Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Z Telgártu do Rožňavy

Túru, ktorú chcem opísať v tomto článku, odporúčam hlavne turistom, ktorých oslovuje slovo túlanie. Ide o trojdňový prechod zo Slovenského raja cez Stolické vrchy do Slovenského krasu. Trasa vedie zväčša pomerne málo navštevovanými časťami týchto pohorí. Napriek tomu, že prejdeme mekkou turistiky, Slovenským rajom, štyrmi dedinami, skôr tu stretnete divú zver, ako človeka.

Vzdialenosť
78,1 km
Prevýšenie
+2870 m stúpanie, -3437 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
3 dni
Obdobie
leto – 2006
Pohoria
Slovenský raj, Stolické vrchy, Revúcka vrchovina
Trasa
  • Štart: mapa
  • Koniec: mapa
  • Najvyšší bod: 1225 m n. m.
  • Najnižší bod: 314 m n. m.
Voda
krčmy a obchody v obciach Telgárt, Dobšinská Ľadová Jaskyňa, Stratená, Rejdová, Kobeliarovo prameň na lúke približne 700 m pred vrcholom Honzovské, 1 km pred rázcestím Stará Čuntava, za chatou Rita, priamo v obci Brdárka pri tur. smerovníku, pri chate na
Nocľah
lúka pri rázcestí Stará Čuntava (nie je súčasťou NP Slovenský raj), resp. chata Rita, lúka pod sedlom Filipka
Doprava
vlakom alebo autobusom do Telgártu, vlak, autobus z Rožňavy.
SHOCart mapy
VKÚ: 1 : 25 000 č. 4 Slovenský raj, 1 : 50 000 č. 124 Slovenský raj, č. 139 Slovenský kras

Trasa

Telgárt penzión - sedlo Besník - ŽSR Dobšinská Ľadová Jaskyňa - Pod Hanesovou I - Stratená - Voniarky - Pod Hanesovou II - Čuntava (Chata Rita) - Rejdová - Kilhov - sedlo - Brdárka - Kobeliarovo - sedlo Filipka - Turecká - Rožňava.

1. deň

Túru začínam skoro ráno na železničnej zastávke Telgárt-penzión. Hneď nastupujem na červenú značku, ktorá až po sedlo Besík vedie hlavnou cestou. Tento úsek mi spestruje pohľad na majestátnu Kráľovu hoľu. Ráz okolitej krajiny lahodí môjmu oku. Zastavujem pri upravenom prameni Hrona. Ešte asi kilometer a som v sedle Besník. Zo sedla (výhľad) pokračujem zelenou značkou popod Rakytovec, za ním lesom, dolinou a opäť po hlavnej ceste až k reštaurácii pod Dobšinskou ľadovou jaskyňou. Posedenie pri pive spojím s jednou pečenou klobásou.

Dobšinská ľadová jaskyňa

Modrou značkou idem k vstupnej budove Dobšinskej ľadovej jaskyne. Samozrejme, jej prehliadku nevynechám. Po návrate z podzemia plného ľadu pokračujem stúpaním na planinu Hanesová. Chodník vedie hlbokým lesom, nasleduje krátky zostup cez lúku a potom prudko dole popri voľne prístupnej jaskyni až k rázcestiu Pod Hanesovou I.
Od rázcestia ma čaká asi 2 km prechod dolinou Tiesňavy, ktorá sa v závere mení na nefalšovaný kaňon a ďalej až k tur. smerovníku v obci Stratená. V miestnom penzióne obedujem, dopĺňam tekutiny. Úsek Stratená - Voniarky vedie po asfaltke do bezmenného sedla nad vodnou nádržou Palcmanská Maša, kde sa mi otvára výhľad na planinu Geravy.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Smer Čuntava

Odtiaľto značka (červená) pokračuje lúkami, smrekovým lesom popri poľovníckej chate Na Gápli. Neskôr spevnenou lesnou cestou k rázcestiu Pod Hanesovou II. Stúpaním sa dostávam na lúku s chatkou, kde sa dá núdzovo ukryť pred nepriazňou počasia. Kúsok od nej je prameň, ktorý je dôvodom na malú pauzu. Stúpanie lúkou pokračuje, míňam vrchol Honzovské a stojím na rázcestí Nižná záhrada. Z traverzu masívu Vyšná záhrada mám jeden úžasný výhľad južným smerom, ktorému dominujú vrchy Buchvald a Veľký Radzim. Obchádzajúc vrch Strmá prť dostávam sa do traverzu masívu Ondrejiska. Priamo pri chodníku je prameň. Už som len kúsok od cieľa prvého dňa, ale okolitý kraj, lokálne výhľady ma natoľko fascinovali, že musím pri ňom posedieť a usporiadať svoje dojmi. K rázcestiu Stará Čuntava ostáva kilometer šliapania. Pri ňom na lúke plánujem táboriť. Stretávam však dvoch turistov z Dobšinej, ktorí mi navrhujú nocľah na turistickej chate Rita, ktorá sa nachádza v juhovýchodnom cípe lúky, asi 700 m od rázcestia Stará Čuntava. Ich návrh prijímam a tak pri ohníku, opekaných dobrotách a pálenke sedíme dlho do noci.

2. deň

Vstávam za svitania, dobšinský turistický mančaft ešte chrápe. Veď statne si dopriali včera pálenky. Včerajší úsek bol ozaj veľmi atraktívny. Mal som množstvo výhľadov, tvárnosť krajiny bola rozmanitá, prudké stúpania, klesania striedali pohodlné úseky, temné lesy zas lúky či pasienky. A korunku tomu všetkému nasadila Dobšinská ľadová jaskyňa.

Okolie Rejdovej

Tak plný očakávania vyrážam. Míňam rázcestie Stará Čuntava, značka vedie lesnou cestou, nasleduje ďalšie rázcestie Nad Čuntavou (pokračujem žltou značkou), traverzujem vrch Buchvald takmer rozprávkovým lesom, všade mohutné papradie, mäkký mach. Naraz sa predo mnou les otvorí a stojím na lúke nad sedlom Nemýtnik. Okolitá krajina je fascinujúca, zo sedla mám výborný výhľad na Stolicu. Opäť traverzujem tentokrát vrch Skálie, ihličnany vystriedal listnatý les, pomaly klesám na lúky nad obcou Rejdová. Z lúk takmer stále vidím na západe Stolicu a okolité vrchy, juhu dominuje masív Veľkého a Malého Radzima. Nasleduje dosť ostrý zostup končiaci na brehu rieky Slaná, ktorá tu má charakter potoka.
V Rejdovej navštevujem krčmu a dopĺňam zásoby. Vraciam sa späť k tur. smerovníku Rejdová, pokračujem asfaltkou okolo cigánskej osady. Pred obcou Vyšná Slaná odbočujem do Zelinovej doliny. V potoku tečúcom dolinou si chladím nohy. Po 2 km sa začína stúpanie k rázcestiu Kilhov-sedlo. Záverečný úsek mi dá celkom obstojne zabrať. Na rázcestí sa napájam na zelenú značku, ktorá vedie temným lesom cez vrch Kilhov do sedla Široké pole. Tu ma čaká veľmi zaujímavý výhľad na Stolicu, Slanské sedlo, Trsteník, Buchvald, dolinu Slanej a pred sebou mám majestátny Radzim. Trasa značky ho z juhu obchádza, sprvu lesom, neskôr lúkami za stálych výhľadov na juh. Vidieť dolinu Štítnika, v diaľke jasne spoznávam Plešiveckú a Koniarsku planinu. To sa už blížim k malebnej horskej obci Brdárka, kde tuším zastal čas.

Kobeliarovo

Hneď vedľa zastávky SAD je tur. smerovník, odbočka žltej značky (smer Vlachovo-závod) a výdatný prameň. Treba podotknúť, že obec je zväčša obývaná už len chalupármi, tak sa netreba spoliehať na otvorený obchod. Úsek do sedla Podježovec vedie poľnou cestou, lúkami, sčasti lesom. Zo sedla pekne vidieť Veľký Radzim. Odtiaľto po obec Kobeliarovo značka klesá medzi poliami, miestami vedie hájom. V obci hneď zavítam do krčmy. Dobre vychladené pivo len násobí moju dobrú náladu. Na požiadanie mi je sprístupnená pamätná izba v rodnom dome P. J. Šafárika (kľúče má na starosti pracovníčka obecného úradu - info v krčme).
Po tejto zastávke mám ešte pred sebou úsek do sedla Filipka. Najprv ale musím vyšliapať pod vrchol kopca Ždiar. Strácam síce značku, ale zálesácky inštinkt ma spoľahlivo vedie na kraj lesa, kde sa opäť objavuje značenie, ktoré ma už tentokrát spoľahlivo vedie lesom cez vrch Stodôlka na lúčku. Z nej už vidím cieľ dnešného dňa, sedlo Filipka. Sedlom vedie cesta z obce Henckovce do Štítnika. V smere na Štítnik, približne po 600 m pretína potok, kde mienim na blízkej lúke táboriť.
Ani dnešný deň ma nesklamal. Krajina bola veľmi zaujímavá, krajinársky hodnotná, plná výhľadov na blízke či ďaleké kopce. A pustá. V lesoch som nikoho nestretol, napriek tomu, že letná sezóna vrcholí.

3. deň

Ako inak, vstávam na svitaní, balím tábor a vraciam sa do sedla, k tur. smerovníku. Vstupujem do lesa stále stúpajúcim chodníčkom až na zalesnený vrchol Karu. Vidieť, že veľa turistov tadiaľto nechodí. Chodník sa miestami stráca v tráve, či ho konáre stromov maskujú. Takto predierajúc sa, zdolávam vrchol Repiska. Za vrcholom klesnem do sedla, kde je tur. smerovník. No celý ho už dobre obžrala hrdza. Podľa mapy značka by mala viesť cez kótu 806, ale v teréne ju obchádza zo severu. Cesta vedie cez rúbanisko, ktoré je už dobre zarastené, podobne ako cesta. Chcelo by to mačetu. Kroviskami, malinčím, vysokou trávou, ktorá siaha takmer po prsia sa predieram dobrých 30 minút. No už je tu zasa les. Tešiac sa na výhľad z vrchu Košarisko rezko pokračujem. Ale smola, vrch je zalesnený, po výhľade ani stopa. Mierne žundrúc klesám k chate na Zeme.

Turecká

Chata stojí pod košatými dubmi, na okraji lúky či skôr rúbaniska. Na jej verande sa napchávam poslednými zásobami slaniny (možnosť núdzového úkrytu, resp. nocľahu je na verande). V blízkosti chaty by mal byť prameň, ale cesta k nemu je zarastená a vodu ešte mám, tak to vzdám a pokračujem stúpaním na vrch Turecká. Les je dobre hustý. Cesta, ktorou vedie značka, je miestami skôr zaniknutá, ako reálna. Pod vrcholom sa stúpanie zmierňuje, značka prichádza na pohodovú lesnú cestu. Smrekový porast naokolo je dobre temný. Plochý vrchol Tureckej tvorí malá lesná lúka s tur. smerovníkom. Zvalím sa do trávy, oddychujem. Treba mi nabrať síl pred dlhým zostupom do Rožňavy.

Rožňava

Cesta spočiatku mierne klesá, ale neskôr už idem prudko dole. Stále lesom, prejdem pri dvoch-troch chatách, nejdem ich skúmať, lebo vidina piva v niektorej rožňavskej knajpe ma ženie vpred. Aj keď je značenie dobré, musím zvýšiť pozornosť na rázcestiach, aby som neprehliadol odbočku značky. Smrekový les sa mení na bukový, koruny stromov vytvárajú priam katedrálnu klenbu. To sa ale už blížim k Rožňave. Prejdem popri záhradkárskej osade a stojím na okraji mesta. Ostáva mi prejsť na Námestie baníkov, kde v štýlovej reštaurácii, pri tokajskom, pojedajúc špecialitu Rákóczy-órtorony zakončujem túru.

Rožňava - čo ešte odporúčam

Keďže túru zakončíme v Rožňave, odporúčam prehliadku námestia, v tur. sezóne sa dá vystúpiť na mestskú vežu, odkiaľ je ozaj interesantný výhľad. Ďalej rožňavskú katedrálu a hrad, ktorý sa nachádza v západnom cípe mestského cintorína.

Poznámka: Turistická chata Rita nie je bežne prístupná verejnosti. Celoročné ubytovanie (30 lôžok) sa vopred zaisťuje u pani chatárky z Dobšinej. Kontakty na chatu nájdete v článku o chate.

Prehľad webových stránok súvisiacich s túrou

SlovenskýRaj.sk
Gemer.sk
Slovenská správa jaskýň
Rožňava.sk
Hrady.sk

Fotogaléria k článku

Najnovšie