1. deň

Dachstein je ďaleko. Vstával som o 3.30 h, aby som auto odstavil o 9.15 na okraji Ramsau, na parkovisku pod hotelom Feistererhof (1150 m). Prehodil som sa, na chrbát som si vyhodil ťažký batoh a začal som šliapať.

Cesta na Guttenberghaus

Bolo jasno a slnko začalo pripekať. Unikal som pred ním vyššie a vyššie. Najprv po štrkovej ceste, za dolnou stanicou nákladnej lanovky po chodníku. Les vystriedala kosodrevina a neskôr alpské lúky. V zelenom kotli Tiefkar turisti z kameňov vytvorili nápisy. Bolo tam aj zopár mien slovenských miest. Okolo obeda som dorazil na chatu Guttenberghaus (2147 m). V miestnosti pri jedálni som si odložil nepotrebné veci a s odľahčeným batohom som sa vybral na ferraty. Sú tu tri trasy.

Jubilaums Klettersteig

Najprv som zamieril na Jubilaums Klettersteig, pretože má najväčšie prevýšenie. Nachádza sa západne od Guttenberghausu a vedie na kopec Eselstein. Pri výstupe vyleziete 250 metrov, čo je celkom dosť. Podľa údajov z internetu ferratu postavili v roku 1991, no svojím charakterom patrí medzi staré zaistené cesty. To preto, lebo ide veľmi členitou, až rozbitou a neveľmi exponovanou skalou. Snažili sa viesť ju piliermi, ale sú krátke. Trasa je istená hrubým lanom a kde-tu malými oblými kramľami. Jej obtiažnosť je C/D až D. Počas celého výstupu sú z nej krásne výhľady na juh, smerom ku Ramsau. Vyliezol som na Eselstein (2556 m). Na kopci som si oddýchol a zbehol som ku Guttenberghausu. Čakala ma ďalšia zaistená cesta.

Austria Klettersteig Sinabell

Klettersteig leží východne od Guttenberghausu. Od chaty zbehnete pár metrov a ste pri zvislej skalnej stene. V nej je postavená ferrata, ktorá vedie na kopec Sinabell. Pri výstupe vyleziete 230 metrov. Austria Klettersteig postavili v roku 2011. Je to nádherná moderná ferrata, úplný opak Jubilaums Klettersteig. Istená je podobne, hrubým lanom a malými oblými kramľami, avšak kramle sú umiestnené “ergonomicky”. Tým chcem povedať, že sú presne tam, kde ich potrebujete. Naviac, ferrata je exponovanejšia a oveľa pestrejšia. Sú tu traverzy, komíny, aj výstupy zvislými stenami. Náročnosť trasy je C/D a počas celého výstupu sú z nej nádherné výhľady na Guttenberghaus. Vyliezol som na Sinabell (2349 m). Na kopci som zjedol večeru a asi hodinu som sa v závetrí vyvaľoval. Nato som zbehol dole.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Cvičná ferrata

Tesne nad chatou je malá cvičná ferrata obtiažnosti C. Ide skôr šikmou, ako kolmou skalou. Na topografickom plániku je jeden jej úsek označený C/D, ale na Austria Klettersteig sú oveľa náročnejšie miesta.

Guttenberghaus

Bol som tu uprostred týždňa, no chata bola zaplnená. Pritom vôbec nie je lacná. Ubytovanie v lágri s kartou OeAV stojí s taxou čosi cez 13,50 € a džús s vodou v pollitrovom pohári 3,50 €. Litrová fľaša vody stojí 2,50 €, čo sa mi videlo priveľa. Spýtal som sa chatárky, Češky, či je voda v umyvárni pitná.
– "Není."
– "Hmm. A zuby si v nej umyť môžem?"
– "To jo. Není závadná. Je to však voda z potoka."
Viac mi nebolo treba. Načapoval som si ju do fľaše.

Dnes som vstával veľmi skoro, preto som išiel spať okolo 20-tej. Postupne sa do lágru trúsili ďalší hostia a miestami ma budili, no takmer okamžite som opäť zaspával. Nakoniec boli obsadené všetky matrace a niekto tuším aj chrápal, ale dnes mi to neprekážalo. Spal som ako drevo.

2. deň

Večer som si vybral matrac pod oknom, aby som sa zobudil čo najskôr. Ráno som vstal, obliekol som sa a o 5.45 h, keď ešte všetci ostatní turisti spali, som z chaty vyrážal.

Včera bolo pekne, slnečno, dnes sa počasie pokazilo. Bolo zatiahnuté a poriadne fúkalo. Zástava s plesnivcom vo vetre plieskala tak, že sa skoro odtrhla. Obliekol som si všetko, čo som mal v batohu, no aj tak ma prefúklo a na nechránených miestach mi bola zima.

Ramsauer Klettersteig

V sedle Gruberscharte (2364 m) som sa naraňajkoval. Ďalej som pokračoval hrebeňom. Je rovný a na bralnatejších úsekoch je istený. Prešiel som Hohe Rams (2551 m) a vyšiel som na Scheichen Spitze (2667 m). Kopec je najvyšším bodom hrebeňa, preto som si myslel, že polovicu cesty mám za sebou. Čaká ma len zostup, čiže o chvíľu budem dole.

Bol to zlý odhad. Ramsauer Klettersteig začína v skutočnosti až za Scheichen Spitze. Rovná línia hrebeňa sa mení na divokú "zubaticu". Je tu jedna veža za druhou. Zaistená cesta nevedie cez ich vrcholy, ale zakaždým čosi vystúpa, aby vzápätí schádzala hlboko do špáry.

Ferrata je istená hrubým lanom na dlhých skobách, ktoré sa z lámavej skaly uvoľňujú a viaceré na lane visia. Jej náročnosť je B/C. Asi kilometer za Scheichen Spitze som vyliezol na Hohe Gamsfeld Spitze (2655 m). Motám sa tu poriadne dlho a ešte som takmer nič nezliezol. Stále poriadne fúkalo a ponad hrebeň sa valili oblaky. Už som toho mal dosť a prial som si, aby sa ferrata skončila. Pol kilometra za Hohe Gamsfeld Spitze som vyliezol na Niedere Gamsfeld Spitze (2611 m). Našťastie, za týmto kopcom sa hrebeň umravnil a zliezol do sedla Edelgriesshohe (2489 m). Dlhočiznú ferratu idúcu pomedzi množstvo vápencových veží mám za sebou.

Jungfrausteig

Z Edelgriesshohe som schádzal odporným suťoviskom, na ktorom bolo zopár zbytočných istiacich lán. Ak môžete, chodníku sa vyhnite a choďte dnom doliny Edelgriess. Zbehol som ku skalnému prahu a zabočil som doľava. Nechcel som zísť ku dolnej stanici lanovky na Hunerkogel, ale do Ramsau. Chvíľu som traverzoval juhozápadné svahy masívu a pod rebrom som prišiel na nádherný chodník.

Chodník ide kosodrevinou, z ktorej vyčnievajú bizarné skalné veže. Nie sú vápencové, ale zlepencové. Pôsobia úplne inak, ako skalné veže okolo Ramsauer Klettersteig. Veľmi sa mi páčili. Pri vežiach sú lavičky a sú od nich krásne výhľady. Oblaky zostali nado mnou a aj vietor sa utíšil, mohol som sa v pokoji kochať.

Nižšie, v pásme lesa, som míňal rodinku s deťmi. Otec, mamina a dve dcéry, ktoré nemali viac ako 10 rokov. Jedna z mladých slečien bola vpredu, druhá vzadu, a každá mala v rukách detský telefón s vysielačkou. Počas celého výstupu džavotali do slúchadla a vôbec nevnímali namáhavý, strmý chodník, po ktorom šliapali.

Návrat k autu ponad Ramsau

Zbehol som ku Gasthofu Edelbrunn. Čakal ma pohodlný chodník s lavičkami, špacírka pre dôchodcov. Na lavičke som si oddýchol a dorazil som vodu z chaty. V aute ma čakali tri litre limonády, pričom pol litra som vypil hneď, ako som dorazil.

Následne som sa presunul pár kilometrov južnejšie. Severne od Ramsau ležia suché vápencové hory, južne sú kopce žulové, ako v Tatrách, a plné vody. Ten kontrast je úžasný. Čakala ma prechádzka na Hochwildstelle, ale o nej som písal v článku Schladmingské Taury – Hochwildstelle.

Záver

Počas dvoch výletov v roku 2013 som prešiel všetky ferraty, ktoré sú na južných úbočiach Dachsteinu. Najnáročnejšia je jednoznačne Skywalk Klettersteig, ale najviac sa mi páčili Anna a Johann nad Sudwandhutte, Irg pod Koppenkarsteinom a Austria Sinabell nad Guttenberghausom. Medzi veľmi pekné by som zaradil ešte Koppenkarstein Westgrat Klettersteig a Siegu s Hiasom v Silberkar Klamme. Mimochodom, v Silberkar Klamme tohoto roku otvorili novú via ferratu, takže mám opäť dôvod zavítať do oblasti.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek