Trasa

Zázrivá rázc. Petrová – Hlásna skala – Minčol – Vasiľovská hoľa – Príslopec – Paráč – Javorinka – Vojenné – Koštúrovci – Ďuroškovci – Nová Bystrica

1. deň

Napriek tomu, že je leto, zima mi lezie do spacáku. Svitá, vstávam a balím bivak na lúke, v tesnej blízkosti autobusovej zastávky Zázrivá - rázc. Petrová. Odtiaľto povedú moje kroky zelenou značkou až na Hlásnu skalu. Cesta vedie dolinou Plešivského potoka popri roztrúsených domoch miestnej časti Zázrivej – Plešivá. Tento pomerne nezáživný asfaltový úsek sa končí pri tur. smerovníku Plešivá. Za ním sa vnáram do lesa, asfaltku strieda lesná cesta, neskôr chodník. Postupne naberám výšku až sa dostávam na lúku. Tu veľmi pozorne sledujem značenie. Občas je mierne chaotické, ale intuitívne, bez blúdenia, po pár sto metroch stojím na rázcestí Hlásna skala. Z blízkej lúky mám výhľad na severovýchod.
Na Hlásnu skalu vedie zo Zázrivej aj červená značka, ktorá je atraktívnejšia. Tú mám ale už dávno v nohách, preto som volil trasu dolinou.

Oravská Magura - Minčol

Od rázcestia pokračujem červenou značkou. Chodník stúpa temným lesom cez vrch Rohuľa. Občas treba prekonať vyvrátené stromy. Ako sa blížim k vrcholu Minčola, stúpanie sa zmierňuje, stromy sú nižšie, pokrútené. Na vrchole ma víta nový tur. smerovník. Vlastný vrchol je bez výhľadu. Za ním treba ísť ešte pár desiatok metrov v smere na Kubínsku hoľu. Mne tento raz však nebol dopriaty. Valiace sa oblaky od Chočských vrchov mi ho zastreli.
Z vrcholu zostupujem po modrej značke do rázcestia Za Minčolom. Hlboké a temné lesy ma neustále fascinujú! Asi po 40 minútach značka ústi na lúčnatý hrebeň, ktorý mi pripomína hrebeňové partie Polonín. Odtiaľto mám výhľad na Minčol, ale hlavne na sever, do Oravskej kotliny. V diaľke sa leskne hladina Oravskej priehrady a nad tým všetkým dominuje Babia hora. Touto krásnou prírodnou scenériou postupujem, míňam rázcestie Vasiľovská hoľa, takmer stále lúkami s výhľadmi. Pod Bzinskou hoľou začína stúpanie lesom až na vrchol Príslopca.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Príslopec

Vlastný vrchol tvorí malá lúčka s tur. smerovníkom. Ja budem pokračovať ďalej po modrej značke. Avšak odvážnym turistom, ktorý sa neboja túlania mimo značiek, odporúčam neznačkovanú túru po východnom – severovýchodnom hrebeni až do obce Lokca. Netreba sa báť blúdenia, trasa vedie takmer výlučne hrebeňom, po lesnej ceste, lúkami a lesom. V zime je ideálna pre bežky. Osobne som tento úsek prešiel na snežniciach a vrelo ho odporúčam každému správnemu zálesákovi.

Paráč a Javorinka

Na Príslopci dopĺňam energiu zo slaninky, lebo ma čaká výstup na vrch Paráč. Značka pokračuje lesom, občas treba obísť popadané stromy. Aj terén je veľmi príjemný, idem takmer po rovine. Neskôr, ako sa blížim k Paráču, začínam naberať výšku. Les je divoký, pripomína mi prales! To už ale stojím takmer na vrchole. Ten je zalesnený, bez výhľadu. Pri tur. smerovníku si doprajem cigaretovú pauzu.
Chodník klesá stále temnou smrečinou, občas mám lokálny výhľad na juh. Po polhodinke stojím v sedle Hoľa, ktorým vedie asfaltová cesta z Oravskej Lesnej cez Havraniu do Zázrivej. Severne pod sedlom asfaltka križuje potok, z ktorého naberám vodu. Zo sedla sa dá po žltej značke zbehnúť k horskému hotelu Veľká Havrania. Ja pokračujem stále po modrej značke k rázcestiu Pod Okrúhlicou. Krátky ostrejší výšľap sa končí na lúke, odkiaľ vidím majestátne Rozsutce. Prejdem lúkou k lesu, ktorým traverzujem vrch Javorinka až k rovnomennému rázcestiu so zelenou značkou do Zázrivej.
To som už v Kysuckej vrchovine.

Kysuckou vrchovinou

Na rázcestí vyťahujem mapu a hútam, kde by bolo najlepšie prespať. Značka bude viesť viacerými lúkami. Na niektorej rozbalím tábor, tak hodinku - dve pred súmrakom.
Z rázcestia klesám, míňam ďalšiu Okrúhlicu. Za ňou striedavo lúkami a lesom pokračujem až k rázcestiu Kýčerka. Z lúk som mal výhľady, ktoré na juhu vypĺňala Malá Fatra. Severný obzor zaberá hraničný hrebeň Kysuckých Beskýd s vrchmi Veľká Rača a Rycierova hora. Aj tvárnosť lesa sa zmenila. Temné ihličnaté lesy boli už hojne pomiešané s listnatými bučinami. V dávnej minulosti tu človek svojimi citlivými zásahmi do prírody vytvoril dokonalú harmóniu, tak charakteristickú pre Kysuce. A ja ju s úctou obdivujem!
Na lúke pri rázcestí Kýčerka sa rozhodnem táboriť. Zo stanu pozorujem západ slnka, príchod šera a pomaly zaspávam.

2. deň

Ani toto ráno neporušujem svoju tradíciu vstávania na svitaní. Dnes to bude pomerne pohodová časť túry, vedúca príjemným a krajinársky zaujímavým krajom, ktorý už z minulosti sčasti poznám.
Len čo pobalím tábor, vraciam sa k smerovníku Kýčerka. Nastupujem na značený chodník a lúkou stúpam na vrch Kýčera s výhľadom. Následne klesnem ku krížu s rázcestím Kováčka. Stále lúkami s nepretržitými výhľadmi na sever, juh a západ (Malá Fatra, okolie Terchovej, Vojenné, Kysucké Beskydy). Prichádzam pod kótu 901 m. n. m. Tú obídem a som na lúke Dávidička (Zázvorovci) opäť s výhľadom na západ. V tomtom mieste treba dôsledne sledovať smerovanie značenia.

Vojenné

Pred sebou mám rozložitý a husto zalesnený masív Vojenného. Značka stúpa, míňam lúku a dostávam sa k lesníckej chate. Tu je aj prameň vody. Nájdem ho pomocou smeroviek vyrobených celkom zmysluplne z umelohmotných fliaš. Hneď za chatou opäť vstupujem do temnoty lesa plného popadaných stromov. Takto sťažený, inak pomerne príjemný úsek mi dáva celkom zabrať. Stále musím zachádzať, obchádzať popadané kmene stromov, predierať sa húštinou. Nakoniec dosiahnem tur. smerovník Vojenné. Doškriabaný, ale spokojný oddychujem v tieni stromov. Za smerovníkom, kde je už cesta drevorubačmi prerezaná, klesám na rúbanisko k rázcestiu Hodoňovci – rázc., odkiaľ budem pokračovať žltou značkou.

Smer Nová Bystrica

Na rázcestí naberám kurz Nová Bystrica. Po chvíľke ma však opäť vítajú popadané stromy. Našťastie tento zarúbaný úsek je krátky. Za ním hneď vedľa chodníka je pekne upravený prameň s krígľom, ako predzvesť piva v závere túry.
Ani nie po 30 minútach chodník ústí na ďalšiu lúku, prejdem k božej muke pri osade Koštúrovci (výhľady na západ a východ). Z blízkeho salaša na mňa zazerajú dvaja čuvači. Nechcem ich provokovať a poberám sa ďalej. Nasleduje ostrý, ale krátky výstup lúkou k lesu. Potom už takmer za nepretržitého príjemného klesania lesom prídem opäť na lúku s lokálnym výhľadom. Za ňou už len kúsok lesom k odbočke žltej značky dole do Skaličnej doliny. Zostup je miestami úctyhodne ostrý. Naraz sa predo mnou zjaví zurčiaci potok. Neváham ani minútku a ovlažujem si tvár, chladím spotené nohy. To som už v Skalničnej doline neďaleko rázcestia Ďuroškovci. Zostáva mi prejsť posledný, asi 3 km úsek spevnenou lesnou cestou až k obci Nová Bystrica, záverečnému bodu môjho putovania. Vyhľadám najbližšiu krčmu, kde pri pivku počkám na autobus do Čadce.

Ak vám po skončení túry zostane čas, navštívte v blízkej Vychylovke Múzeum kysuckej dediny s historickou lesnou úvraťovou železnicou. Viac informácií o múzeu a železnici nájdete na tomto webe v článku Petra Straku, Nová Bystrica, Vychylovka – HLÚŽ. Alebo navštívte tieto www stránky:
www.kysuckemuzeum.sk
www.muzeum.sk

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek