Ferrata

Korzika – tri via ferraty

11.11.14
Korzika je krásny a pestrý ostrov v Stredozemnom mori, ktorý si turisti spájajú hlavne s obľúbeným trekom GR-20 či kratším Mare a Mare. Keďže my sme sa rozhodli poňať náš výlet koncom leta 2014 skôr rekreačne, hlavné slovo mali pláže a historické mestečká, no do nášho plánu sa dostali aj miestne via ferraty, ktoré dodali dovolenke štipku dobrodružstva a nezabudnuteľné zážitky.

O korzických ferratách všeobecne

• Určite nečakajte ťažké klettersteigy rakúskeho typu. Zaistené cesty na Korzike sú hlavne o zábave a prístupnosti.
• Za ferraty sa na Korzike platí. Ich správcami sú buď dediny, alebo súkromné spoločnosti. Cena sa môže pohybovať od 5 do cca 30 €, záleží od dĺžky, množstva železa a potrebného materiálu. Niektoré z nich sú dokonca prístupné len v rámci plateného výletu so sprievodcom, ktorý si treba vopred dohodnúť.
• Ak je ferrata súčasťou zábavného parku, zapožičajú vám kompletný výstroj (môžete použiť aj vlastný), skontrolujú správne nasadenie (musíte sa na mieste obliecť), poskytnú inštruktáž pre menej bežné prvky (zip-line a podobne) a až potom vás na trasu pustia. Počítajte preto s otváracími hodinami - orientačne od 9.00 do 16.00 h.
• Ferraty trvajú väčšinou 3 - 4 hodiny vrátane nástupu a zostupu. Nástup býva úplne minimálny (pár minút) a ferrata sa väčšinou oblúkom vracia priamo do východiskového bodu (niekedy aj pomocou zip-linov).
• Počítajte s veľkým množstvom železa - korzické ferraty vedú takmer výhradne po kramliach, pričom železné prvky slúžia ako stupy aj chyty. Málokedy je potrebné držať sa lana, hoci tento zlozvyk ma dlho nevedel opustiť.
• Používajú sa rôzne zábavné prvky, ktoré na rakúskych či talianskych ferratách len tak nenájdete: Tyrolienne (alebo zip-line) - lano, na ktoré zapnete požičanú kladku s odsedákom a obe karabíny a spustíte sa po ňom; mostíky každého druhu - 2 laná, 3 laná, priečne latky, pozdĺžne brvná; siete s veľkými okami, ktoré slúžia na prekonanie previsu.

My sme vyskúšali tri ferraty v rôznych častiach Korziky: Via Ferrata Buccarona v oblasti Solenzara, Via Ferrata Calanconi v dedinke Chisa a Via Ferrata Tolla v rovnomennej horskej dedinke pri mestečku Porticcio.

Via ferrata A Buccarona (de Solenzara)

Zaistená cesta je súčasťou zábavného parku v údolí miestnej riečky. Nachádza sa tu lanový park, lezecká skala s umelými chytmi, nejaké zip-liny a, samozrejme, samotná ferrata. V dedine Solenzara nájdete veľkú reklamu, ktorá vás do parku neomylne zavedie. Odmenou za 15,- € vstupného (dospelá osoba s vlastným výstrojom a kladkou) nám bol vstup na ferratu, inštruktáž o používaní kladky vo francúzštine a angličtine, vysvetlenie nákresu trasy s alternatívami trasy a zostupovými cestami, opis fotiek najťažších miest a malý cvičný zip-line priamo na mieste. Potom sme mohli vyraziť.

Po asi 10-minútovom nástupe nás hneď čakal zip-line cez rieku smerom pod skalu, kde začínali kramle. Kladku položíš na lano, karabíny založíš do priehlbín v kladke, rukami to všetko oblapíš zhora, zahrešíš a sadneš do úväzu. O zvyšok sa postará kladka a gravitácia. Prvýkrát je to vždy zážitok, ktorý pred ferratkou prebudí lepšie ako káva. Hneď pri príchode pod skalu ma ohromilo množstvo železa, ktoré nás čakalo. Zabudnite na logickú cestu puklinami a terasami - skala je kolmá, hladká a nabitá kramľami. Pohyb po ferrate je preto mimoriadne istý a pomerne jednoduchý. Podobne je to aj pri traverzoch. Len málokedy sú stupy a chyty niečo iné ako železo, čo je pre návštevníkov rakúskych klettersteigov skutočne nezvyk.

Teplota je pomerne vysoká, počasie však pekné a prostredie prekrásne - členité skaly a plno zelene. Po nenápadnom traverze sa vynára výrazný previs, ktorý sa prekonáva neobvyklým spôsobom - treba liezť po veľkých okách kolmej siete, ktorá nie je veľmi napnutá a najmä vo vyšších častiach sa z nej začne vytvárať slušný previs. Asi prvé náročnejšie miesto, ktoré sa dá obísť jednoduchším variantom. Ferrata potom pokračuje, ako sme neskôr zistili, typicky korzicky - kolmé steny alebo traverzy s množstvom železa a exponované mostíky od výmyslu sveta. Potom sa cesta znova delí pri malom previse, ktorý vyzerá, ako keby zo skaly niekto odhryzol. Mužská časť partie sa rozhodla pre túto cestu. Po prekonaní previsu sa cesty znova spájajú a o chvíľu sa opäť delia. Znova sa rozhodujeme pre ťažší variant a po klesajúcom úseku (miestami aj kolmo dole) sa dostávame pod mierne previsnutú, asi 40-metrovú stienku. Hoci bola celá na kramliach, poriadne sme na nej fučali a na vrchole aj naše bandasky protestovali. Práve kvôli tomuto úseku má ferrata Buccarona klasifikáciu TD+, takže niečo ako rakúske D.

Zostup z ferraty - to bola pre nás ďalšia nová skúsenosť. Namiesto trmácania lesom a trápenia kolien nasledovali zábavné zip-liny a lanové mostíky prekladané nenáročnými istenými pasážami, takže výškové metre sa strácali jedna radosť. Posledný (a najdlhší) zip-line končil na žinenke priamo v spomínanom lanovom parku. Tam sme využili ešte jeden zip-line, jedno ručkovacie lano a znova stojíme pri búdke s požičovňou výstroje - tam, kde sme začali. Feratka nám pohodovým tempom aj s množstvom fotenia trvala okolo 3,5 hodiny.

Via ferrata Calanconi (de Chisa)

Trasa sa nachádza hneď vo vedľajšom údolí, v dedinke Chisa, do ktorej sa dostanete po pomerne šialenej ceste plnej serpentín. V dedine vás budú navádzať šípky, až kým neprídete k penziónu, parkovisku a (zase raz) drevenej búdke. Po asi 5 minútach obstávania sa v okne penziónu objavila vysmiata stará pani, ktorá nám prišla požičať kladky, skontrolovala náš výstroj a zinkasovala 23,- €(!). Inštruktáž sa tentokrát týka akejsi brzdy na zip-linoch (na mieste sme zistili, že ide o pružný popruh ukotvený k zemi, zapnutý o lano dvomi karabínami. Tie vás niekde v poslednej štvrtine lana zabrzdia, karabíny treba prepnúť za seba a zvyšok lana dorúčkovať). Alternatívne trasy tu nie sú, babka nás ubezpečuje, že ferratu vyliezla sama. Chcem sa spýtať, kedy presne to bolo, ale neviem po francúzsky a nechcem provokovať.

Pri úvodnej prechádzke lesíkom ešte nič nenasvedčovalo tomu, že za svoje peniaze dostaneme veľa muziky. No potom začal kramľový festival. Snáď prvú trištvrte hodinu postupujeme len po kolmej alebo takmer kolmej stene a čoraz väčšia exponovanosť nám otáča kútiky úst dohora. Charakter ferraty je podobný ako na Buccarone, ale všetkého je viac - väčšie steny, viac mostíkov, dlhšie zip-liny. Po jednej z mnohých kolmých stien nasleduje skutočne vzdušný kút (dokonale fotogenický) a hneď za ním lanový most, stará známa sieť s veľkými okami a potom menší previštek. Silovo pravdepodobne najťažší úsek ferraty vyslúžil celej ceste označenie D na francúzskej stupnici náročnosti - v Rakúsku by to bolo asi ťažšie C.

Po vystúpaní na najvyšší bod nás čaká cesta späť, ktorá je tiež poňatá veľmi ferratovo - kramle nás vedú po kolmých stenách tentokrát priamo nadol (výborne sa pri tom robili modriny na kolenách), prekonávame rôzne mostíky (spolu sme ich napočítali 8) a znova prichádzajú na rad zip-liny, niektoré z nich poriadne dlhé - cez 200 metrov. Práve prejdená cesta podľa mňa vystihuje filozofiu uvedenej aktivity na Korzike - ide o vynikajúcu zábavu takmer pre každého. Ferrata nás asi po 4 hodinách vyvedie pár stoviek metrov od auta a tak stačí vrátiť kladku a spokojní utekať späť k moru.

Via ferrata Tolla

Ferratka leží v inej oblasti Korziky, viac vo vnútrozemí, asi 30 km od hlavného mesta Ajaccio. Nie je vôbec ťažká a jej hlavným lákadlom je výhľad na miestnu priehradu, ktorá trochu pripomína známu Hoover Dam. Možno to bolo začínajúcim septembrom (teda koniec sezóny) alebo len ležérnym korzickým prístupom, ale dobre známu drevenú búdku pri nástupe sme našli opustenú. Museli sme preto zájsť pár metrov späť popýtať sa do reštaurácie. Tam majiteľ potvrdil, že ferrata funguje, zobral od nás po 5,- € a požiadal nás, aby sme sa ohlásili, keď šťastne dorazíme späť. Cena bola nižšia, kladku nebola treba, a preto sme očakávali cestu, ktorá zrejme nebude technicky prevyšovať predchádzajúce dve. Tak to aj bolo - na celej ferrate je len jeden mostík.

Cesta začína pomerne tiahlym klesaním smerom dole do údolia prehradenej rieky ľahkými zaistenými pasážami, miestami lesíkom, miestami po kramliach po oblej hrane. Asi po polhodine nie veľmi záživného postupu nás tiahly traverz dostáva na miesto, z ktorého sa dá postupovať zrejme len hore, čo nám znova posilňuje morálku. Nasleduje spomínaný nepálsky mostík, ktorý asi niekto zabudol našponovať, a polmetrové výkyvy do oboch strán mi poriadne zdvihli adrenalín. Potom konečne začala zábava - krásne, vzdušné pasáže, krátke previšteky s kramľami, železom zaistené traverzy a všade krásne, bizarne zvetrané skaly - tafoni. Celá cesta prekonáva pomyselný kruh - najskôr dole k priehrade, potom traverzom smerom od priehrady a najzábavnejšia časť vedie znova smerom hore a k priehrade, až kým nás nevyvedie na pekný členitý hrebienok, z ktorého to bolo asi len 15 minút späť k autu, kam sme sa dostali asi po 3 hodinách.

Záver

Ferraty na Korzike sú možno trochu z iného súdka ako tie, na ktoré sme zvyknutí, ale určite stojí za to vyskúšať ich. Sú prístupné, dobre istené a hlavne zábavné. Ak sa chystáte na Korziku a nejdete si drať nohy na niektorom z diaľkových trekov, vyskúšajte niektorú z nich - pohodlne ju zmestíte do jedného dňa s leňošením na poloprázdnych, nádherných plážach alebo s prehliadkou staručkých kamenných miest na slnečnom a voňavom ostrove.

Fórum 12 príspevkov
Korzika – tri via ferraty 12/11/14 13:35 12 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Ferrata Korzika – tri via ferraty Korzika je krásny a pestrý ostrov v Stredozemnom mori, ktorý si turisti spájajú hlavne s obľúbeným trekom GR-20 či kratším Mare a Mare. Keďže my sme sa rozhodli poňať náš výlet koncom leta 2014 skôr rekreačne, hlavné slovo mali pláže a historické mestečká, no do nášho plánu sa dostali aj miestne via ferraty, ktoré dodali dovolenke štipku dobrodružstva a nezabudnuteľné zážitky. 11/11/14 Peter Jedinák Svet
Najnovšie články na titulke
 
Túra Markušovský skalný hríb a Šikľavá skala Spiš, nádherná rázovitá oblasť obkolesená navôkol množstvom historických a turistických pamiatok i zaujímavostí. Na jeho území sa nachádzajú Vysoké i Belianske Tatry, Pieniny, Levočské vrchy, Branisko, časť Volovských vrchov a Slovenský raj. Destinácie s množstvom hradov a ich zrúcanín, starobylých miest, múzeí, ale aj iných čarovných zákutí, ktoré môže turista uvidieť v čarokrásnej prírode. dnes Marián Jaššo Volovské vrchy
Beh Cesta hrdinov SNP za 12 dní – Kráľova hoľa Na vysielači na Kráľovej holi je tradične napichnutý čierny mrak ako spečené Marshmallow na špajli. Vychádzame na najvyšší bod a Miki navrhuje, aby sme si na chvíľu oddýchli vnútri v domčeku. Schovávame sa dnu pred pľušťou, jedna dvojica tu už sedí a tiež sa zohrieva. Naťahujem si nohy, jem, pozerám na hodinky. Vyšli sme to za 1:55 hod, turisticky je to na 3:10. včera Júlia Batmendijnová Slovensko
Búda Prístrešok a búda pred Čuntavou Okolie Čuntavy poskytuje dostatok možností na úkryt pred nepriazňou počasia alebo k núdzovému prenocovaniu. K týmto možnostiam môžeme pripojiť aj dva drevené objekty pri turistickom smerovníku „Pred Čuntavou.“ Obe ležia len pár metrov od seba a nachádzajú sa hneď pri turistickom chodníku. včera Gabriela Ferencová Slovenský raj, Stolické vrchy, +

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Korzika – tri via ferraty 12/11/14 13:35 12 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Francúzsko: ostrov Korzika (fran. Corse, korzicky Corsica)
  • Počet dní
    • 1
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 2014
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.32 (0.07)