Trasa

Gasthof Bodenbauer – Trawiestal – Vogauer Kreuz – G´Hackte (steig) – Fleischer Biwakschachtel – Hochschwab a späť

Zahmlený výstup

Z Bratislavy sme vyrazili autom približne o 6.30 h ráno, smer diaľnica Viedeň – Graz – Sankt Ilgen. Na parkovisku pri hostinci Gasthof Bodenbauer sme zastali okolo deviatej. Kvôli záchodom sme na chvíľu navštívili chatu aj zvnútra (za vstupnými dverami ležala na zemi koža z kravy alebo niečoho podobného a na záchode boli tapety s kamzíkmi).

Následne sme začali pochod. Po krátkom šliapaní po štrkovej ceste sme natrafili na turistickú značku, ktorá nás uistila, že na vrchol to trvá 4,5 hodiny. Štrková cesta nás ešte pár minút sprevádzala, ale po prekročení potoka sme sa dostali ku skalnej stene, odkiaľ sme prudko začali stúpať lesom. Po prvotnom stúpaní sa terén zmiernil. Lesným chodníkom sme po asi hodine chôdze od chaty prišli na čistinku k lavičkám, kde sme zasadli na prvú desiatu. Každý zjedol, čo mal - chlebík so slaninkou, sladkosti a všeličo ostatné. Keďže bola hustá hmla, nedala sa presne určiť veľkosť čistinky ani to, kadiaľ chodník povedie ďalej. Počas jedla nás míňal jeden turista, ale stratil sa nám v hmle.

Zaistená trasa

Po prestávke sme opäť pokračovali v stúpaní dolinou Trawiestal. Rýchlo sme sa vymanili z lesa a pomedzi kosodrevinu sme skalným korytom potoka pokračovali. Hmla sa postupne začala trhať a občas sa nám objavil náznak okolitých masívov. Stále sme nevedeli, kam stúpame. Stretli sme skupinku mladých rakúskych turistov na zostupe, ktorí nám povedali, že na vrchol je ešte potrebných 2,5 hodiny.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Po výstupe na rázcestie k drevenému krížu Vogauer Kreuz sme cez prevaľujúcu sa hmlu uvideli hrebeň. Odbočili sme doľava a niekoľkými serpentínami sme sa dostali pod skalnú stenu. Ďalej viedol chodník v skalnom žľabe a začala pre nás celkom zábavná časť cesty. Nastúpili sme na kovový rebrík, na ktorého koniec sme nedovideli. Pridŕžajúc sa reťaze, sme rebríkom vystúpili až ku červeno sfarbenej pukline v stene naľavo. Typ reťazí a opôr sa menil. Na časti trasy boli reťaze s očkami, na inom úseku bola reťaz tvorená dlhšími pospájanými tyčkami a v niektorých častiach boli napevno osadené tyče do skaly. Pridŕžali sme sa na strmom rebríku, aj počas nasledujúceho príkreho výstupu po skalách.

Kamzíčia rodinka

Keď sme vyšli na hrebeň a prešli úsek trasy po ňom, objavila sa pred nami útulňa Fleischer Biwakschachtel. Spravili sme si opäť dlhšiu pauzu na jedlo. Od bivakovacej chatky nás k vrcholu čakala iba polhodina výšľapu. Pri útulni polvalcovitého tvaru s výraznou žltou farbou sme sedeli na mäkkučkom koberci z machu a vysokohorskej trávy. No vlhkosť a chladný vietor nás rýchlo postavili na cestu za cieľom - k vrcholu Hochswab.

Na vrchole sme stretli skupinku mladých turistov, ktorí tam vystúpili z druhej strany - od chaty Schiestlhaus. Spravili sme si navzájom spoločnú fotografiu a popriali šťastie na cestu. Po zápise do vrcholovej knihy a pár bláznivých fotkách sme sa vydali na zostup. Cestou k útulni sme pozorovali kamzíčiu rodinku (dva dospelé jedince a dve mláďatá). Kamzík vpredu (asi otec), stál na skale najbližšie k nám a nespustil z nás oči. Keď sme si spravili pár záberov z bezpečnej vzdialenosti, nechali sme ich v pokoji hôr.

Turisti z Viedne?

Opätovne sa navalila hmla a začalo popŕchať. Na rebríku sme ešte stretli turistov, bol to pár, ktorí sa nás pýtali, či sme z Viedne. Neboli sme. Tiež sa čudovali, ako môžu mať niektorí z nás v takej zime krátke nohavice. Poslali sme ich radšej hore, aby sme mohli pokračovať v ceste nadol.

Po zostupe do sedla k drevenému krížu sme ešte odbočili z trasy, pretože sme zhora zbadali zaujímavú dieru, zrejme jaskyňu a zvedavosť nás dotiahla sa do nej pozrieť. Mala hĺbku možno 30 metrov, po skalnej stene tiekla voda, na dne sa držal sneh (malé firnovisko). Po prestávke sme zostupovali len dolinou Trawiestal, ktorá sa nám konečne celá odhalila z hmly a ukázala svoju krásu. Cestou sme v pásme kosodreviny videli ďalšie stádo kamzíkov. O 18-tej večer sme dorazili k autu a samozrejme aj k hostincu, kde sme pivom zakončili pekný deň. Do Bratislavy sme sa vrátili o 21.00 hodine.

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek