Cesta z mesta

K preprave v oblasti Škandinávie neodmysliteľne patrí doprava trajektom. My využívame pravidelnú linku Sassnitz - Trelleborg z nemeckého ostrova Rujana do švédskeho prístavného mesta. Donedávna bola trajektová doprava jediným spôsobom ako sa dostať na Škandinávsky polostrov. Dnes sa dá tomu vyhnúť prejazdom gigantického mosta z dánskej Kodane do švédskeho Malmo, kde nocujeme v kempe s výhľadom na tento technický zázrak. Predtým než sa dopracujeme k prvej turistickej výprave na našej ceste zvládame návštevu nórskej metropoly. Oslo - veľkomesto uprostred lesa, tiesniace sa medzi morom a zvlnenými vŕškami. Hlavnou dopravnou tepnou Škandinávie, magistrálou E6, obchádzame najväčšie nórske jazero Mjosa, pri ktorom trávime noc. Na ďalší deň absolvujeme prehliadku olympijského mestečka Lillehammer (v preklade Malé kladivo) a E6-kou mierime do obce Otta. Robíme potrebný nákup potravín, lebo nás čaká trojdenný turistický pobyt v Národnom parku Rondane.

Cesta do hôr

Na križovatke na okraji Otty opúšťame rušnú cestu a vydávame sa úzkou asfaltkou do prudkého stúpania. Niekoľko ostrých serpentín dáva zabrať obom autám. Na úseku Otta -Mysuseter s dĺžkou 13 km prekonávame prevýšenie takmer 700 metrov. Rozsiahla ale malebná chatová osada Mysuseter sa nachádza v nádhernej horskej scenérii na hranici lesa. Roztrúsené drevené zruby s trávnatou strechou sú poslednou ozajstnou civilizáciou. Ďalej sa rozprestiera len nehostinná holá krajina so vzdialenými obzormi. Stojí tu posledný obchodík, kde kúpite všetko nevyhnutné pre pobyt v nórskej divočine. Od základných potravín cez suveníry až po turistické palice. Treba si uvedomiť, že to nie je supermarket alebo športový obchod, ale len skromná predajňa. Neďaleko stojí mýtnica, kde sa platí za vjazd do Národného parku Rondane. Zaujímavosťou je, že v búdke s rampou nikto nie je. Jednoducho vystúpite z auta, vyplníte formulár, kópiu si odložíte, do originálu obálky vhodíte stanovenú sumu a otvoríte si rampu. Na nórske pomery prejdete za lacný peniaz udržiavanou prašnou cestou a auto odstavíte na parkovisku Spranget vo výške 1084 m. Vystúpime z auta a stojíme uprostred ničoho. Odstavná plocha obkolesená len mierne zvlneným predhorím v okolitej otvorenej krajine, kde na obzore vystupujú dvojtisícové štíty pohoria Rondane. Dookola len rašeliniská a skalnaté planiny plné lišajníkov obohnané vzdialeným vencom hôr. V tejto monumentálnej jednoduchosti prírody stojí jediný znak civilizácie - hromada vozidiel. Medzi nimi dve slovenské autá, tri české a jeden autobus z východných Čiech. Balíme veci, Andrea varí neskorý obed a podvečer odchádzame hľadať miesto nocľahu, keďže veľká tabuľa na parkovisku hlási "NO CAMPING" Všeobecne platí pre celú krajinu, že voľné táborenie je povolené kdekoľvek s výnimkou lokalít, kde je vyznačený zákaz. Okrem toho treba rešpektovať minimálnu vzdialenosť 150 metrov od najbližšieho obydlia a v horách 1 km od turistickej chaty, kde sa za stanovanie väčšinou platí, lebo sú k dispozícií toalety, nádoba na odpad a platené sprchy.

Táborisko

Opúšťame pohodlie áut a tentoraz už ideme po vlastných v ústrety Rondanským horám, nad ktorými je zamračené nebo. Vyznačená turistická trasa vedie pohodlnou prašnou cestou povedľa vodného toku Ula monotónnou krajinou skalnatého predhoria plného zakrpatenej vegetácie a lišajníkov. Cestou stretávame zostupujúcich domácich i českých turistov. Jednotvárny 90 minútový pochod ukončujeme pri veľkej turistickej chate Rondvassbu, ktorá stojí na začiatku dlhého plesa Rondvatnet vo výške 1173 m. V chate zisťujeme ceny ubytovania. Márne hľadáme cenník v angličtine. Všetko je len po nórsky. Na anglickú otázku recepčný reaguje našťastie anglicky. Avšak dosť nešťastne. Predsa, keď sme v Nórsku, tak sa máme naučiť nórštinu. Dosť zvláštny prístup k zahraničným návštevníkom. :-( Napriek tomu, že všetky vekové kategórie obyvateľstva ovládajú plynule anglický jazyk a nemajú problém v ňom komunikovať, viacjazyčné nápisy v turistických zariadeniach nenájdete. Po zistení horibilnej ceny za stanovanie pri chate, radšej odchádzame hľadať vhodné tábornícke miestečko mimo koridoru chaty. Pri prieskume terénu nachádzame niekoľko podobne voľne táboriacich. Rozhodovanie pri výbere miesta nocľahu znepríjemňujú roje doterných komárov. Marek nakoniec nachádza pekné záveterné miesto na terase potoka blízko rokliny s vodopádom. Rýchlo staviame stany, varíme večeru a zaliezame spať pred bodavými útokmi.

Nórske značenie

Ráno sa budíme do gýčového počasia. Raňajky, balenie batohov a odchod na túru. Stany nechávame postavené a stúpame k turistickému chodníku. Miernym stúpaním prichádzame k turistickému rázcestiu. Cesta na východ vedie na najnavštevovanejší vrchol v pohorí na vrch Strorronden s výškou 2138 m n. m. My pokračujeme severovýchodne zostupom z rázsochy do širokej doliny Rondholet. Údolím vedie mierny chodník okolo malých plies, kde stojí jeden stan. Kráčame ukážkovou dolinou, ktorú vymodeloval ľadovec. Záver tvorí kar s prudkým výstupom do sedla medzi vrcholmi Strorronden a Vinjeronden. V sedle sa zdravíme zo skupinkou českých turistov a oddychujeme pri snehovom preveji. Hĺbkový pohľad do susedného údolia Storbotn skrášľuje veľké tmavé pleso v zovretí sivých hôr. Nasleduje ďalší náročný úsek výstupu po značke cez rozsiahle skalné more. Nórskemu turistickému zväzu (DNT), ktorý sa stará o značenie chodníkov asi veľa nehovorí pojem serpentíny. Terénnych úprav značenej trasy je minimum. Cesta je vedená takmer kolmo hore po veľkých skalách. Náročnú chôdzu po pohybujúcich sa kameňoch usmerňuje slabo viditeľné značkovanie na skalných mužíkoch (pyramídach kamenia). Nórska turistická značka predstavuje červenou farbou namaľované nenormované "T" o rozmeroch cca 10 x 15 cm. Turistické smerovky sú umiestnené len na rázcestiach značiek. Šípky sú drevené s vyhĺbeným nápisom jedného cieľa, smerom pochodu a logom DNT. Chýba časový údaj dosiahnutia uvedenej lokality. Darmo, ešte sa má čo učiť zvyšok Európy od systému stredoeurópskeho značenia turistických trás.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Všetko začína na rond

Nôžky dostali poriadne zabrať, preto absolvujeme zaslúžený oddych na vrchole Vinjeronden vo výške 2044 metrov. Odmenou za vynaloženú námahu je krásny kruhový výhľad do blízkeho i vzdialeného okolia. Čaká nás zostup podobným terénom do sedla medzi vrcholmi Vinjeronden a dnešným cieľom Rondslottet. Prudko klesáme, sledujúc značku od značky. V hlbokom sedle medzi ľadovcovým karom Styggebotn na západe a Storbotn na východe strácame poctivo nadobudnutú výšku. Opäť stúpame, tento raz už priamo na najvyšší bod pohoria. Značka vedie hrebeňovým úsekom, pripomínajúcim roháčsku hrebeňovku, kde treba sem-tam použiť aj ruky. Záverečný úsek na vrchol je miernejší. Keď zbadáme mohutnú vrcholovú pyramídu z kamenia, už vieme, že v Národnom parku Rondane sa vyššie ísť nedá. Čo mi v nórskych horách prekáža sú neoznačené vrcholy. Turista vyšliape hore a okrem masívnej kamennej pyramídy tam nenájde žiadnu tabuľku či rázcestník označujúci názov vrchu. Nachádzame sa v nadmorskej výške 2178 m. Názov vrchu Rondslottet znamená hrad Rond. Ako ste si už možno všimli, v pohorí Rondane začína mnoho názvov na rond. Vrcholový masív otvára krásne diaľkové pohľady na celé horstvo i vzdialenejšie pohoria ako Dovrefjell na severozápade s vrchom Shohetta (Snežka) a na západe sa rozprestierajú najznámejšie nórske hory Jotunheimen s najvyššími škandinávskymi dvojtsícovkami Galdhopiggen a Glittertind. Vrcholovú pohodičku na ostrom slnku si vychutnávajú len dvaja Nóri a my v zložení Aďka, Lucka, Mirka, Renatka, Marek, Michal, Tomáš a ja. Aby sme naplnili celú 8 hodinovú túru, musíme zostúpiť rovnakou trasou späť k stanom.

Zrkadielko, zrkadielko ktoré hory sú krajšie?

Najstarší národný park v Nórsku - NP Rondane vyhlásili v roku 1962. Horstvo Rondane je vďaka stabilnej vnútrozemskej klíme s nižším úhrnom zrážok ako v oblasti fjordov vyhľadávanou turistickou oblasťou. Sieť značených trás, tucet turistických chát a desať prístupných vrcholov vyšších než 2000 metrov to sú hlavné lákadlá pre turistov. Samotné horstvo od nadmorskej výšky 1200 metrov nadobúda vysokohorský charakter s alpínskym vegetačným stupňom. Jednoducho povedané horské masívy posiate skalami s porastom lišajníkov. Pri viacdennom pobyte človek nadobúda pocit, že okrem komárov tu nič iné nežije. Všade rozsiahla otvorená holá krajina bez sviežej vegetácie. Drsné Rondanské hory na mňa zapôsobili svojou mohutnosťou avšak vnímam ich ako sivé monotónne skalnaté štíty ozdobené tmavými plesami. Našej litovskej priateľke, žijúcej na šírej Baltskej nížine sa nórske hory veľmi páčili. Nakoniec však po návšteve slovenských horstiev skonštatovala, že tie naše sú krajšie, vďaka sviežosti zelene a mnohotvárnosti krajiny.

Súvisiace témy

Nórsko - Briksdalsbreen
Galdhopiggen - strecha Nórska

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek