Túra

Jedľ. Kostoľany – Veľ. Inovec – N. Baňa

01.12.14
Bola sobota podvečer a po hrebeňovke Vtáčnika sme si vychutnávali chvíle oddychu na chate kamoša Jura na štále Borisko nad Jedľovými Kostoľanmi. Vtedy padla definitíva, že si pobyt na horách predĺžim o ďalší deň a v rámci spoznávania nových pohorí sa prejdem Pohronským Inovcom.

Trasa

Štál Borisko – Jedľové Kostoľany – Živánska veža – Osná dolina, horáreň – Pod Malým Inovcom – Inovecké sedlo – Veľký Inovec – Loksova lúka – Bukovina – Osuchovie Dvor – Záhrb – Nová Baňa

Rozhľadňa, rieka a veža

Vždy, keď som myslel na Pohronský Inovec, uvažoval som o červenej trase z Novej Bane do Žitavian (Zlaté Moravce). Situácia sa vyvinula tak, že som nocoval len pár kilometrov od Inovca. Tak prečo sa nechopiť šance? Budík som nastavil na 6.30 h a krátko po siedmej som sa pohľadom lúčil so spiacimi parťákmi. V osade Borisko panoval pokoj, ako sa na nedeľu ráno sluší a patrí. Sledovaný očami niekoľkých štvornohých priateľov som zamieril k Jedľovým Kostoľanom. V sedle nad obcou sa nachádza odbočka na Drieňovú, na vrchole ktorej stojí rozhľadňa. Včera sme ju s Petrom navštívili a poobdivovali Pohronský Inovec na jednej strane, na druhej zapadajúce Slnko nad Tribečom. Do dediny som zbehol priamo dole vyjazdenou cestou, červená značka vedie okľukou cez Lukáčov štál. Za dedinou som na ceste, vedúcej zo Zlatých Moraviec do Malej Lehoty, odbočil najprv vľavo. Kvôli Žitave, riečke, ktorá tu neďaleko pramení a ktorú od detstva poznám ako väčší tok v desiatkach kilometrov vzdialených Úľanoch, aj kvôli Živánskej veži, stredovekej stavbe stojacej na svahu na jednom z ohybov cesty.

Živánsku vežu som od cesty takmer nezbadal. V orientácii mi pomohol výtlačok mapy z internetu a najmä hnedá tabuľa na okraji asfaltky upozorňujúca na kultúrnu pamiatku. Hoci ide o zrúcaninu, očakával som aspoň náznak chodníčka k nej. Prešiel som takmer celý ohyb cesty okolo veže a chodník nikde. Vrátil som sa, vybral si trochu redšiu húštinu a vnikol dnu ako partizán. Strmý svah som s ťažkým ruksakom prekonával takmer štvornožky. A bol som pri múroch. Živánska veža, patriaca ku hradu Hrušov, bola postavená v stredoveku nad dôležitou obchodnou cestou vedúcou z Novej Bane. Jej posádka cestu strážila a vyberala mýto. Fotiac vežu zo všetkých možných uhlov som sa dostal na miesto, kde stojí informačná tabuľa a kde sa od cesty krásne kľukatí úzky chodníček. Keď som po ňom zišiel dole, zistil som, že som pár metrov od miesta, kde som sa sklamane otočil a začal hľadať najpriechodnejší porast.

Osnou dolinou na Inovec a Bukovinu

Žitava ma sprevádzala aj cestou späť. Po opätovnom prechode okolo Jedľových Kostolian som začal vyhliadať vchod do Osnej doliny. Prezeral som si prvú dolinku, opatrenú pri vchode závorou, keď odrazu pri mne zastavilo jedno z mála áut, ktoré šli okolo – policajná hliadka. Zjavne sa im nepozdával môj trojdňový horský vzhľad a veľký batoh na chrbte. V nedeľu ráno sa takto zo zábavy nechodí. Legitimoval som sa a keď sa ukázalo, že som v poriadku, zaželali sme si pekný deň.

Ďalšia dolina v poradí bola moja – Osná. Na jej začiatku stojí usadlosť, zrejme bývalá horáreň, ako hlási text na smerovníku. Celou dolinou v dĺžke takmer 9 kilometrov vedie široká cesta, vedľa si žblnkoce Osný potok, ktorý s okolitým rastlinným zázemím vytvára krásne zákutia. Napriek tomu, že na jednom mieste sa prechádza cez kameňolom, cítil som sa v Osnej doline príjemne. Tu som svojimi krokmi vyplašil dve srnky, inde sa nad cestou vzniesol veľký okrídlený dravec. V blízkosti Malého Inovca začalo lesných ciest pribúdať, značka ma pred Veľkým Inovcom priviedla k závore, kde stálo zaparkované auto. Žeby chatár? Nasledovala priestranná lúka s prvými výhľadmi, na ktorej sa mal nachádzať prameň. A veru aj bol, a pomerne výdatný. Za pár minút som stál pri turistickej chate. Dvere dokorán, nahliadol som dnu, ale nikoho som nevidel. Ani počas nasledujúcej polhodiny, sediac na lavičke a obedujúc, som majiteľa auta nezazrel.

Pobral som sa teda na neďaleký vrchol Veľkého Inovca (901 m), nachádzajúci sa na lúčke na pár metrov vysokej skale. Vyliezol som hore a zadíval sa na ponuku. V prevažne nížinnej krajine si pozornosť pýtali hlavne Štiavnické vrchy s najvyšším Sitnom, ale v dohľade boli aj nevábne mochovské komíny. Po chvíli kochania sa ku mne doľahli hlasy a postupne dorazila skupina cykloturistov, pre ktorých je dostupné v podstate celé pohorie. Samota ma lákala viac, preto som vykročil za ďalším skvostom Pohronského Inovca, ktorou je Loksova lúka. Rozsiahla trávnatá úboč, vkusne doplnená krovinami a skupinami či samostatne stojacimi drevinami. Tu som musel nazrieť do mapy a uistiť sa, že po lúke sa schádza po jej pravom okraji. Na konci lúky sa pridružuje cesta neustále klesajúca do Bukoviny, čo je mestská časť Novej Bane na úpätí Inovca. Je obkolesená pasienkami, z ktorých ma zvedavo pozoroval najmä hovädzí dobytok. Za horskou osadou som prechádzal nádhernou jarnou alejou, z času na čas zamieriac objektív na fotogenickú skupinu kráv. Spokojne som si vychutnával slnečné popoludnie, veď času som mal na rozdávanie.

„Kufring“ desaťročia alebo Ako som zavítal na Osuchovie Dvor

Lesná cesta do Novej Bane ma viedla neomylne, na križovatkách smer spoľahlivo ukázala červená značka. Až prišla mierne stúpajúca lúčka, ktorú moja cesta ignorovala, skrátka odbáčala doprava. Značku som nevidel ani tam, ani tam, môj výtlačok mapy siahal akurát po lúku. Pri počítači zvyšok trasy vyzeral jasne a zrozumiteľne. Tu nie. Rozhodol som sa pre cestu, ktorá len klesala. Po kilometri si hovorím, že asi idem zle, no otočiť som sa nemienil, veď cesta musí ísť do mesta. Po ďalších desiatkach metrov som sa dostal na miesto, odkiaľ som v hĺbke pod sebou uvidel rýchlostnú cestu PR1BINA (R1). Tu sa moja cesta skrútila doľava o takmer celých 180 stupňov. Došlo mi, že poctivo vrstevnicujem kopec, ktorý má vrchol nevysoko nado mnou. Ach, tá lúčka...

Po ďalšom kilometri som bol stále bez značky, ale nad Novou Baňou. Lesnú cestu preťala asfaltová a s ňou ďalšia dilema, kade ďalej. Značka je určite vľavo, ale tým smerom cesta stúpa. Pôjdem vpravo, dole sa nejako uličkami dostanem. Nohy poďakovali, že nemusia do kopca, no o chvíľu bolo opäť všetko inak. Významná značka slepej uličky, cesta ukončená niekoľkými dvormi, prekvapené pohľady obyvateľov domov (pozn. doma som z mapy vyčítal, že som sa ocitol na Osuchovie Dvore). Zúfalo som pozeral dokola a hľadal nejaký chodníček, no bezúspešne, samé domy, záhrady a najmä ploty. Verbálne som vyjadril svoje aktuálne pocity a zamieril som späť do kopca. Nadával som a nohy tiež. Po čiernej chvíľke čoskoro prišla červená v podobe značky, neskôr aj rázcestník Záhrb, ktorý som mal míňať skoro pred hodinou.

Záver

Na železničnú stanicu to bolo stále 40 minút, a tak som znovu kopol do vrtule, aby som získal aspoň nejaký náskok na vlak. Banícke mestečko som vnímal ako mierne zrýchlený film. Škoda, bol som tu prvýkrát. Jedinou, aj keď chabou, útechou bolo, že staničný šenk bol zavretý. Aspoň som nemusel ľutovať zameškané záverečné pivko.

Fórum 15 príspevkov
Jedľ. Kostoľany – Veľ. Inovec – N. Baňa 03/12/14 16:54 15 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Veľký Choč s deťmi Ak by som mal akcii priradiť nejaký počiatok, „prvú zmienku o obci“, vrátil by som sa 6 rokov dozadu, keď som s ešte len trojročným Alexom zavítal na Bačovské dni do Malatinej. Ochutnávka syrov, vlastnoručná výroba šálky z hliny a súťaž v plieskaní bičom patrili k vrcholom. V ten deň sa mi podarilo do Alexovho slovníka infiltrovať výrazy „bič“ a „Choč“, ktorý sme v to popoludnie obdivovali z viacerých strán. Odvtedy neuplynul rok, aby sa Alex nespýtal, kedy pôjdeme na Choč. 24/01/19 Radoslav Jurčina Veľká Fatra a Choč
Túra Návrat do detstva – salaše pod Čiernym kameňom Z detstva mám na dovolenky v Liptovských Revúcach krásne spomienky. Nekonečná cesta Škodou stodesať, ktorú nám spríjemňovalo „la šánte mí kantáre“ zo staručkej Aiwy, tuhý boj nášho staručkého auta so stúpaním na Donovaly, ukončený buď výdychom úľavy celej posádky alebo vyvretou vodou. 17/01/19 Radoslav Jurčina Veľká Fatra a Choč
Túra Na Vápeč cez Baské Strážovské vrchy som naposledy brázdil pred tromi rokmi s parťákmi. Náš pôvodný zámer prejsť trasu z Vrícka do Hornej Poruby nakoniec nevyšiel a skončili sme v Zliechove. Vypadol tak jeden z našich hlavných cieľov – Vápeč. V hlave som ho však držal poctivo ďalej, a keďže nás tohtoročné „leto“ nie a nie opustiť, zosnoval som okolo tejto vápencovej hrudy trasu. Parťák sa tentoraz nenašiel, a tak som vyrazil sám. 14/12/18 Radoslav Jurčina Strážovské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Dachstein - na Stoderzinken cez Notgasse Konečne prišlo babie leto. Zo zoznamu plánovaných túr vyberám Dachstein, pretože tam som tohoto roku ešte nebol. Pôjdem na prechádzku podľa pána Paulisa, ktorý dáva reportáže zo svojich výletov na internet. Už ani neviem, prečo treba ísť cez Notgasse. Ale keď tadiaľ chodieva pán Paulis, nebude to zlá voľba. Druhým cieľom je obehať ferraty, ktoré sú tesne pod vrcholom kopca. dnes Martin Knor Svet
Rozhovor Keď človek dôjde prvý, je to už len čerešnička na torte Mužské prvenstvo v Slovenskej ultratrailovej lige 2019 patrí Mikulášovi Kérimu, ktorý svojím celoročným ziskom 8195,5 bodov nasadil latku naozaj vysoko. Svoje víťazstvo si zaslúžil skvelými výkonmi počas celej ultrabežeckej sezóny. Na ôsmich podujatiach SUT si vybojoval dvakrát 5. miesto (MF100 a NTS), raz 3. (P100), trikrát 2. (SŽ77, V100, RZB) a na dvoch podujatiach do cieľa dobehol ako prvý (L100, H100). Na tropickej Hriňovskej stovke (124 km, 5200 m+) zdolal náročnú trasu v čase 15:26:30, s takmer 1,5-hodinovým náskokom pred druhým Reném Mrázom. Miki je stálica slovenskej ultratrailovej scény, a tak mi nedalo a vyspovedala som ho, ako to robí, že mu to tak behá. včera Júlia Batmendijnová Rozhovory
Túra Potulky okolo Bukowiny Tatrzańskej Tatranskú Bukovinu (poľ. Bukowina Tatrzańska) sme už viackrát navštívili. Prostredie Podhalia (poľ. Podhale) obľubujeme najmä pre nenáročné, ľudoprázdne prechádzky s neopakovateľnými pohľadmi na Tatry. Obdivujeme kde-tu roztrúsené “živé” salaše - bacówki, či kulinárske špeciality. Okolie je posiate množstvom obydlí, čo špacírku predurčuje na bezpečnú alternatívu k vysokohorským túram v období s nepriaznivým počasím. včera Roman Matkovčík Vysoké a Belianske Tatry

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Jedľ. Kostoľany – Veľ. Inovec – N. Baňa 03/12/14 16:54 15 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Pohronský Inovec
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 901 m n. m.
    • min: 205 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 936 m
    • klesanie: 1144 m
  • Vzdialenosť
    • 30 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 04.05.2014
  • Štart trasy
    • šírka: 48.4847 ° SŠ
      dĺžka: 18.4807 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.41279 ° SŠ
      dĺžka: 18.64627 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • lúka pod Veľkým Inovcom, Chata na Veľkom Inovci
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Zlaté Moravce (vlak, bus) - Jedľové Kostoľany (bus)
      Nová Baňa (vlak, bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.78 (0.22)