Túra

Popod Belianske Tatry

19.11.14
Belianske Tatry sú moja obľúbená lokalita, a preto som dlho neváhala, kam vytiahnuť mamu a sestry na párdňovej dovolenke v tatranskej oblasti. Keďže hrebeňom sa, žiaľ, ísť nedá, prešli sme si popod celé pohorie aspoň po vrstevnici, z Tatranskej Javoriny do Tatranskej Kotliny.

Trasa

Tatranská Javorina – horáreň pod Muráňom – Kopské sedlo – Predné Kopské sedlo – Veľké Biele pleso – Trojrohé pleso – Veľké Biele pleso – Chata Plesnivec – Šumivý prameň – Tatranská Kotlina

Ráno vystupujeme z autobusu v Tatranskej Javorine. Modrá obloha sľubuje pekný deň. Vyberáme sa po modrej značke. Lesná cesta vedie popri potoku, voda žblnkoce a vzduchom sa nesie nezameniteľná aróma lopúchov (pozn.red. - deväťsil lekársky). Onedlho prichádzame k rázcestiu pod Muráňom. Tu sa odpája zelená značka, vedúca do peknej Zadnej Javorovej doliny a Sedielka. Dnes sa ale tešíme na Belianske Tatry, a tak prekračujeme mostíkom potok a o minútku sme pri horárni a malej geologickej expozícii v prírode. Okrem toho sa nachádzame aj na náučnom chodníku Zadné Meďodoly, takže si robíme vzdelávacie zastávky. Jedna z tabúľ nás upozorňuje na výdatný prameň. Voda vyviera spod zeme naozaj slušným prietokom, okolo 150 l/s. Chodník sa o chvíľu stáča doľava a privádza nás do kratučkej, ale veľmi krásnej tiesňavy Bránka, kde si Meďodolský potok prerazil cestu cez dolomitové horniny.

Nejaký čas ešte pokračujeme lesom. Na hranici lesa a lúk míňame zátišie s drevenými medveďmi, ktoré práve dostávajú nový náter. Tu končí aj lesná cesta a ďalej pôjdeme len po úzkom chodníku. Terén sa otvára, čakajú nás lúky so sem-tam pohodenými ihličnanmi, s ružovou kyprinou úzkolistou a vzadu dokresľujú scenériu skalnato-trávnaté vrcholky Belianskych Tatier. Náš postup sa značne spomalí, pretože sa jednoducho nevieme vynadívať. Sem by som mohla chodiť asi každý deň. Chodník stúpa veľmi mierne a smerom dozadu sa nám tiež odkrývajú úžasné výhľady, najmä na majestátnu Javorinskú Širokú, ale aj poľské Tatry.

Pozvoľna sa z lúk dostávame na úbočie Ždiarskej vidly. Nenáročným traverzom sa posúvame čoraz bližšie ku Kopskému sedlu. Pokocháme sa výhľadmi na ďalšiu časť hrebeňa Belianok i na Jahňací štít a potom si robíme obedovú prestávku. Dúfam, že raz bude legálne prejsť si celý hrebeň, teda aspoň to, čo je schodné na pešo. Zatiaľ mi musí stačiť vandrovať s Tónom v článku o hrebeňovke z roku 1977. Pri takýchto výhľadoch chutí ohromne. Dosť fúka, takže onedlho nám začína byť chladno. Pokračujeme červenou značkou, neustále sa obzerajúc na charakteristické siluety Ždiarskej vidly a Havrana. Prejdeme Predným Kopským sedlom a popod nezameniteľný skalnatý bochníček Belianskej kopy klesáme k Veľkému Bielemu plesu. Vidieť aj Trojrohé pleso, ktoré odtiaľto vyzerá ako malá mláčka, z veľkej časti zarastená. Vzadu siluetu dotvára Veľká Svišťovka.

Klesanie nie je veľmi príjemné, ale ani veľmi dlhé. V okolí rázcestníka a prístreška je pomerne dosť ľudí, takže sa dlho nezabávame. Naša cesta vedie ďalej popod Belianky, ale párminútovú zachádzaku k Trojrohému plesu si neodpustíme. Ak by úplne zarástlo, bola by to večná škoda. Jeho modrá hladina so štítmi Belianok v pozadí je obrázok ako z raja. Vraciame sa na rázcestie a tentokrát nás povedie zelená značka. Klesáme do doliny Predné Meďodoly. Názov prezrádza banskú minulosť lokality, tak ako názvy Predné či Zadné Jatky, Veľký Košiar a Pastviny to, že sa tu kedysi páslo. Napokon stačí privrieť oči a aj tu vidím ovečky.

Terén je nenáročný, výhľady úžasné. Občasný úsek medzi kosodrevinou a vynárame sa na Rakúskej poľane. Nádherné miesto, modrá obloha, biele skaly, svetlozelená tráva, tmavozelené stromy a ružová kyprina. Úplná symfónia farieb. Najradšej by som sa len tak rozbehla po lúke bližšie ku kopcom. Nedá sa nič robiť, treba sporiadane pokračovať po chodníku.

Lavínová odbočka

Vnárame sa do lesíka a ideme menej záživným terénom. Onedlho nás čaká ďalší dychvyrážajúci pohľad na Skalné vráta a okolité bralá a odtiaľ strmé klesanie ku Chate Plesnivec. Prekračujeme strmý lavínový žľab, resp. "súžľabie" od Bujačieho vrchu. Na druhej strane Chaty Plesnivec pretína chodník ďalší lavínový žľab. Chata stojí na bezpečnom vyvýšení. Oba žľaby sú v našej lavínovej mape zaznačené modrou farbou, čo znamená ojedinelý výskyt lavín. Tu som takú ojedinelú zažila.

V zime 2005/2006, kedy padalo neskutočne veľa snehu, sme s Ľubom na prelome rokov trávili posledné zimné prázdniny v Tatrách. Kvôli silnému sneženiu sme postupne zrušili štyri nocľahy na Térynke aj na Zbojníčke, kde sme chceli silvestrovať. Jedna z mála realizovaných túr bol výšľap na snežniciach na Chatu Plesnivec. Keď sme išli hore, snehu bolo síce po pás, ale modrá obloha. Na vypožičaných XXL snežniciach to bol pre mňa zážitok. Stále sa mi vyzúvali. Brodiť sa v lese snehom v takej výške ale tiež nebolo nič extra. Na chate sme strávili príjemný večer. V noci snežilo a snežilo. Ráno sme chceli o ôsmej vyrážať pre zmenu po zimnej ceste, t. j. žltej značke. Pri rannom krájaní salámy si však Ľubo takmer ufikol prst, tak sme sa zdržali. O osudnej ôsmej sme počuli rup a veľké šušťanie. Pribehla som k oknu, ale videla som len veľký kúdol bieleho prachu. Jeden zo žľabov sa zosypal práve na našu predpokladanú trasu. Po tomto nám chatár odporučil sa vracať po zelenej lesom. Stále snežilo, tak sme na v lete ľahkej vychádzkovej trase poriadne bojovali. V Tatranskej Kotline sme sa skoro nevedeli rozhodnúť, ktoré auto máme odhrabávať.

Preberiem sa zo spomienok, je krásny slnečný letný deň. Sadneme si na terase a objednávame si polievku a parené buchty. Potom nás čaká záverečný úsek. Nič náročné, traverzový chodník sa príjemne vrtí lesíkom, občas pohodená lavička. Len nad a pod Šumivým prameňom nejako pribudlo rúbanísk. Tak sa aspoň na niekoľkých miestach pokocháme výhľadom na Vysoké Tatry. Značka nás zavedie na autobusovú zastávku, kde o chvíľu brzdí autobus, takže sa bez spoznávania ďalších pohostinských zariadení vraciame do Smokovca a "potúrové" pivko si dávame až doma.

Túru môžem odporúčať všetkým romantickým dušiam, ktoré sa rady kochajú nádhernými výhľadmi, a aj všetkým pragmatikom, ktorým sa za tými výhľadmi nechce priveľmi šliapať.

Fórum 14 príspevkov
Popod Belianske Tatry 20/11/14 21:38 14 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Jesenné Grinavské jazerá Nie sú to síce žiadne veľhory, ale podhorie Malých Karpát na rozhraní lesa a vinohradov vie byť na jeseň veľmi príjemné na dopoludňajšiu vychádzku. Takto sme sa počas babieho leta s mamou a Maťkom vybrali do obľúbenej lokality nd Grinavou, časťou Pezinka. Okrem farebných vinohradov sa postupne prechádza okolo troch rybníkov. K tomu nás čakajú ešte dve pekné vyhliadky. 05/12/19 Soňa Mäkká Malé Karpaty
Túra Lago d´Idro s deťmi – tipy na výlety Ako už viackrát, aj letná dovolenka 2018 dopadla tak, že sme sa vybrali do Rakúska a severného Talianska. Podmienkou boli hory, voda a zázemie pre karavan. Vodou nemuselo byť nevyhnutne more, viackrát sme boli pri Lago di Garda a tak sme sa rozhodli, že preskúmame niektoré ďalšie z jazier v oblasti. Potrebovali sme aj ciele výletov priamo v okolí kempu, pretože mladší Maťko ešte sám nebicykloval a do sedačky či cyklovozíka je už ťažký, takže presun z kempingu za atrakciami musel byť pešo alebo hromadnou dopravou. Po niekoľkodňovom prieskume sme sa rozhodli pre Lago d'Idro. 28/11/19 Soňa Mäkká Svet
Reportáž Namiesto ostnatého drôtu voľný pohyb ľudí aj zvierat Pred tridsiatimi rokmi padla Železná opona, ktorá nás oddeľovala od slobodného západu. Na celom úseku železnej opony v rámci ČSSR zomrelo podľa Ústavu pamäti národa 280 civilných obyvateľov. Na slovenskej časti opony bolo pri pokuse o prechod hranice smerom na západ usmrtených 42 osôb zastrelením, elektrickým prúdom, výbuchom mín, roztrhaním psami a inými zákrokmi príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a Pohraničnej stráže. Dnes je režim na hranici absolútne opačný. Vzhľadom na minulosť týchto miest sa v nich zachovala viac alebo menej neporušená príroda, do ktorej sa chodí na túry, cyklotúry či len obyčajné vychádzky. Navyše, s voľným prekračovaním hranice, o ktorej niekedy v poli ani nevieme, kde presne je, a v tej chvíli to ani nie je dôležité. 17/11/19 Soňa Mäkká Publicistika
Najnovšie články na titulke
 
Túra Hontianske Nemce – Viničný vrch – Sebechleby Keď sme sa chystali do Dudiniec, všimol som si, že na TuristickaMapa.sk pribudli miestne značenia. Zo Sebechlieb do Dudiniec som po zelenej už išiel, a tak som privítal možnosť ísť okolo Sebechlieb po miestnej modrej značke, ako odbočke z modrej Hontianske Nemce – Počúvadlianske jazero. Totiž, dostať sa tam alebo z tade do Dudiniec bolo nemožné, a naopak, do Sebechlieb chodil autobus často. Čakalo ma však jedno prekvapenie za druhým a ani jedno nebolo príjemné. dnes Miroslav Svítek Štiavnické vrchy
Podcast O Geocachingu s Matúšom Morongom Geocaching je hra založená na hľadaní skrýš pomocou GPS. Pôvodne išlo o malú komunitnú záležitosť, museli ste totiž mať GPS prístroj, ktorý nebol práve lacný. Tak sa ku Geocachingu dostávali najmä turisti, ktorí mali takýto prístroj kvôli navigácii v horách. Zásadnejší prienik do mainstreamu prišiel s nástupom smartfónov. V dvanástej epizóde podcastu HIKING.SK sme sa rozprávali s Matúšom Morongom, našim autorom. Je dlhoročným kešerom, aktuálne pôsobí ako reviewer a medzi kešermi je známy pod nickom Rikitan. 20/11/19 Ľubomír Mäkký Rozhovory
Túra Važecká dolina s deťmi Uznávam, že názov článku je trochu zavádzajúci, keďže Važecká dolina je jediná z hlavných vysokotatranských dolín, ktorej dnom nevedie turistický chodník. Po jej západnom okraji však vedie chodník na Kriváň, ktorý umožňuje množstvo pohľadov do doliny, dávajúc tak príležitosť dostatočne ju spoznať. V rámci nášho rodinného spoznávania tatranských dolín využívame túto možnosť a v jeden horúci letný deň sa vyberáme do „odľahlejšej“ časti Tatier. Našim cieľom nie je Kriváň, ten je zatiaľ privysoko, skôr ide o to nestratiť v horúcom lete kondíciu a zároveň sa trochu schladiť na nejakom peknom mieste vo výškach niekde nad kosodrevinou. včera Peťo Nový Vysoké a Belianske Tatry

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Popod Belianske Tatry 20/11/14 21:38 14 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Tatry - Východné Tatry - Vysoké a Belianske Tatry (Tatranský národný park)
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1750 m n. m.
    • min: 765 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 945 m
    • klesanie: 1185 m
  • Vzdialenosť
    • 20 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 17.08.2013
  • Štart trasy
    • šírka: 49.2652 ° SŠ
      dĺžka: 20.14136 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.22491 ° SŠ
      dĺžka: 20.32401 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • studnička pod Muráňom (pri horárni), Chata Plesnivec
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Poprad (vlak, bus) - Tatranská Javorina (bus)
      Tatranská Kotlina (bus) - Poprad (vlak, bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.06 (0.38)