich malých chalanov. Kamzíky nielenže nezačali utekať, naopak, začali sa približovať. Keď boli vzdialené na 5 metrov, rozmýšľal som nad útekom pre zmenu ja. Čo vlastne chcú? Konečne postáli, obzerali si ma a zjavne čakali, či im niečo podhodím. Keď sme sa už takto zoznámili, poobedovali sme spolu. Kamzíky mali trávu a ja poriadny kus chleba so salámou. Po primeranom oddychu v polohe ležmo a vynadívaní sa na krajinu som sa s novými kamošmi rozlúčil a pohol sa ďalej.

Zostup mi prišiel o niečo strmší ako výstup, na chodníku prevládali kamene a suť. V sedielku medzi Skalkou a Kotliskami som kútikom oka zaregistroval pohyb. Mysľou mi prebehlo - kamzík, ale "hnedá chlpatá guľa" bola v bokoch a ramenách predsa len o niečo širšia. Maco uháňal o dušu do bezpečia doliny, no na moju radosť na chvíľku postál a zapózoval na okraji kosodreviny. Celý uveličený som sa pohol, prešiel Kotliská a zamieril na Chabenec. Často som vykrúcal hlavu doľava, kde som medveďa videl naposledy. Čoskoro som ho znovu objavil. Na lúčke pri potoku, asi pol kilometra odo mňa. Malú bodku, ktorá až po poriadnom priblížení vo fotoaparáte nadobúdala medvedie tvary. Z Chabenca som sa s ním definitívne rozlúčil.

Z hrebeňa do Liptovskej Lúžnej

Po krátkej zastávke na Chabenci a dobre známych výhľadoch na liptovskú stranu som zišiel do sedla Ďurkovej. Z okolia útulne pod Chabencom sa ozýval hlasný krik, takže som bol vcelku rád, že mám dostatok vody a jedla a nemusím sa tam zastavovať. Z hrebeňa som schádzal po modrej na Mestskú horu. Trochu som sa obával tohto úseku, keďže kalamitných miest po vyčíňaní víchrice bolo dosť a úplne nepriechodný bol susedný žltý chodník do Liptovskej Lúžnej. Strachoval som sa zbytočne. Obchádzačiek či preskakovačiek bolo minimum. Ešte pred vstupom do lesa sa podo mnou objavila Magurka, osádka učupená v malebnej dolinke, kam som najbližšie smeroval. V hustom lese som natrafil na prvých dnešných turistov, trojicu chlapov, schádzajúcich z Ďurkovej. Posledného z nich až myklo, keď som stúpil na konárik pár metrov za ním. Kdeže medveď, to som len ja, odpovedám mu s úsmevom.

Na Magurku som prišiel opäť sám, v osade sa v prerobených domčekoch hniezdili prví víkendoví rekreanti. Poniže osady stojí prístrešok s pekne upravenou studničkou, lákajúci pocestných prameňom i oddychom na lavičke. Okolo mňa sem-tam prebehlo auto, pri bývalej horárni Kapustisko som odbočil na zelenú značku. Stará lesná cesta vyústila na komunikácii 3. triedy, na spojnici medzi Liptovskou Lúžnou a Partizánskou Ľupčou. Najprv som sa pustil smerom na Partizánsku Ľupču, neďaleko sa totiž nachádza Železnô. Osadu, ktorej dominuje detská ozdravovňa, som si chcel prehliadnuť aspoň zdiaľky. Potom som zamieril do Liptovskej Lúžnej, kde som plánoval túru ukončiť. Sedemkilometrový asfaltový úsek na záver dňa výrazne nepotešil, na viacerých miestach lesní robotníci odpratávali kalamitné drevo, za cestným sedlom Prievalec sa otvorili výhľady na hrebeň Nízkych Tatier po ľavej strane, masív Salatína vpravo a Liptovskú Lúžnu predo mnou. Tak ako pred vyše dvomi mesiacmi som zložil ruksak v Krčme u Hančurky. Za pultom tentokrát stálo dievča. Či Hančurka, netuším...

Fórum 6 príspevkov
Cez Bosorky, Skalku, Magurku a Železnô 03/10/14 21:35 6 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Veľký Choč s deťmi Ak by som mal akcii priradiť nejaký počiatok, „prvú zmienku o obci“, vrátil by som sa 6 rokov dozadu, keď som s ešte len trojročným Alexom zavítal na Bačovské dni do Malatinej. Ochutnávka syrov, vlastnoručná výroba šálky z hliny a súťaž v plieskaní bičom patrili k vrcholom. V ten deň sa mi podarilo do Alexovho slovníka infiltrovať výrazy „bič“ a „Choč“, ktorý sme v to popoludnie obdivovali z viacerých strán. Odvtedy neuplynul rok, aby sa Alex nespýtal, kedy pôjdeme na Choč. 24/01/19 Radoslav Jurčina Veľká Fatra a Choč
Túra Návrat do detstva – salaše pod Čiernym kameňom Z detstva mám na dovolenky v Liptovských Revúcach krásne spomienky. Nekonečná cesta Škodou stodesať, ktorú nám spríjemňovalo „la šánte mí kantáre“ zo staručkej Aiwy, tuhý boj nášho staručkého auta so stúpaním na Donovaly, ukončený buď výdychom úľavy celej posádky alebo vyvretou vodou. 17/01/19 Radoslav Jurčina Veľká Fatra a Choč
Túra Na Vápeč cez Baské Strážovské vrchy som naposledy brázdil pred tromi rokmi s parťákmi. Náš pôvodný zámer prejsť trasu z Vrícka do Hornej Poruby nakoniec nevyšiel a skončili sme v Zliechove. Vypadol tak jeden z našich hlavných cieľov – Vápeč. V hlave som ho však držal poctivo ďalej, a keďže nás tohtoročné „leto“ nie a nie opustiť, zosnoval som okolo tejto vápencovej hrudy trasu. Parťák sa tentoraz nenašiel, a tak som vyrazil sám. 14/12/18 Radoslav Jurčina Strážovské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Recenzia Fjällräven Keb 52 – celoročný trekkingový batoh Tohtoročná novinka medzi trekingovými batohmi Fjällräven ponúka odolný a nepremokavý materiál Bergshell, ktorý má aj horolezecký špeciál Bergtagen 38. V prípade Kebu ale nie je jediným materiálom, je tu zastúpený aj G-1000. Pri pohľade na chrbtový systém zaujmú na prvý pohľad aj tvarované drevené výstuhy. Určenie tohto batohu je celoročné, orientované na náročnejší treking. Je k dispozícii v dvoch veľkostných variantoch – 52 a 72 litrovom. Vyskúšal som menší z nich. dnes Ľubomír Mäkký Batohy
Túra Glarnské Alpy – k St. Martin cez Heidelpass Pri jednej návšteve v Salzburgu som si kúpil v miestnom kníhkupectve turistickú mapu od Kümmerly+Frey: Sargasenland, Liechtenstein, 1 : 60 000. Na prednej stránke bola fotka malej osady s kostolíkom v horách. Nič moc, len pár stavbičiek pod skalou. No z obrázku vyžarovalo pre mňa niečo, čo nedokážem popísať. Až raz som náhodou identifikoval miesto a zostal som prekvapený poznaním, že som sa práve ani veľmi ďaleko nevyskytol. Bohyňa príležitosti dala ponuku, ktorá sa neodmieta. včera Vladimír Mikuš Svet
Túra Slovenskou Saharou - Záhorácka magistrála Na Záhorí som už bol viackrát, ale nikdy s turistickým cieľom. Predsa len táto časť Slovenska nepatrí z morfologického hľadiska medzi najatraktívnejšie a človeka to láka skôr do kopcov. Takéto odsúdenie krajiny je však veľmi povrchné a krásne miesta sa nájdu naozaj všade, len treba mať otvorené oči a vnímať krajinu okolo seba. 19/08/19 Pavel Forgáč Biele Karpaty, Myjavská pahorkatina, +

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Cez Bosorky, Skalku, Magurku a Železnô 03/10/14 21:35 6 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Nízke Tatry - Ďumbierske Tatry (Národný park Nízke Tatry)
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1977 m n. m.
    • min: 635 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1932 m
    • klesanie: 1831 m
  • Vzdialenosť
    • 31 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 27.06.2014
  • Štart trasy
    • šírka: 48.86503 ° SŠ
      dĺžka: 19.52758 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.93461 ° SŠ
      dĺžka: 19.34066 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • horské potoky, útulňa Ďurková (prameň), Magurka (prameň)
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Podbrezová (vlak, bus) - Črmné (bus)
      Liptovská Lúžna (bus) - Ružomberok (vlak, bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.99 (0.38)