Rašelinisko z rozhľadne
Túra

Čihadla a Frýdlantské cimbuří

12. 11. 2014
Pred nami boli štyri dni veľkonočného voľna a v hlave som sa snažil nájsť lokalitu, kam by sme mohli s Jankou na pár dní vybehnúť. Rozmýšľal som o mieste, kde som ešte nebol, a keďže sme mali plno voľna, nemuselo by to byť hneď za humnom. A keď mi Janka povedala, že by sme mohli dve-tri noci stráviť trebárs v Čechách, spomenul som si na článok od Mira Sviteka, kde popisoval zaujimavé prírodné lokality v Jizerských horách.

"Jizerky" ma veľmi zaujali, pôsobili zaujímavo, a tak som vyhľadal penzión, odporúčaný Mirom v článku. Na e-mail som dostal okamžitú odpoveď, ubytovanie bolo objednané. Na Veľkonočný piatok sme mohli vycestovať. Jizerské hory sú pomerne ďaleko od Slovenska, ale cesta nepoznanými končinami ubehla celkom rýchlo.

Ubytovanie bolo super a v sobotu sme sa mohli vybrať na hlavnú túru, ktorú som si vyhliadol doma. Veľmi ma zaujala lokalita vodopádov na Černém potoce, Frýdlantské cimbuří, Polednove kameny a vrch Jizera. Začiatok túry som si naplánoval z obce Biely Potok, lenže ako sa hovorí u nás – človek mieni, pánboh mení. Keď som sa v penzióne zmienil o mojej trase, pani hoteliérka mi hovorí, že cesta na Bílý Potok od Frýdlantu je sezónna a treba si dopredu zistiť, kedy ju otvárajú. Uf – prvý problém, našťastie rýchlo vyriešený, keďže veľmi ústretová majiteľka - p. Janoušková sa hneď spojila s informačným centrom, kde jej bolo povedané, ze cesta je prejazdná a nič nám nestojí v ceste prísť do osady Bílý Potok. Tak fajn, odľahlo mi zo srdca – ze máme jednu prekážku vyriešenú.

Trasa

Smědava – U studánky – traverz Jizery – Na Knejpě – U Knejpy – Čihadla – rozhledna na Čihadle – Nad Černým potokem – Pod Frýdlantským cimbuřím – Hajní kostel – vodopád Černého potoka – Hajní kostel – Frýdlantské cimbuří – Polední kameny – Pavlína louka – Smědava

Prídeme k vstupu na sezónnu cestu a pozerám – na ceste značka zákaz vjazdu. To čo je? Vojdem do priľahlého hotela a tam mi hovorili, že cesta na je uzavretá z dôvodu nehody a vyvrátenie žeriavu do potoka. No super – s celou túrou, ako som ju mal naplánovanú, sa môžem rozlúčiť. Ale pani na recepcii v hoteli mi povedala, že sa môžem dostať autom ku chate Smědava a odtiaľ môžeme spraviť naplánovanú túru z iného konca. Nebudeme skoro o nič ochudobnení. Tak fajn, k horskej chate Smědava sme sa dobre dostali, zaparkovali a vybrali sa na cestu. Lenže hop, pri mojom nadšení z toho, že konečne som na turistickej trase, som sa akosi pomýlil, že nejdem z Bílého Potoka, ale od Smědavy a vybral som sa inou značkou, ako som mal na rozhľadňu na Čihadle. Keďže som mal ísť z Bílého Potoka po zelenej, akosi mi to nedošlo a vybral som sa po zelenej aj od Smědavy. Mal som isť po červenej. A tak sme si spravili celkom „fajn” obchádzku po betónovej cyklistickej trase. Neprekáža, aj to sa stáva pri mojich cestách.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Cesta na Knajpu sa zvrhla na pochod dlhý 5 kilometrov po betónovej a panelovej cyklistickej trase. Konečne sme dorazili na Knajpu, dali sme si dobrý ovocný čajík a obdivovali sme vrcholové skaly hory Jizera, ktoré sa nám črtali v diaľke na severovýchode. Všetko bolo v pohode. Od Knajpy sme sa dostali po zhruba 10 minútach na rozhľadňu na Čihadle, kde sme si mohli pri peknom počasí vychutnať pôvodné jizersko-horské rašeliniská. Je to tam krásne, to sa nedá veľmi popísať, treba sa len a len pozerať a vychutnávať si pohľady. Turistická trasa stále viedla po panelovej ceste, už sme toho mali fakt viac ako dosť. Bola to zároveň cyklistická trasa a v zime určite slúžila ako bežecká cesta pre lyžiarov. Trvalo ešte ďalšiu polhodinu, kým sme sa dostali na rázcestie nad Černým potokem, kde začali pravé Jizerské hory pre peších turistov, odtiaľto viedla trasa lesnými cestami a chodníkmi. Bola krásna. Kopírovali sme Černý potok s jeho úžasnými veľmi fotogenickými zákutiami s charakteristickou scenériou Jizerských hôr. Síce všetko bolo podmáčané a mokré, ale bolo to svojím spôsobom veľmi krásne. Mám rád takéto krajinárske obrazy, takže som sa dosť často zastavil a cvakol som si pár záberov do foťáku, nie borovičky do brucha. Na ceste lesom a čistinami sme zaregistrovali prvé pohľady na skalné útvary Frýdlanstkého cimbuří. Po chvíľke sa ale chodník vnoril do lesa a začal klesať pod masívom Frydlanského cimbuří až k turistickej odbočke pod ním. Chodník bol širší - vykladaný kameňmi, ktorými sa dosť nepríjemne zostupovalo.

Na turistickej odbočke sme rozmýšľali, či sa vyberieme rovno do kopca na Frýdlantské cimbuří alebo odbehneme k vodopádom na Černém potoce. Moje srdce samozrejme pišťalo po pár záberoch vodopádov, keďže som so sebou ťahal statív a takisto som na fotenie vodných momentiek celkom zaťažený. Takže sme sa vybrali ešte celkom dobrý kus dolu nepríjemnou skalnou cestičkou a následne serpentínami až k vodopádom. Vodopády ma samozrejme nesklamali, bol som rád, že sme tam zbehli, aj keď sme vedeli, že nás čaká poriadny kus cesty do kopca a to som ešte tušil nepríjemný stupák priamo hore na Frýdlantské cimbuří. Po fotení vodopádov sme hodili do seba pribalené zlepence a užívali sme si pohľad na rozjašený Černý potok, ktorý nám skackal po skalách pred našimi zrakmi. Je tam veľmi pekne a okolitý les popretkávaný nezvyčajnými skalnými platňami sa mi veľmi páčil. Ale všetkého dočasu, ako sa hovorí.

Vydali sme sa na spiatočnú cestu na odbočku pod Frydlantským cimbuřím a následne sme odbočili priamo hore na Frýdlantske cimbuří. Moje tušenie ma nesklamalo – čakal nás celkom ostrý výstup do kopca. Dal zabrať mojim kolenám. Hore nás čakala odmena vo forme skalných útvarov Frýdlantského cimbuříi a následne aj lokalita Poledňových kamenů. Bolo to pravé vyvrcholenie nášho výjazdu. Zo skál sa otvárajú krásne výhľady na okolité skalné mesto i pohľady na krajinu Jizerských hôr. Jednoducho krása. Turisticky chodník sa ťahal ihličnatým lesom, kľukatil sa pomedzi rôzne skalné zoskupenia a vytŕčajúce pahýle vysušených stromov, ktorých tam bolo neúrekom. Sem-tam sme sa ešte brodili snehom, no bolo ho stále menej a menej, skôr sa už topil. Vodu z roztápajúceho snehu sme pocítili pri zostupe z Poledních kamenů. Ale to sme si užili neskôr, zatiaľ sme si užívali fantastické zoskupenia skál, ktoré nás sprevádzali turistickým chodníkom. Chodník sa postupne zvažoval do údolia a smeroval do traverzu Smědavského vrchu. Cestou sme síce nestretali davy turistov, ale aj tak som bol prekvapený, v akej obuvi sa niektorí ľudia vybrali do podmáčaného a vlhkého terénu. Mali sme obutú zimnú obuv, ale normálne sme otvárali oči, keď si ľudia dávali dolu z nôh tenisky a žmýkali si ponožky. Neskutočné a hlavne, keď mali so sebou deti.

Traverzovali sme Smědavskú horu v ihličnatom lese a ťažko rozpoznateľnom chodníku. Všade bolo plno snehu, pod ktorým sme cítili doslova kaluže vody. Sem-tam sme preskočili nejakú priehlbinu, kde sme tušili väčšie zoskupenia vody a takto sme sa dostali na červenú značku, ktorá viedla k chate Smědava. V diaľke som znovu videl vrchol kopca Jizera. Výstup naň som mal takisto vo svojom itinenári, ale žiaľ, vedel som, že tento cieľ dnes nedosiahnem. Aj keď som tam chcel ísť, času nebolo veľa. Bol to trest za to raňajšie poblúdenie.

Po červenej značke sme sa dostali k horskej chate Smědava a pri nej sme zavŕšili okruh dlhý približne 17 km. Tu sme si dali dobrú kávičku a kofolu – nasadli do auta a vybrali sa na cestu do Novej Vsi nad Nisou na ubytovanie.

Zhodnotenie

Musím skonštatovať, že Jizerské hory sú krásnym horským zoskupením našich susedov, majú neskutočnú atmosféru pokojných kopcov so skalnatými mestečkami, ktoré ich pokrývajú. Sú síce dosť popretkávané cyklistickými a bežkárskymi trasami, ale i turisti si tu po určitom úsilí a dobrom naplánovaní trasy prídu na svoje. Budú odtiaľto odchádzať s prísľubom na návrat do týchto končín.

Fórum 11 príspevkov
Čihadla a Frýdlantské cimbuří 01/12/14 13:32 11 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Príbeh Strata ferratového panictva „Vlado, tak som dala svoju prvú ferratu!“ - zaštebotala mi susedka pri našom stretnutí. Som veľký ješiťák, ako každý chlap, a zasiahlo ma to. Tento oznam mi spravil jazvu na mojom srdci. Tvár mi od závisti zbledla, následne sa na nej vystriedala celá paleta dúhových farieb. Preglgol som slinu horkú ako blen. Vkĺzla do môjho vnútra, bolestivo zasiahla a rozžeravila otvorenú ranu mojej ješitnosti. 31/12/19 Vladimír Popluhár Príbehy
Túra Chorvátsko – Staza Ante Premužića očami dovolenkára Konečne autom hore! Moje pologule v zadnej časti tela sú poriadne zlepené. Ktovie, či sa niekedy od seba aj odlepia. To je ale hudba budúcnosti. Strach a opatrnosť veru zapôsobili na moje telo efektom zvýšenej potivosti. Ale čo už, keď som sa na toto nechal prehovoriť. Veru ísť serpentínami na chorvátskom pobreží do výšky 1200 metrov na 10 km je celkom pekný a stresujúci zážitok. Hlavne pre nás – cestných pirátov rovinatých ciest. Na rovine sa môžeme predvádzať, ale úsek serpentín zo Sv. Jure po dedinku Oltari je celkom náročný na sústredenie pri jazde, ale zvládol som ho. 26/11/19 Vladimír Popluhár Svet
Príbeh Večer pelendrekom, ráno metlou?! Som už postarší človek – čas uteká okolo mňa ako splašený kôň. Ale s tým už nič nenarobím. Sem-tam sa vrátim mysľou do minulosti. Spomeniem si na niektoré zážitky, ktoré som zažil v mojom živote. Keď si už spomeniem, tak si ich radšej aj zapíšem, možno už za 20 rokov si na ne nespomeniem, tak ak bude všetko v poriadku – aspoň si ich potom prečítam. 15/11/19 Vladimír Popluhár Príbehy
Najnovšie články na titulke
 
Prístrešok Zájelšie nad Hornou Breznicou Pri modrej značke z Púchova smerom k Vršatským bradlám som narazil kúsok nad obcou Horná Breznica na prístrešok nezaznamenaný v mape. Pravdupovediac, ak by som miestom prechádzal cez deň, tak by som ho vôbec nevyhodnotil ako vhodný na bivak. Bol by len vynikajúcim miestom na oddych s výhľadom na oblasť Hornej Breznice, s Vršatskými bradlami na horizonte. No keďže som sa tu ocitol v momente hľadania vhodného miesta na nocľah, altánok mi prišiel ako dar z nebies. dnes Vladimír Mikuš Biele Karpaty
Správa Združenie horských útulní Škótsko (MBA) Horské chaty a útulne sa nachádzajú vo väčšine pohorí v Európe i mimo nej. Väčšinou musíte za ich použitie platiť, rezervovať si miesto vopred (napríklad Korzika) a v mnohých si môžete kúpiť aj jedlo a pitie. Vo Veľkej Británii je to veľmi odlišné. Tu existuje dlhá tradícia otvorených prístreškov (útulni) zvaných Bothies, ktoré sú k dispozícii všetkým bezplatne. Žiadna rezervácia, jednoducho príďte. Veľmi málo zariadenia, musíte mať so sebou všetko, čo si myslíte, že budete potrebovať. včera Pavol Horváth Zaujímavosti
Túra Na Čachtický hrad a Veľký Plešivec s deťmi Po minulotýždňových doslova monzúnových dažďoch tento víkend opäť nesľubuje ideálne počasie na turistiku. No aj naši dvaja turisti vedia, že neexistuje zlé počasie, iba zle vybavený turista. S týmto heslom v sobotu ráno chalani mudrujú nad mapou hradov západného Slovenska. Nedosiahnutých cieľov je v nej ešte veľa. Máme záujem o miesta, kde nestretneme veľa ľudí. No okrem hradu by sme sa radi pekne prešli, predýchali pľúca, čo je v "rúškovej" dobe veľmi potrebné. S maminou si balia batohy a ja sa s radosťou pripájam. 29/10/20 Daniela Mäkká Malé Karpaty

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Čihadla a Frýdlantské cimbuří 01/12/14 13:32 11 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Česká republika: Jizerské hory
  • Počet dní
    • 1
  • Nadmorská výška
    • max: 1029 m n. m. – Frýdlantské cimbuří
    • min: 601 m n. m. – vodopád na Černém potoce
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 701 m
    • klesanie: 701 m
  • Vzdialenosť
    • 17 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • jar
  • Dátum túry
    • 18.04.2014
  • Voda
    • Chata Smědava, rozhledna na Čihadle
  • Doprava
    • parkovisko pri horskej chate Smědava
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.57 (0.22)