Trasa

Juskova Voľa – Rokytová – Menší vrch – Makovica – skaly pod Pariakovou – rázc. nad Hanuščákovou lúkou – Jasová skala – Juskova Voľa

Túru začínam na konci obce, kde sú pri konečnej autobusovej zastávke umiestnené dve mapy na stojanoch, informačná tabuľa a dva stojany so smerovníkmi. Jeden klasický turistický, druhý pre trasy miestne – cyklo i turistické. Začína tu oddychovo–náučný okruh, vytvorený v spolupráci obce a cirkevnej školy v prírode. Nuž, čosi sa pre turistický ruch aj robí, čo ma potešilo.

Začiatok trasy vedie súbežne s prvými dvomi zastávkami okruhu, ktorými sú ukážka bývalej lesnej úzkokoľajky a močidlá konope. Ďalej vedie trasa lúkami, ktorých tráva je po chladnej noci postriebrená srieňom. Trochu ďalej sa na okraji lúky zjavuje čosi ako luxusný posed, pri bližšej obhliadke vidieť na hornej časti objektu nápis – chata Sova. Nuž, zaujímavý nápad.

Po vnorení sa do lesa chodník vedie pekným, zaujímavým terénom, keďže tento bočný hrebeň je porastený riedkym dubovo–bukovým lesom, pričom to všetko spestrujú sem–tam akoby pohodené andezitové skaly. Keď dosiahnem Rokytovú, otvoria sa na južnú stranu prekvapujúco dobré výhľady. Je tu totiž miesto so skalným svahom, kde sa stromy neuchytili. Je tu stôl s lavicami ako miesto na odpočinok. Aj trochu ďalej sú, už obmedzené výhľady na opačnú stranu, ale len vďaka rúbanisku. Trasa ďalej pokračuje hrebeňom, náhle sa však začínajú objavovať prvé polomy, pravdepodobne následky víchric z mája tohto roku. Nuž a hrebeň sa neobchádza ľahko. Cesta je miestami poriadne zarúbaná, po dvojtýždňovej nečinnosti následkom choroby je moja kondička o ničom, takže mám krst, ako sa patrí.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Navyše pri obchádzaní polomov som stratil značku, a tak idem len priamo hore na hrebeň. Nie nadarmo sa hovorí – všetko zlé je aj na niečo dobré. Prichádzajúc k starému rúbanisku zrazu zbadám jelenie parohy, potom druhé... a pochopím, že vidím pasúce sa jelene. Hneď ma prezradí škrekot sojky, nato sa zdvihnú hlavy laní (tie som doteraz vôbec nevidel) a po nich aj majestátne hlavy jeleňov. Nasledujú najprv zvedavé pohľady, pri pokuse zvečniť zážitok fotoaparátom už na nič nečakajú a nasleduje klasický útek. Pekný zážitok, aj keď stretnutiu s rysom sa to nevyrovná.

Onedlho som na hrebeni, kde z miesta Menší vrch sa otvárajú ďalšie výhľady, tiež vďaka rúbanisku. Tentoraz je to západným smerom, a tak vidieť Kráľovu hoľu i Vysoké Tatry. Je opar, tak to nie je bohviečo, ale aj tak stoja za vynaloženú námahu pri obchádzaní polomov a mám z nich radosť.

Pokračujem hrebeňom k Makovici. Tam ma, pochopiteľne, kvôli možným výhľadom lákajú vykrývače, sú ale oplotené, nie je tam nik a nechcem ísť bez súhlasu prípadnej „ochranky“. Pamätám si pritom, že kedysi tam boli vojaci so strážnymi psami. Jeden obyčajný kovový stožiar ma predsa nakoniec zláka. Nemá oplotenie a rebrík na ňom vedie hneď od zeme a priam vyzýva, aby som išiel hore. Nuž, výhľady stáli za to, východným smerom celé údolia zaliate inverziou, nad ňou tróniaci Vihorlat, na západe bez inverzie, ale pre zmenu farebné údolia a vzadu Tatry – Vysoké i Nízke. Ťažko sa odchádzalo, no čakala ma ešte dosť dlhá túra. A to som nevedel, že priam tortúra.

Pokračujúc po hrebeni, za chvíľu naďabím na modrú značku, vedúcu dole z hrebeňa. Po pravej strane chodníka je akási chatka, uzamknutá, ale s voľne prístupným pôjdom, kde by sa dalo v prípade núdze ukryť či prespať. Onedlho značka prichádza na rozbahnený úsek rozjazdený ťažkými lesnými mechanizmami. Navyše žltá vedie zdanlivo vľavo, pričom si pamätám, že podľa http://mapy.hiking.sk má ísť vpravo (so sebou mám len 1. vydanie mapy VKÚ Harmanec, kde uvedené trasy ešte nie sú zakreslené). Nuž, držím sa príslovia „ľahko na cvičisku, ťažko na bojisku“.

Značka vedie naspäť popod hrebeň takmer pod Makovicu, obchádzam znova polomy, nechce sa mi ani vyťahovať mapu, akú mám. Potom sa úplne stráca, pravdepodobne kedysi viedla rovno z Makovice, ale to len hádam. Vraciam sa znova na pôvodné miesto, a ozaj pokračovanie žltej nenachádzam inak ako predtým. Nechcem vynechať žltú odbočku ku skalám pod Pariakovou, keď som došiel až sem. Znova tvrdohlavo a zbytočne skúšam žltú, až definitívne pochopím, že to musí byť naozaj nesprávna (asi stará, len nezrušená). Znova sa vrátim a smutný pokračujem priam suchou nohou nepriechodnou modro značenou trasou. Nadávam na ťažké lesné mechanizmy, ktoré úplne zničili turistickú trasu, ale aj na seba, lebo slabá príprava znamená väčšinou silné problémy. Volám známemu z Vranova nad Topľou, ale nedovolám sa mu.

Onedlho prichádza spása – znova žltá a podľa čerstvejšej farby by to mohla byť správna trasa. Naozaj je to tak, lebo o chvíľu sa začínajú ukazovať skaly. Skutočne veľké skalné útvary, čo nemôžu byť nič iné ako tie, ktoré som hľadal. Avšak nemám chuť, čas ani síl navyše, aby som pobehoval po svahoch hore a pozrel si ich zblízka. Sú impozantné aj takto, len priamo z chodníka. V ich tvaroch sa dá nájsť všetko možné i nemožné, záleží iba od vašej fantázie. Fotím dokumentačne, a keď pod skalami zbadám ďalšie polomy, tuším síce možné pokračujúce komplikácie, ale snažím sa myšlienky na ne zapudiť.

Zbytočne, nezájdem ani veľmi ďaleko a značku znova strácam. Idem len podľa slnka a terénu, a značku opäť nachádzam až po dlhej dobe. O to však viac potešila. Nepotešilo ale jej pokračovanie, dosť divne sa točiace a hlavne vedúce znova totálne zablateným, zničeným terénom. Vylepšuje sa to až pred pripojením sa na modrú značku, ktorej trasa vedie opäť hrebeňom a v peknom dubovom lese. Dokonca stretávam hubára, v košíku má len tri bedle a hovorí čosi o konci hubárskej sezóny. Z toho, ako som cestou videl rozmanité bukové, dubové, brezové i ihličnaté lesy, mi bolo jasné, že tu musí byť hubársky raj.

Asi len hodinka a naozaj slabšie značená trasa (ako som čítal kdesi v komentároch) ma privedie postupne na lúky, lesné cesty a konečne späť k východiskovému miestu, kde sa značky znova spájajú. Pocity celkovo z túry sú zmiešané, ale ako to býva, na zlé sa zabúda najskôr, pekné ostáva v pamäti.

Užitočné odkazy

Obec Juskova Voľa
Potulky Slanskými vrchmi
Skaly pod Pariakovou
Gréckokatolícke mládežnícke centrum Bárka v Juskovej Voli

Fotogaléria k článku

+29 ďalších fotiek