Národný park sa skladá z dvoch prírodných rezervácií, Hajdučki Kukovi a Rožanski Kukovi. Ďalej je tu botanická záhrada v prírode, ktorú navštívime. Turisticky zaujímavá je tiež Lukina jama. Jej dno je necelých 83 m nad hladinou mora, takže s celkovou hĺbkou 1392 metrov je ôsma najhlbšia na svete. V parku je viacero značených turistických trás. Asi najznámejšia je „Premužičeva staza“, ktorá vedie cez najkrajšie časti Severného Velebitu. Je dlhá 57 km, začína v severnej časti NP - Zavižan. Cesta je pomenovaná po jej staviteľovi - Antem Premužičevovi. Ďalej je tu turistická trasa „Štirovača“. Nachádza sa v južnej časti parku a je to údolie ležiace 1100 metrov nad morom. Je to jedna z mála oblastí, kde je prameň vody.

Na území parku sú tiež náučné trasy s informačnými tabuľami, vďaka ktorým sa návštevníci môžu dozvedieť viac o prírodných a kultúrnych hodnotách územia. Sú to napríklad „Staza zviri“ – trasa, kde sa môžme niečo dozvedieť o zvieratách, ktoré v oblasti žijú. Ďalej je to „Trag čovika“ – trasa, kde sa môžme niečo dozvedieť o ľudoch, ktorí tu v minulosti bývali. My sme navštívili trasu Vremenske ćudi Zavižana, ktorá informuje o klimatických pomeroch územia a o meteorologickej stanici.

Pre záujemcov o viacdenné túry, ktorí by mali záujem v parku prespať, je ubytovanie možné v „planinarských domoch“ (PD). Sú to chatky, kde pri rezervácii vopred, sa dá dohodnúť ubytovanie a prípadne aj strava.

Trasa

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Babic sica, vstup do NP – parkovisko – planinarski dom Zavižan – Vučjak – Velebitski botanički vrt (botanická záhrada) – parkovisko

Náhodou, z nedostatku iného voľného ubytovania, sme letnú prímorskú dovolenku trávili v mestečku Sveti Juraj. Práve z tohto mestečka, v prípade, že sa ide od pobrežia, je prístupová cesta autom do národného parku. Ideme smerom na Krasno, celú cestu autom nás navigujú informačné tabule. Počasie, ako počas skoro celej našej dovolenky, je daždivé, obloha je zatiahnutá.

Vchod do NP je na parkovisku „Babic sica“. Po zaplatení vstupného 45,- HRK/kún (7,- €) sa rozhodujeme, či ísť autom 7 km k ďalšiemu parkovisku, alebo ísť pešo turistickou trasou. Z nedostatku času si vyberáme prvú možnosť. Ideme autom lesnou cestou, ktorá je miestami rozbitá asfaltka, miestami len spevnený povrch. Takto prejdeme až k ďalšiemu parkovisku, kde zaparkujeme nášho štvorkolesového tátoša.

Ideme náučným meteorologickým chodníkom (Vremenske ćudi Zavižana) až k planinarskemu domu Zavižan. Okolo nás sa rozprestiera krásna zelená príroda, kopce, vidíme pásť sa kone. Pri planinarskom dome Zavižan sa stretávajú tri cesty. Meteorologický náučný chodník (Vremenske ćudi Zavižana) pokračuje popri chate nahor a smerom nadol ide náučný chodník „Trag čovika“, o ktorom sme sa zmienili vyššie. Napojíme sa na tento chodník, ale ideme ním len približne 10 minút, kým prídeme na výhľad. Za priaznivých svetelných podmienok by sme mali mať výhľad na celé pobrežie okolo ostrova Krk. V tomto momente ale horko-ťažko vidíme Jadranské more, medzi ním a nami je iné more a to more oblakov, ktoré sa len občas rozostúpi a ukáže nám časť pobrežia.

Ideme sa radšej najesť späť k turistickej chate Zavižan. Nakoľko všade na mapách bol pri ňom nakreslený príbor, nič na jedlo sme si nezobrali a sme hladní. Na naše nepríjemné prekvapenie, varia len pre ubytovaných hostí. Takže hoci vidíme hostí ako jedia polievku aj druhé jedlo, my nedostaneme nič. Tak si kupujeme aspoň fľaškové pivko, lebo čapované nemajú.

Hladní pokračujeme meteorologickým náučným chodníkom (Vremenske ćudi Zavižana) ponad turistickú chatu. Môžeme si pozrieť tabuľu, ktorá hovorí o búrkach v okolí, až prídeme na vrchol Vučjak (1644 m n. m.) Čaká nás nádherný výhľad, mračná sa rozostúpili a my si konečne môžeme vychutnať výhľad na ostrov Krk, kde sme pred dvomi rokmi strávili letnú dovolenku. Okolo nás skaly a zelená príroda, pod nami nádherné modré more, s ostrovčekmi rôznych tvarov.

Zídeme späť k turistickej chate a vzhľadom na naše časové možnosti a hladný žalúdok sa rozhodneme dať si len okruh v botanickej záhrade Velebitski botanički vrt. Ideme ku kaplnke, ktorú sme videli hneď ako sme vstúpili do národného parku. Pasúceho sa koníka nevidíme, ale okolo kaplnky sú teraz kravičky. Lenivo sa vyvaľujú v tráve, nikam sa nemusia ponáhľať, sú rady, že ich nesužuje horúce počasie. Vyzerá to tak, že toto leto im horúce počasie ani nehrozí. Stále je pod mrakom alebo prší.

V botanickej záhrade sú všetky kvety, rastliny a stromčeky označené tabuľkou, ktorá popisuje ich názov v latinčine aj v angličtine, čeľaď, do ktorej patria a obdobie, v ktorom zvyknú kvitnúť. Na jar to tu môže byť nádherné, zakvitnutý koberec všade naokolo. Ale aj v tejto dobe vidíme kvitnúť rôzne druhy kvetov.

Okruh nám zaberie tak polhodinu, po ňom sa vraciame späť k autu. Sme radi, že sme objavili národný park, o ktorom sme doteraz nevedeli. Máme úmysel sa sem ešte vrátiť a spraviť aj viacdňový prechod s prespávaním v planinarskych domoch.

Fotogaléria k článku

+9 ďalších fotiek