VHT

Hohe Tauern – Großes Wiesbachhorn

14.12.14
Tento rok mám asi rok návratov na kopce, kde som bol. Respektíve, ako hovoria bratia Česi „rok sundávaní pytlů“. Po úspešnom výstupe na Großvenediger som sa rozhodol, že sa opäť vrátim na môj dobre známy Großes Wiesbachhorn (3564 m). A veru je mi dobre známy, nakoľko som tam dvakrát v minulosti stroskotal. Ako sa hovorí: do tretice všetko dobré, a tak aj bolo.

Prvý pokus

Môj prvý pokus o výstup Wiesbachhorn sa uskutočnil veľmi dávno, presnejšie na prelome roku 2009/2010. Bol to jeden z mojich prvých zimných výstupov v Alpách, ani sme presne nevedeli do čoho ideme. Mali sme pár skúseností zo zimného výstupu na Säuleck, ale tie nám boli pri výstup na Wiesbachhorn aj tak dosť nanič, nakoľko ide o úplne iný typ výstupu. Tak ako takmer vždy, v noci nasadáme do auta v Bratislave a o pár hodín (približne 6 h), parkujeme na parkovisku pri údolnej stanici lanovky, tesne nad Kaprunom. Ďalej sa pre veľké množstvo snehu autom isť nedalo.

Rýchlo sa prezliekame a vyrážame. Snehu bolo naozaj veľa a po krátkej chvíli, len čo sa dostaneme nad úroveň lesa, si nasadzujeme snežnice. Sme síce traja, ale po neprešliapanej ceste v polmetrovom snehu postupujeme len veľmi pomaly. Míňame údolnú stanicu pozemnej lanovky. Zaujímavosťou lanovky je, že v tom čase sa lanovkou prevážal celý autobus - aj s pasažiermi. O pár sto výškových metrov autobus vyšiel z vrcholovej stanice lanovky a pokračoval na svojej pravidelnej ceste k priehrade Mooserboden. Samozrejme, v zime žiadny autobus nepremával – nanešťastie, ale aspoň sme mohli isť po ceste. A tak sme šliapali v hlbokom snehu až k prvému tunelu, ktorý začínal pri spodnej priehrade Wasserfallboden. Podľa sprievodcu sme vedeli, že treba ísť mimo tunelu po brehu priehrady. V zime nemožné. A tak, pokiaľ sme nechceli riskovať pád do priehrady, museli sme využiť cestu cez tunel. V tom čase bol tunel uzavretý drevenými hradami s malým dvierkami vo výške asi 2 metrov. Po kope naviateho snehu sme sa dostali do útrob Vysokých Taur, a to len bolo niečo. Tunel bol vykopaný rovno do skaly a po stenách stekali prúdy vody, aspoň že sa v ňom svietilo.

Po ceste sme prešli ešte ďalších pár tunelov a strávili sme tam hádam viac času ako vonku v snehu. Striedavým pochodom v tuneloch a prešliapavaním snehu sme sa dostali až k hornej priehrade Mooserboden vo výške cca 2000 m. Problém je, že po 6 hodinách pochodu k priehrade nás hlavná časť výstupu na chatu Heinrich-Schwaiger-Haus ešte len čakala. Po priehradnom múre sme prešli na ľavú stranu údolia a začal sa výstup na chatu. Snežnice sme vymenili za mačky a do ruky zobrali čakany. Cestu na chatu sme v hlbokom snehu nevedeli rozoznať, a tak sme sa pustili, ako nám to prišlo. Každý asi pozná pocit, keď vidí chatu, ale dostať sa naozaj k nej trvá neskutočne dlho. Tak to bolo aj s nami. Približne o 17-tej, keď začalo ubúdať slnečných lúčov a my sme neboli ešte ani v polovici výstupu na chatu, sme to otočili. Pri návrate k autu nám veľmi pomáhali spomínané tunely a mimo nich čelovky, nakoľko sme zostupovali úplne po tme.

Druhý pokus

Náš druhý pokus bol veľmi podobný prvému. Opäť sme išli v zime, po Vianociach v roku 2011. Rozdiel bol len v tom, že sa mi na takúto hlúposť podarilo nahovoriť iba jedného kamaráta, a tak sme išli iba dvaja. No a taktiež sa zmenili uzávery tunelov. Drevené trámy nahradili modernejšie elektrické brány, pričom pred vstupom do tunela bolo tlačidlo, ktorým sa brána otvárala. Inač všetko rovnaké, snehu opäť tak pol metra. Tentokrát sa nám podarilo dostať až na chatu, kde sme strávili užasnú noc vo winterraume. Ako väčšina rakúskych winterraumov, aj tento bol plne vybavený drevom na kúrenie, dekami a posteľami pre 6 ľudí. Ako býva pravidlom pri našich zimných výstupoch, vo winterraume sme boli sami. Prebudili sme sa do krásneho, mrazivého rána. Avšak po triezvej úvahe sme výstup na vrchol vzdali. Predsa len, snehu bolo naozaj hodne a ani cestu sme nevedeli poriadne nájsť. A tak skončil náš druhý pokus o Großes Wiesbachhorn.

Tretí pokus

Kaprun, Kasselfall Parkplaz (parkovací dom) – priehrada Wasserfallboden – priehrada Mooserboden – Heinrich-Schwaiger-Haus – ľadovec Teufelsmuhlkees – Großes Wiesbachhorn – Hinterer Bratschenkopf – Heinrich-Schwaiger-Haus – Mooserboden – Wasserfallboden – Kasselfall Parkplaz

Vzhľadom na to, že moje ego bolo dosť poznačené, zimný výstup som zavrhol a rozhodol som sa o napravenie reputácie jesenným výstupom. Aj keď bol október a chata bola mimo prevádzky, perióda pekného počasia donútila chatára Štefana (o ňom ešte bude reč) chatu ešte na pár dní otvoriť. A tak sme síce v pozmenenej zostave, ale doplnenej členkou krajšieho pohlavia – Miškou, vyrazili. Po štandardnej nočnej jazde z Bratislavy sa nám podarilo zaparkovať v poschodovom parkovacom dome Kasselfall Parkplaz (1034 m) na konci údolia. V dobe nášho výletu bolo parkovanie zadarmo, ale v zimnej sezóne sa za parkovanie platí, nakoľko parkovisko slúži pre návštevníkov priľahlých lyžiarskych stredísk. Po prebalení ruksakov vyrážame smer červená značka. Tentokrát nejdeme cez tunely, ale vychutnávame si krásne jesenné počasie a postupujeme po úbočí priehrady. Chodník je na niektorých miestach naozaj úzky a miestami je zaistený oceľovými lanami. Na jednom mieste dokonca zaistený úsek chodníka vstupuje cez úzku chodbu do tunela a po pár metroch z tunela vychádza. V každom prípade ide o pekný, stredne náročný turistický chodník. Nám to trvalo od parkoviska k priehrade Mooserboden (2000 m) približne 5 hodín.

Po občerstvení v podobe vychladeného čapovaného pivka postupujeme po priehradnom múre, kde nás čaká ďalších 800 výškových metrov. Cesta na chatu v tomto ročnom období nie je náročná a dokonca je dobre značená. Takže 800 výškových metrov dávame za 2 hodinky. Na terase chaty nás okrem úžasných výhľadov privítal úžasný chatár Štefan (idol žien – podľa nežnejšej členky našej expedície), ktorý nám doniesol orosené čapované pivko, čaj z lokálnych zdrojov, ponúkol nás vlastnoručne pečeným koláčom a líčil nám večerné menu, ktoré sa práve chystal začať variť. Ale aby som niečo napísal aj o chate: je v nej 21 postelí v izbách a 36 miest v lágri (spoločná nocľaháreň). Ceny sú ako na iných DAV chatách 28,- €/noc v izbe, 22,- €/noc v lágri, pokiaľ ste členmi OeAV tak 18,- €/noc resp. 12,- €/noc. Pivko klasické 4,- €. História chaty siaha do roku 1902 a bola prebudovaná/rozšírená v rokoch 1962-63. V roku 2010/2011 prebehla na chate ďalšia rekonštrukcia. Pitnú vodu je možné si nabrať zadarmo. O plne vybavenom winterraume som sa zmienil vyššie.

Ráno sa budíme zavčasu, je pravda, že ďalšie dve skupiny už vyrazili smer Wiesbachhorn, ale postupovať s čelovkami sa nám veľmi nechcelo, a preto sme počkali na východ slnka. S pokojom sme sa najedli a asi o 7.30 h sme vyrazili. Cesta zatáča za chatou prudko doľava a priviedla nás ku skalnému žľabu zaistenému oceľovými lanami. V podobnom duchu (laná, skaly, trochu snehu) sme postupovali asi hodinu, pokým sme sa nedostali na ľadovec. Podmienky boli vynikajúce. Na oblohe pár obláčikov, sneh prešliapaný, čo viac sme si mohli priať? Cesta na vrchol vedie nie ťažkým - chodeckým terénom zhruba 2 hodinky. Iba tesne pod vrcholom, na hrebeni, je terén strmší, ale s mačkami a čakanom aj tento úsek zvládame bez väčších problémov.

Pri výstupe na Großes Wiesbachhorn nás zaujal vrchol oproti, do ktorého sa ako prvého opreli lúče ranného slnka. Takže pri zostupe z Wiesbachhornu skrsol v hlavách mojich spolulezcov nápad, že sa pokúsime ešte v ten deň o ďalší vrchol. Nemohol som nesúhlasiť. Cesta viedla cez sedlo na ľadovci Teufelsmuhlkees (cca 3200 m) a potom priamo na vrchol, ktorého názov sme sa dozvedeli až z vrcholovej knihy. Bol to 3413 m vysoký Hinterer Bratschenkopf. Kto je na Wiesbachhorne, odporúčal by som, aby si urobil túto približne 2-hodinovú zachádzku. Nielen kvôli tomu, že absolvujete dva vrcholy za jeden deň. Ale hlavne ide o krásny vzdušný hrebeň, z ktorého je pekne vidieť Großes Wiesbachhorn, ako aj údolie s priehradami. A samozrejme, celú skupinu Großglockner gruppe vo vedľajšom údolí.

Aj so zastávkou na Bratschenkopfe sme boli okolo obeda opäť na chate, Štefan práve vešal čerstvo vyprané prádlo a chystal sa variť obed. Nehovorím o tom, že k raňajkám servíroval vlastnoručne upečený domáci chlieb. Je to jednoducho idol žien. My pokračujeme ďalej, nakoľko sa nám nechce stráviť ešte jednu noc na chate, zostupujeme smer Mooserboden, parkovisko a nakoniec Bratislava.

Záver

Musím uznať, že to bola opäť vydarená akcia. Nielen, že som si napravil pošramotené ego, taktiež som spoznal novú „horalku“ Mišku, ktorá aj napriek tomu, že je to útle žieňa, znášala všetko bez akýkoľvek problémov. Raz darmo, jeseň v horách je úžasná. Les, skaly, sneh, výhľady. Tým všetkým sme sa mohli kochať a že bolo čím, sa môžete presvedčiť vo fotodokumentácii k článku. Už sa teším na moju ďalšiu návštevu hôr.

Fórum 6 príspevkov
Hohe Tauern – Großes Wiesbachhorn 13/07/15 12:58 6 príspevkov
Najnovšie články autora
 
VHT Hohe Tauern – Großes Wiesbachhorn Tento rok mám asi rok návratov na kopce, kde som bol. Respektíve, ako hovoria bratia Česi „rok sundávaní pytlů“. Po úspešnom výstupe na Großvenediger som sa rozhodol, že sa opäť vrátim na môj dobre známy Großes Wiesbachhorn (3564 m). A veru je mi dobre známy, nakoľko som tam dvakrát v minulosti stroskotal. Ako sa hovorí: do tretice všetko dobré, a tak aj bolo. 14/12/14 Richard Tesár Svet
Túra Hohe Tauern – výstup na Großvenediger Čo môže človek urobiť, keď celý deň sedí v práci a von je 35 stupňov? No predsa zobrať si dovolenku a isť sa schladiť niekde na ľadovec. To s chladením bol veľký omyl, ako sa dočítate v článku. Ale poďme pekne po poriadku. Bolo to zhruba pol roka, čo sme nikde neboli (naposledy sme si zopakovali zimný výstup na Seauleck) a preto sa u nás začínal prejavovať akútny nedostatok hôr. 12/08/14 Richard Tesár Svet
Svet Kirgizsko – Ťanšan – Chan Tengri Takmer pred rokom som sa vrátil z výstupu na Kilimandžáro, plný neopakovateľných zážitkov a s chuťou spoznávať nové krajiny i nové hranice svojich možností. A teda bolo čo prekonávať. Dva týždne pred odchodom som si po páde z rebríka zlomil pravé zápästie. Po "odporúčaní" lekárov, aby som už zaplatený výlet zrušil a nikam nešiel, som sa rozhodol, že sa aspoň pozriem do Ázie a absolvujem túru po ľadovci. 14/06/11 Richard Tesár Svet
Najnovšie články na titulke
 
Túra Z Luhačovíc k Vlárskemu priesmyku Keď som písal príspevok z vlaňajšieho putovania Tri dni Valašskom z Luhačovíc do Ostravice a hľadal som prijateľnú formu záveru článku, zvolil som jeden slovný obrat. O trase, čo kamsi pokračuje a čo skadesi prišla. Bol to aj, ako som si následne uvedomil, určitý verejný prísľub. A záväzky je potrebné v slušnej spoločnosti plniť. Takže došlo aj na spoznanie neznámeho „skadesi“. Červenou značkou z Luhačovického Zálesí na východ, k juhovýchodnému rohu Valašska. dnes Vladimír Mikuš Česko
Túra Od zubačky z Tisovca cez Fabovu hoľu do Michalovej Na Muránsku planinu sme sa s priateľkou vybrali, aby sme konečne preturistikovali celý víkend. Aj napriek tomu, že sme nemali k dispozícii auto, a museli sme sa na planinu dopraviť spojmi, sme nakoniec naplánovali dve pekné trasy, ktoré sme boli schopní prejsť za dva dni, s tým že sa vieme dostať v nedeľu domov. Do toho všetkého sme ešte zakomponovali parný vláčik, ktorý práve počas víkendu išiel trasu sedlo Zbojská – Tisovec a späť. Pre počasie nehlásili žiadne pekné vyhliadky, ale to nehlásili ani týždeň predtým v Tatrách, a mali sme z toho peknú túru. Ako sa ukázalo, na Muráni sa nám počasie pomstilo aj za predchádzajúci víkend. včera Dominik Chňapko Muránska planina, Veporské vrchy
Správa Nový cykloturistický most cez Moravu pri Kopčanoch Dovoľujem si oznámiť turistickej a cyklistickej verejnosti, že nový most, spájajúci archeopark Mikulčice (Morava) a slovenskú časť predstavujúcu kostolík sv. Margity Antiochijskej pri Kopčanoch, je postavený a začína na ňom bežná prevádzka. 12/10/19 Boro Tomis Správy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Hohe Tauern – Großes Wiesbachhorn 13/07/15 12:58 6 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Rakúsko: Alpy (Alpen) - Východné Alpy (Ostalpen) - Centrálne Kryštalické Alpy - Vysoké Taury (Hoher Tauern)
  • Počet dní
    • 2
  • Nadmorská výška
    • max: 3564 m n. m.
    • min: 1034 m n. m.
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • jeseň
  • Dátum túry
    • 10.10.2014
  • Nocovanie
    • horská chata Heinrich-Schwaiger-Haus
  • Doprava
    • Kaprun, parkovací dom Kasselfall Parkplaz
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.4 (0.07)