Reportáž Dobrovoľníci opäť v akcii v Níz. Tatrách
Minulý rok sme sa s odvahou nič netušiaceho a so skalopevným odhodlaním pustili do orezávania kosodreviny a prepiľovávania popadaných konárov na červenej značke, vedúcej cez hlavný hrebeň Kráľovohoľských Tatier. Nestihli sme dokončiť všetko, preto sme sa stretli tento rok opäť. Ale nielen preto.
Piatok 12. 9. 2014
V podvečerných hodinách sme sa napriek nepriaznivej predpovedi počasia na víkend stretli v telocvični Základnej školy v Brezne takmer v plnej zostave. Známe tváre z minulého roka aj nováčikovia. Všetci dobre naladení a pripravení na čokoľvek. Rozdali sme si inštrukcie, materiál, občerstvenie a uložili sa do teplých spacákov, aby sme načerpali dostatok sily na sobotnú prácu.
Sobota 13. 9. 2014
Je pravda, že nepršalo úplne celý deň, ale slniečko a krásne výhľady sme si neužili. Jedna skupina sa pustila do prepiľovania kosodrevinou husto zarasteného zeleného chodníka okolo Kráľovej skaly a smerom do Telgártu. Druhá – výrazne menšia – sa vybrala zo sedla Priehybka na Veľkú Vápenicu po červenej magistrále. Aj keď tento úsek nebol v najhoršom stave, dobrovoľníci sa potrápili s prepiľovaním popadaných konárov a s dosť náročným terénom. Obe skupiny sa večer stretli unavené, mokré a premrznuté v telocvični. Vďačne uvítali sprchu s teplou vodou a donášku pizze rovno do „hotela“.
Nedeľa 14. 9. 2014
Pršalo celú noc, pršalo ráno a nakoniec aj takmer celý deň. Telocvičňa napriek nepriazni počasia zostala prázdna a dobrovoľníci dokončili úsek z Homôľky cez Havraniu poľanu na Ramžu. Nedeľný vytrvalý dážď skolil aj najkvalitnejšie membrány, ale nie pevnú vôľu dobrovoľníkov.
Pondelok 15. 9. 2014
Tento deň bol za odmenu. Vyšlo slniečko, oblaky sa roztrhali, mokré oblečenie vyschlo a na naše prekvapenie na naplánovanom úseku nebolo do čoho zapíliť. Mohli sme sa prejsť po príjemnom, širokom chodníku z Mesiačika smerom na sedlo Príslop. Len namiesto desiaty, oblečenia a spacáku sme mali v batohoch motorové píly, benzín, olej a iné náradie.
[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]
Príroda sa nedá zastaviť a vždy sa na chodníku nájde nejaký spadnutý strom alebo konár. Celý úsek od Telgártu (z Telgártu po zelenej na Kráľovu hoľu) po Čertovicu je v súčasnosti plne priechodný a nemali by vás prekvapiť žiadne „autoumyvárky“ (=>> hustá, obyčajne mokrá kosodrevina) ani náročné preliezačky a „podplazníky“. Cieľ sme splnili, pri jeho realizácii sme ale pochopili, že pre nás je cesta naplnením. Preto hľadáme ďalšie úseky chodníkov ako ašpirantov na prerezávanie a vypiľovanie. Podľa toho si o rok opäť nájdeme útulnú telocvičňu, ktorá nám poslúži ako základný tábor pri realizácii cieľa.
Poďakovanie patrí menovite:
Jane Adamovej,
Jane Závackej,
Jane Pivkovej,
Dane Sabackej,
Alene Barcíkovej,
Kristíne Kazmerovej,
Petrovi Basalovi,
Jurajovi Basalovi,
Bohušovi Mišovičovi,
Petrovi Katreniakovi,
Jánovi Hošalovi,
Ľubošovi Hošalovi,
Miroslavovi Vronskému,
Romanovi Bagáčovi,
Lukášovi Pocklanovi,
Andrejovi Vrbickému,
Stanislave Vrbickej,
pánom Jozefovi Meľovi a Milošovi Kollárikovi – značkárom z Klubu slovenských turistov,
pánom Dušanovi Ramajovi a Štefanovi Petrovi z Lesy SR Odštepný závod Beňuš,
pánovi Kubínovi a pani Biacovskej zo Základná škola Brezno (Pionierska 2),
pani Ľubici Kubišovej z regionálnych novín My,
Nadačnému fondu Slovenskej sporiteľne v Nadácii Pontis,
a redakcii Hiking.sk.
Ďakujeme tiež všetkým, ktorí nám chceli pomôcť, ale nemohli, a rovnako všetkým, ktorí na nás mysleli a podporovali nás.
