Túra

Vrbovce – Žalostiná – Stráň – Vrbovce

17. 10. 2014
Tento rok som sa zhodou okolností nedostal na dovolenku dolu na juh do teplých krajín. Keďže si dovolenku človek musí vyčerpať, tak som si naplánoval ciele na Slovensku, ktoré som nemal veľmi možnosť v živote navštíviť. Veľa som počul o vŕškoch na moravsko-slovenskom pomedzí, ale nikdy sa mi nepodarilo spraviť v oblasti túru.

Bolo to príliš blízko pre dovolenkové pobyty a príliš ďaleko pre jednodňovky. Ale teraz som si povedal, že sa do týchto končín musím pozrieť. Pozrel som do mapy, našiel dedinku Vrbovce, vytýčil som si trasu, tak aby som sa mohol dostať na vrch Žalostiná. Z vrchu sú vraj krásne výhľady na celé okolie a jeho zvlnený kraj.

Trasa

Vrbovce – vysielač pod Chrasťou – Bučkova jama – Žalostiná, rozhľadňa – Žalostiná, osada – Tri kopce – Kobyla (Kobela) – sedlo Tri kamene (U Tří kamenů) – Stráň – Vlčí potok – Haluzníkov potok – Zemiansky mlyn – Vrbovce

A tak som sa v prvú sobotu dovolenky vybral pozrieť, čo za zázraky sa v krajine nachádzajú. Autom som prišiel do centra obce. Pri kostole bolo celkom pekné parkovacie miesto, s parkovaním teda žiadny problém. Auto bolo v centre, nehrozila mu žiadna ujma. Trošku som sa porozhliadal, námestie a kostol sú pekné, všetko čisté, pozrúc na oblohu som predpokladal, že by mohli byť aj celkom obstojné denné fotky. Po nájdení smerovníkov som sa vydal po modrej turistickej značke na juhozápad od námestia. Spolu s modrou začínala na námestí svoju trasu aj značka žltá. Po chvíli putovania sa modrá odpútala od žltej, prudko sa stočila k severozápadu a hneď na to k západu priamo do kopcov. Chvíľami bolo vidieť vrchol Žalostinej a malú siluetu rozhľadne na nej. Vybral som sa do mierneho kopčeka po modrej trase, ktorá vyzerala byť nanovo značená. Akurát po chvíli som stretol dedka, ktorý mi poradil, aby som nešiel priamo po modrej, keďže vedie cez dosť zarastený úval, ale obišiel to zhruba 10 metrov vpravo a po medzi sledoval úval a stále smerom hore. Všetko bolo v poriadku, značku som videl z odbočky, dalo sa krásne isť po zatrávnených pasienkoch a poliach a obloha bola stále krajšia a krajšia, modrá farba začínala ladiť s okolitými lúkami a poliami. No čo by som si viac mohol želať?

Po zhruba 2 kilometroch sa mi po ľavej ruke začali otvárať výhľady smerom na juh, kde predtým boli stromy a kriaky, boli pasienky a polia. Tu bolo značiek pomenej, ale keďže na mape nebola žiadna prudká zmena v odbočeniach – vydal som sa priamo hore cez lúky a pasienky. Bol som presvedčený, že v smere môjho priameho pochodu hore k vysielaču, ktorý sa v diaľke vynímal, určite nejakú značku nájdem. A tak aj bolo – zhruba po 20 minútach stúpania som sa dostal na cestu za vysielačom. Tu som narazil znovu na modrú značku a všetko bolo v poriadku. Touto som sa vybral smerom k samote Mandelovci. Pred osadou som viac nešiel po modrej značke. Zvábili ma stráne Žalostinej. Z cesty bolo vidieť rozhľadňu. Po krátkej úvahe som si povedal, že sa stratiť nemôžem a vybral som sa po pasienkoch priamo k nej. Po pravej strane som mal lokalitu na mape zvanú Bučkova jama. Výhľady boli pekné, akurát začalo pri ceste smerom hore dosť fučať. Ale také niečo ma zastaviť nemôže. Pri výšľape hore som natrafil na plno maličkých jahôd a to znamenalo zdržanie sa pri mojom hektickom výstupe. Takisto som druhým očkom zaregistrovaval stále krajšie kompozičné ponuky pre foťák. Tak som jednou rukou komponoval a sem tam niečo odfotil a druhou som si dával do úst červenú dobrotu, ktorá sa mi ponúkala. Takto zamestnaný som sa dostal na vrchol Žalostinej. Odhodil som batoh, vyliezol hore na rozhľadňu a vychutnával som si krásny kruhový výhľad na okolitú krajinu. Z rozhľadne je jedinečný kruhový výhľad. Bolo to krásne. Nepríjemný bol jedine vietor, ktorý okolo mňa fučal. Ešte že mám svoje stabilizačné brucho, to mi pomáhalo udržiavať stabilitu pri kochaní sa.

Po nabažení sa výhľadu z rozhľadne som sa pod ňou zvalil do trávy, hodil som jeden zlepenec a nejakú tekutinu do seba a hajde smerom na severovýchod k samote Chalupovci, kde som sa napojil na červenú turistickú značku. Problémy s orientáciou neboli absolútne žiadne, všetko bolo tam, kde som to predpokladal. Takže fajn. Od červenej sa mi naskytli celkom pekné pohľady na vrch Žalostinej, tak som si nedal ruky odtrhnúť od ďalších snímok. Na červenej treba trošku dávať pozor na značenie, nenechať sa uniesť výhľadmi, hlavne vchod do lesa vľavo si treba ustrážiť. Po dlhšom pochode lesom som sa pri Troch kopcoch dostal na česko-slovenskú hranicu a z tohto miesta som začal nachádzať krásne výhľadové miesta smerom na západ, na Moravu. Stráne sú pokryté solitérmi i menšími zoskupeniami stromov, ktoré dávajú veľmi veľa impulzov k zdvíhaniu fotoaparátu k pekným záberom. A takto mi uplynula cesta až k rázcestiu Kobyla, na informačnej tabuli označené ako Kobela. Znovu som si na chvíľu zložil batoh a dal som si pár hltov vody a chleba. Potom som to zanechal... na oblohe sa objavili krásne oblakové scenérie, a to akosi zabúdam na fyzické potreby a znovu som si priložil foťáčik k oku a spravil pár záberov. Jednoducho je to fotogenický kraj. Od rázcestia Kobyla som sa vydal východným smerom, zabočil som do lesa a po asi kilometri som sa dostal na ďalšie miesta, ktoré mi otvárali výhľady smerom na Slovensko, Biele Karpaty a Vrbovce. Po pravej strane boli obilné polia a lúky, a po ľavej strane ma sprevádzal les až do sedla Tri kamene. Sú tu tri hraničné kamene ešte z čias Rakúsko-Uhorska. Teda, dva sú z tých čias a jeden si niekto odniesol, takže tam máme jeden novopoložený, to aby sa nikto nečudoval názvu – Tri kamene.

Od sedla Tri kamene som mal po chvíli odbočiť turistickou značkou do lesa a vydať sa smerom na železničnú stanicu Vrbovce. Aj som našiel stĺp na značenie, ktorý bol zasadený na odbočke do lesa. Bol však bez informačných smeroviek, niekto ich postŕhal. Od smerovníka viedol jeden nevýrazný chodník do lesa, mňa však zlákala poľná cesta na vrch Stráň. No dobre – nezlákala. Zablúdil som, moja ješitnosť to vie ťažko prekúsnuť, že som bol lenivý a nechcelo sa mi pozrieť do mapy. Vedel som, kde som a vedel som, kam mám isť, takže som si nerobil problém z toho, že sa musím držať značky. Aj tak ma viac lákali výhľadové miesta z vrchu Stráň ako cesta lesom k železničnej stanici. A tak som pokračoval až na vrchol a potom som to stočil na juhozápad do údolia. Vôbec som neľutoval svoje kroky, bolo to fajn. Po zostupe do údolia som sa dostal na poľnú cestu zo samoty Rovenky, ktorou som zišiel k potoku Teplica na modrú turistickú značku. Kráčajúc medzi poliami, ktoré boli žlté a pripravené na žatvu, som naraz zbadal nádherného jeleňa aj s laňou, hlavy im len tak trčali z obilia. Žiaľ oni ma zaregistrovali skôr, ako som mohol spraviť jeden záber, a tak mi zostala len spomienka.

Záver

Po modrej som prišiel do Vrboviec s tým že, som mal za sebou krásnu túru a bol som spokojný s tým, aké krásne miesta som znovu vo vzdialenejšom okolí objavil. Pevne som rozhodnutý, že sa do oblasti ešte párkrát pozriem, lebo miestna krajina má čo ponúknuť každému turistovi, ktorý sa tu objaví.

Fórum 9 príspevkov
Vrbovce – Žalostiná – Stráň – Vrbovce 19/01/16 16:01 9 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Príbeh Strata ferratového panictva „Vlado, tak som dala svoju prvú ferratu!“ - zaštebotala mi susedka pri našom stretnutí. Som veľký ješiťák, ako každý chlap, a zasiahlo ma to. Tento oznam mi spravil jazvu na mojom srdci. Tvár mi od závisti zbledla, následne sa na nej vystriedala celá paleta dúhových farieb. Preglgol som slinu horkú ako blen. Vkĺzla do môjho vnútra, bolestivo zasiahla a rozžeravila otvorenú ranu mojej ješitnosti. 31/12/19 Vladimír Popluhár Príbehy
Túra Chorvátsko – Staza Ante Premužića očami dovolenkára Konečne autom hore! Moje pologule v zadnej časti tela sú poriadne zlepené. Ktovie, či sa niekedy od seba aj odlepia. To je ale hudba budúcnosti. Strach a opatrnosť veru zapôsobili na moje telo efektom zvýšenej potivosti. Ale čo už, keď som sa na toto nechal prehovoriť. Veru ísť serpentínami na chorvátskom pobreží do výšky 1200 metrov na 10 km je celkom pekný a stresujúci zážitok. Hlavne pre nás – cestných pirátov rovinatých ciest. Na rovine sa môžeme predvádzať, ale úsek serpentín zo Sv. Jure po dedinku Oltari je celkom náročný na sústredenie pri jazde, ale zvládol som ho. 26/11/19 Vladimír Popluhár Svet
Príbeh Večer pelendrekom, ráno metlou?! Som už postarší človek – čas uteká okolo mňa ako splašený kôň. Ale s tým už nič nenarobím. Sem-tam sa vrátim mysľou do minulosti. Spomeniem si na niektoré zážitky, ktoré som zažil v mojom živote. Keď si už spomeniem, tak si ich radšej aj zapíšem, možno už za 20 rokov si na ne nespomeniem, tak ak bude všetko v poriadku – aspoň si ich potom prečítam. 15/11/19 Vladimír Popluhár Príbehy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Z Kriváňa na Kriváň (z Poľany do Tatier) Poľana, Kráľová hoľa, Kriváň - tri symbolické vrcholy Slovenska. Raz dávnejšie som v televízii sledoval reportáž o prechode týchto troch vrcholov v jednom slede zo severu na juh. Ja som sa nechal inšpirovať a po niekoľkých rokoch sa mi aj za spoluúčasti dvoch kamarátov podarilo prechod zrealizovať výhradne po značených trasách z mojej domovskej dedinky Kriváň až po majestátny Kriváň vo Vysokých Tatrách cez Poľanu a Nízke Tatry, spolu viac ako 180 km. Všetko sa to udialo v prvej polovici júla v priebehu 8 dní. dnes Martin Hakel Nízke Tatry, Muránska planina, +
Prístrešok Sedlo Vyšný Tvarožec Pri zdolávaní červenej značky z čergovského Minčola do Duklianskeho priesmyku som narazil na niekoľko objektov nezachytených v mapách. Informácia o ich existencii by pravdepodobne ovplyvnila moje plánovanie viacdenného putovania trasou mimo dotykov s civilizáciou. Jedným je prístrešok v sedle Nižný Tvarožec. Som na pochybách nazývať ho prístreškom. Svojím spôsobom je útulňou bez špeciálneho priestoru na spanie, no poskytuje pohodový úkryt nielen v nepohode. včera Vladimír Mikuš Nízke Beskydy
Túra Z Nesluše cez osady s deťmi Na dolných Kysuciach v bočnom údolí neďaleko okresného Kysuckého Nového Mesta sa nachádza obec Nesluša. V jej okolí je na svahoch Javorníkov roztrúsených až dvadsaťdva osád. Rozhodujeme sa pre peší výlet okolím osady Samuhelovci, Ostré. Sem by nás mala zaviesť z konca Nesluše žltá značka. Od osady chceme potom po modrej značke pokračovať k osadám Tabačkovci, Grešákovci a Balošákovci pod Jakubovským vrchom. Uvidíme, ako sa nám to podarí. 06/08/20 Jana Bílešová Javorníky

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Vrbovce – Žalostiná – Stráň – Vrbovce 19/01/16 16:01 9 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Biele Karpaty: podcelok Žalostínska vrchovina (CHKO Biele Karpaty)
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 621 m n. m.
    • min: 310 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 483 m
    • klesanie: 483 m
  • Vzdialenosť
    • 17 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 28.06.2014
  • Štart trasy
    • šírka: 48.7994 ° SŠ
      dĺžka: 17.4686 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.7994 ° SŠ
      dĺžka: 17.4686 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • Biela studňa, studnička u hrabu (pod Kobylou)
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Myjava (vlak, bus) - Vrbovce (vlak, bus, parkovisko pri kostole)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.26 (0.56)