Túra

Iľanovo – Poludnica – Trangoška

17.11.14
Poludnica – výškou priemerný, no z hĺbky Liptovskej kotliny predsa výrazný nízkotatranský vrchol, hrdo sa týčiaci nad mestom Liptovský Mikuláš. Jeho návštevu som si plánoval už v júni, no skrátený pobyt v Liptovskom Jáne, navyše s deťmi, mi to neumožnil. Prišiel september a s ním ďalšia príležitosť.

Trasa

Iľanovo – Predná Poludnica – Poludnica – sedlo pod Kúpeľom – Kosienky – sedlo Javorie – Pod Krúpovou hoľou – Kráľov stôl – Krúpovo sedlo – rázc. na Krúpovo sedlo – Chata gen. M. R. Štefánika – Horný salaš – Trangoška

Očarený Poludnicou

Prvý septembrový týždeň som pár dní brigádoval na chalupe pri Ružomberku. V piatok večer sme končili a mňa čakal presun za partiou na víkendovú „chatovicu“ v Mýte pod Ďumbierom. Vtedy mi opäť napadla Poludnica, okolo ktorej som si vystaval sobotňajší plán. Začiatok som logicko-logisticky stanovil na Iľanovo, mestskú časť Liptovského Mikuláša, do ktorej ma zaviezol spoj č. 4. Po radách šoféra som vystúpil na konečnej „otočke“ a zamieril po asfaltke popri družstve do Iľanovskej doliny.

Ďalšou indíciou bola chata po ľavej strane, ku ktorej som sa dostal cez mostík nad Iľanoviankou. Objavil som modrú šípku na skale a polozvalený smerovník s tabuľkou Poludnice, ukazujúcej do potoka. Krížom cez lúku som stúpajúc zamieril do lesa a bol som voľný. Zažil som to mnohokrát. Tichý ranný les, vysoká vlhkosť ovzdušia, vyzliekanie vrchných vrstiev. Podmienky a rituály pevne spojené s pocitom, že som opäť na pár chvíľ odstrihnutý od civilizácie. Únava zo skorého vstávania ide bokom, všetkými zmyslami vnímam impulzy okolia. Kráčam a detsky sa teším.

Samotný výstup na Poludnicu nepatrí k najľahším, z Iľanova treba vystúpať okolo 900 výškových metrov. Počas prvej etapy sa výhľady ukazovali len sporadicky a smerovali výhradne na liptovskú stranu. Po dosiahnutí Končitého vrchu som sa dostal na úzky hrebeň so strmým odlesneným južným svahom. Neďaleko na západe sa dvíhala do výšky Siná, na juhu ma čakal rozložitý masív Krakovej hole, najbližšie bola juhovýchodným smerom Poludnica. Opäť som sa ponoril do lesa, z ktorého zaznievalo vzdialené ručanie jeleňa. Vrchné partie Poludnice bohato zdobia ostrovčeky skál, jedna z nich leží priamo na chodníku a prekonáva sa pomocou zeleného kovového rebríka.

Znenazdajky som vyšiel z lesa a bol som pri smerovníku na lúke Prednej (Malej) Poludnice. Hlboko podo mnou ležala Liptovská kotlina, za ňou na horizonte sa črtala hradba Západných Tatier, napriek zväčšenej oblačnosti som zahliadol aj Kriváň. Pri ústí Jánskej doliny čupeli domčeky Liptovského Jána, medzi mnou a ním sedlo Rakytovica, ktorým z Liptovského Jána vedie zelená značka. Jesť som sa zatiaľ nechystal, popri pamätnej tabuľke venovanej tragicky zosnulému Milanovi Jurečkovi som sa presunul na hlavný vrchol Poludnice (1549 m). Pätnásťminútový pochod mi „spríjemnilo“ pár popadaných stromov. Hlavný vrchol výhľadmi výborne dopĺňa rozhľad z Prednej Poludnice, spolu poskytujú bezchybný kruhový výhľad. Okrem spomínanej Sinej či Chopka sa najbližšie nachádzal hrebienok s Magurou a Kurencami, priamo na juh som „čítal“ svoju ďalšiu cestu prevažne hustým lesom v pozadí s mohutnou Krakovou hoľou.

Pri zostupe mi Poludnica ukázala svoju ďalšiu tvár. Vysoká skalná stena, popri ktorej som sa uberal, bola posiata desiatkami jaskynných útvarov, „miestností“, dier (skalné okná) či tunelov, ktoré umožňujú prechod na opačnú stranu steny. Má to tam jedinečné, fotkou nevystihnuteľné čaro. Krásy Poludnice sa jednoducho musia vidieť a zažiť.

Cez Krakovu hoľu na hrebeň

Chodník z Poludnice sprvoti prudšie klesal, no vzápätí som už opäť zaberal v ústrety vrchu Kúpeľ, baviac sa myšlienkou, ako sa na Kúpeli parádne kúpem vo vlastnom pote. Zo sedla pod Kúpeľom smerom ku Krakovej holi začal divokejší, resp. človekom menej dotknutý úsek cesty, chodník bol málo prechodený, vegetácia bujnela, mierne stúpajúcim traverzom som sa blížil do Predného sedla (Prednie sedlo). Pri smerovníku som si doprial prvé jedlo a mentálne som sa pripravil na pochod kosodrevinou, ktorá ma mala sprevádzať až na Kosienky. V živej pamäti som mal spomienku, ako mi zakrpatené ihličnany sťažovali putovanie na južnej strane pohoria. Tu to bolo lepšie, no občasným šmykom či potknutiam na trčiacich koreňoch som sa nevyhol. Pohľad dopredu na rozsiahlu poľanu ma upokojoval a veštil, že moje minitrápenie sa čoskoro skončí. Potešilo aj veľké množstvo malín, zrejúcich na dosah ruky. Z rázcestia Kosienky je možné odbočiť na neďaleký vrchol Krakovej hole, no čas mi to tentoraz neumožnil, ani viditeľnosť nejako zvlášť nelákala. Pre mňa známym traverzovým, už o poznanie prešľapanejším chodníkom som sa pobral do sedla Javorie. Cestou som zachytil nejaké hlasy, preto som párkrát pískol, aby sa o mne vedelo, a čochvíľa som sa rozprával s trojicou turistiek, podľa prízvuku z blízkeho okolia.

V sedle Javorie som zostal nemilo prekvapený, ako sa to tu za dva roky zmenilo, rozumej odlesnilo. Širokým pásom vyrúbaného lesa viedol hodnú chvíľu strmý chodník na Tanečnicu. Až neskôr ma obklopil les, kosodrevina a lány čučoriedčia. Prechodom Tanečnice a neskôr Prašivej som opäť nabral výšku a dosiahol červenkasto sfarbenú lúčnu časť hrebeňa - Kráľov stôl, ktorú som si obľúbil kvôli jedinečným výhľadom. Zjavne sa tu páči viacerým, keďže stretnutí s ľuďmi pribúdalo. Vrchol spoločenskosti ma ešte len čakal, zo Širokej doliny i z Demänovského sedla sa trúsili malé postavičky, dopĺňajúce skupinky v Krúpovom sedle a na Ďumbieri. Bez zbytočných odkladov som sa zaradil do prúdu smer Chata generála M. R. Štefánika.

V hĺbke doliny sa vinul „zelený“ chodník na Trangošku, ktorým som zanedlho mal ísť. Prvýkrát som sa aktívne podieľal na chode a obrate chaty, objednal som si jedno pivo, ďakujúc skupine českých turistov, ktorí ma pustili pred seba. Vzhľadom na ich počet sa chystali objednať litre polievky. Polhodinku som si vychutnával pohľady od chaty, najmä na Veľký Gápeľ, potom sa opäť ohlásil čas. Dole ma čakajú a dohodnutá 15-ta hodina sa neúprosne blíži. Započal som teda dlhý zostup v spoločnosti potôčika Bystrianky. Z času na čas sa na pleci mládenca či len tak odhodený v tráve objavil kus metrovice, ktorú pre potreby chaty za šálku čaju nosia hore vynáškyschopní a vynáškychtiví nadšenci. Zastávku som si spravil na Hornom salaši pri odbočke k Jaskyni mŕtvych netopierov. Veľa som o nej počul, teraz som pri nej... a veď raz ju navštívim.

Záver

Pár minút pred 15-tou som prišiel na Trangošku a zasadol do dreveného altánku. V mysli som si premietal dnešnú cestu a zážitky z nej. Najviac na mňa zapôsobil relatívne nedotknutý kút prírody na sever od Krakovej hole, červenkasté, jeseň ohlasujúce lúky Kráľovho stola pod Krúpovou hoľou a najmä mnohoraká krása Poludnice, ktorú odporúčam známym, odkedy som sa z nej vrátil.

Fórum 10 príspevkov
Iľanovo – Poludnica – Trangoška 19/11/14 15:06 10 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Veľký Choč s deťmi Ak by som mal akcii priradiť nejaký počiatok, „prvú zmienku o obci“, vrátil by som sa 6 rokov dozadu, keď som s ešte len trojročným Alexom zavítal na Bačovské dni do Malatinej. Ochutnávka syrov, vlastnoručná výroba šálky z hliny a súťaž v plieskaní bičom patrili k vrcholom. V ten deň sa mi podarilo do Alexovho slovníka infiltrovať výrazy „bič“ a „Choč“, ktorý sme v to popoludnie obdivovali z viacerých strán. Odvtedy neuplynul rok, aby sa Alex nespýtal, kedy pôjdeme na Choč. 24/01/19 Radoslav Jurčina Veľká Fatra a Choč
Túra Návrat do detstva – salaše pod Čiernym kameňom Z detstva mám na dovolenky v Liptovských Revúcach krásne spomienky. Nekonečná cesta Škodou stodesať, ktorú nám spríjemňovalo „la šánte mí kantáre“ zo staručkej Aiwy, tuhý boj nášho staručkého auta so stúpaním na Donovaly, ukončený buď výdychom úľavy celej posádky alebo vyvretou vodou. 17/01/19 Radoslav Jurčina Veľká Fatra a Choč
Túra Na Vápeč cez Baské Strážovské vrchy som naposledy brázdil pred tromi rokmi s parťákmi. Náš pôvodný zámer prejsť trasu z Vrícka do Hornej Poruby nakoniec nevyšiel a skončili sme v Zliechove. Vypadol tak jeden z našich hlavných cieľov – Vápeč. V hlave som ho však držal poctivo ďalej, a keďže nás tohtoročné „leto“ nie a nie opustiť, zosnoval som okolo tejto vápencovej hrudy trasu. Parťák sa tentoraz nenašiel, a tak som vyrazil sám. 14/12/18 Radoslav Jurčina Strážovské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Ferrata Dolomity – Cascata Rio di Fanes Dolomity sú jedno z mojich obľúbených miest a nikdy dlho neváham, keď je možnosť sa tam vrátiť. Tento rok som ich navštívil dvakrát a zakaždým sa dostala do programu aj turisticko-ferratová prechádzka v oblasti Province of Belluno. Príjemný a relaxačný okruh s prechodom okolo vodopádov Cascate di Fanes je spojený s lezením cez ferraty, ktoré sú vybudované pri oboch veľkých vodopádoch. dnes Michal Mikuláš Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
Túra Žarnovica – Paradajs – Sklené Teplice – Žiar n. Hronom Babie leto vyčíňa. Teploty lámu rekordy pre október. Denné aj nočné. Chcelo by to vyraziť do prírody aspoň na dva víkendové dni. Moje pokusy s kontaktovaním ľudí náchylných na túto aktivitu zostávajú bez odozvy. Nič mi neostáva, len zo zásobníka ešte nezrealizovaných trás vybrať jeden hrdzavejúci projekt a vydať sa na cestu sám. Treba ho stihnúť, pokiaľ sám nepodľahnem korózii. Bude to spoznávanie západných oblastí Štiavnických vrchov červenou zo Žarnovice do Žiaru nad Hronom. Väčšinu ostatných značených turistických chodníkov z a do Banskej Štiavnice som prešiel. No tento je pre mňa okrem krátkeho úseku neznámy. včera Vladimír Mikuš Štiavnické vrchy
Reportáž Namiesto ostnatého drôtu voľný pohyb ľudí aj zvierat Pred tridsiatimi rokmi padla Železná opona, ktorá nás oddeľovala od slobodného západu. Na celom úseku železnej opony v rámci ČSSR zomrelo podľa Ústavu pamäti národa 280 civilných obyvateľov. Na slovenskej časti opony bolo pri pokuse o prechod hranice smerom na západ usmrtených 42 osôb zastrelením, elektrickým prúdom, výbuchom mín, roztrhaním psami a inými zákrokmi príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a Pohraničnej stráže. Dnes je režim na hranici absolútne opačný. Vzhľadom na minulosť týchto miest sa v nich zachovala viac alebo menej neporušená príroda, do ktorej sa chodí na túry, cyklotúry či len obyčajné vychádzky. Navyše, s voľným prekračovaním hranice, o ktorej niekedy v poli ani nevieme, kde presne je, a v tej chvíli to ani nie je dôležité. 17/11/19 Soňa Mäkká Publicistika

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Iľanovo – Poludnica – Trangoška 19/11/14 15:06 10 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Nízke Tatry - Ďumbierske Tatry - Demänovské vrchy (Národný park Nízke Tatry)
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1923 m n. m.
    • min: 635 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 2139 m
    • klesanie: 1659 m
  • Vzdialenosť
    • 23 km
  • Náročnosť
    • 4
  • Ročné obdobie
    • jeseň
  • Dátum túry
    • 06.09.2014
  • Štart trasy
    • šírka: 49.0521 ° SŠ
      dĺžka: 19.6171 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.9246 ° SŠ
      dĺžka: 19.6096 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • Chata gen. M. R. Štefánika pod Ďumbierom
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Liptovský Mikuláš (vlak, bus, MHD-MAD) - Iľanovo (bus, MHD-MAD)
      Trangoška (bus) - Brezno (vlak, bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.66 (0.08)