Výstup máme naplánovaný na dva dni. Po príchode je v pláne výstup na chatu Erzherzog Johann Hütte (3454 m), kde máme rezervovaný nocľah. Na druhý deň je v pláne výstup na samotný vrchol a cesta do Tirolska, kde bude letná dovolenka pokračovať.

1. deň

Skoro ráno vyrážame na cestu do Rakúska, cieľom je parkovisko pri Neues Lucknerhaus (1918 m), kde necháme odpočívať auto na dva dni. My budeme relaxovať pri výhľadoch na okolie počas výstupu na vrchol. Keď prichádzame na parkovisko, všade je plno áut. Niet sa ani veľmi čo čudovať, jednak je nedeľa a tiež krásne počasie. Po troche hľadania sme konečne našli vhodné miesto na zaparkovanie. Môžeme sa zbaliť a pripraviť na dva dni vo Vysokých Taurách, kde vrchol Grossglockner kraľuje.

Po krátkom čase je batoh zbalený, cesta sa môže začať. Po pár krokoch ma osvietilo, veď mám horolezecký čakan v aute, takže rýchlo späť a pripnúť ho na batoh. Ešteže to nebolo ďaleko, ale len na konci parkoviska. Teraz máme asi všetko a vyrážame smer chata Stüdlhütte, ktorá je približne na polceste výstupu na najvyššie položenú chatu v Rakúsku - Erzherzog Johann Hütte vo výške 3454 m (alebo tiež nazývanú Adlersruhe). Trasa ubieha rýchlo, spočiatku ideme širokou cestou ešte cez alpínske lúky. Po asi hodinke sa tráva začína vytrácať, cesta sa zúžila na klasický chodník a pribúda čoraz viac skál, neskôr ľadovec Ködnitzkees. Pri Stüdlhütte si dávame krátku prestávku, ale o pár minút pokračujeme ďalej, lebo máme ešte kus cesty pred sebou.

Po odchode od chaty prechádzame celkom príjemnou časťou, skalnatým traverzom, ktorým sa dostávame až do miesta, kde začína ľadovec Ködnitzkees. Poobedie je ale celkom teplé a to sa prejavuje tečúcimi potokmi vody z topiaceho sa snehu na ľadovci, občas križovanými skalnými pásmi. Pri poslednom skalnom ostrovčeku sa rozhodneme obuť stúpacie železá. Predsa, čoskoro začne cieľové stúpanie na začiatok zaistenej cesty. Sneh nie je síce zamrznutý, ale ktovie čo bude vyššie. Pri nástupe na ferratu (Alter Kalser Weg, hodnotená ako C a časti s lezením stupňa II. UIAA) je prvá trhlina, my sa ale rozhodujeme ísť hore traverzom v snehu, ako je prešliapaná cesta. Takto obchádzame spodnú časť ferraty. Chatu Erzherzog Johann Hütte, náš dnešný cieľ, je často vidieť, klamlivo akoby za rohom, približuje sa však pomalšie, zato ale večer a západ slnka prichádza rýchlejšie. V záverečných metroch ferraty sa celkom zotmieva a tiež ochladzuje, začína fúkať nepríjemnejší vietor. Na záver výstupu to poriadne cítiť, ale chata je blízko, však na čo by som vyberal niečo teplejšie. To sa nám odplatí tým, že značne začíname cítiť chlad a po príchode do chaty sa nedokážeme vyhriať. Mne je dokonca prvú hodinu nejako divne, asi som pozabudol piť, lebo po doplnení tekutín, luxusného chatového čaju a teplého bazového nápoja sa dalo telo do poriadku.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

2. deň

Zvoní budík, pozeráme na hodinky, ach jaj, treba vstávať, vrchol nás čaká a sám za nami nepríde. Podobne zmýšľajú aj ďalší spolunocľažníci. Obliekame sa, schádzame do jedálne, kde niečo na ráno pošleme do žalúdka, zbalíme veci a vyrážame pred chatu. Vonku vládne krásne slnečné ráno, ktoré dodáva energiu pre výstup. Premýšľam, ako dlho vydrží, lebo pred pár rokmi, keď som mal prvýkrát pokus o výstup, bolo tiež krásne ráno, ale počas výstupu sa zamračilo. Teraz si vychutnávame krásne počasie, hor sa na vrchol.

Skupiniek, čo vystupujú hore, je požehnane. My sme sa vybrali až v záverečnej fáze. Dôvodom je, že keď prídeme hore, bude aspoň menej ľudí. Od chaty začíname najskôr miernejším stúpaním, postupne sa ale dostávame pod strmší svah, ktorým sa dostávame na hrebeň, po východnej časti Hofmanns kees. Tu sa chodník nakrátko zmierni a pokračujeme po hrebeni až pod strmé stúpanie cez kuloár, so sklonom asi 35 stupňov, s názvom Glocknerleitl. Postupovať treba opatrne, lebo pád by bol dosť nepríjemný. Po prejdení kuloáru sa dostávame do sedla, odkiaľ pokračuje cesta vpravo skalnato-snehovým hrebeňom smerom na Kleinglockner (3 770 m). Celý úsek na vrchol je vybavený tyčami, ktoré je možné použiť na istenie.

Hore je čoraz viac ľudí, stretávame aj zostupujúcich z vrcholu. Vytvára to miestami miernu zápchu. Schválne píšem miernu, lebo na hrebeni vie byť o dosť viac ľudí. Pokračujeme strmším skalnatým hrebienkom, občas exponovaným, až do miesta hlbokého zárezu isteného oceľovým lanom. Potom nasleduje strmý výstup po skalách, charakteru ľahkého lezenia, na hlavný vrchol. Môj druhý pokus o výstup dopadol úspešne. Pri vrcholovom kríži nás čakalo krásne slnečné počasie s výhľadmi na široké okolie. Je celkom príjemné byť hore a vidieť, kam som prišiel, čo je skvelá odmena po výstupe, ktorú som pri mojom prvom výstupe nemal. V dolinách je vidieť pomaly sa blížiacu nízku oblačnosť, nám to ale neprekáža, lebo máme krásne slnečno.

Počas zostupu sa oblačnosť zodvihla tak, že chatu Erzherzog Johann Hütte úplne zahalila. Našťastie vyššie nestúpala, tak zostup po chatu je v peknom počasí. Na chate si dávame krátky oddych, doplníme tekutiny. Horúci bazový sirup nám doplnil opäť energiu na zostup. Cestou dolu sme teraz prešli ferratku celú, aj keď bolo oblačno a výhľady neboli žiadne. Na ľadovci na Ködnitzkees nás opätovne sprevádza slnko a zostup až k autu prebieha v peknom polojasnom počasí. Výstup je úspešne za nami, nevraciame sa ale domov. Pokračujeme plní dojmov smer Tirolsko, za ďalšími cieľmi, ktoré nás počas dovolenky čakajú.

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek