V jeden jesenný deň som zatúžil ukázať krásy našej prírody mojej priateľke (teraz už vlastne manželke), sestre a jej zlatému retriéverovi. Keďže celodenný namáhavý pochod by sa asi nestretol s búrlivým nadšením, musel som zvoliť kratšiu a priechodnú trasu, ktorá navyše povedie atraktívnym prostredím. Z mojej dávnejšej hrebeňovky Malej Fatry sa mi hlboko do pamäti vryl jeden vrch, ktorý napriek relatívne nízkej nadmorskej výške (1191) ponúkal nádhernú horskú scenériu s rozložitým skalkým reliéfom, zdravou tmavozelenou kosodrevinou a dokonalým kruhovým výhľadom – Skalky.

Skalky sú tretím vrcholom na hlavnom hrebeni Malej Fatry (ak rátam od Fačkovského sedla po Kľaku a Ostrej Skale) a ležia v tieni záujmu a popularity známeho Kľaku. Na ten vystupuje neporovnateľne väčšie množstvo ľudí, aj vďaka výhodnej nástupnej nadmorskej výške Fačkovského sedla. Ale to nám predsa neprekáža...

Samochod sme zaparkovali na parkovisku pred lyžiarskym strediskom v Rajeckej Lesnej. Hneď po vystúpení z auta musíme čeliť útoku krvilačnej šelmy – mladý nemecký občiak z miesteho strediska sa bez varovania vrhol na krk nášho zlatého retriévera, mimochodom dámskeho pohlavia. Žiadna galantnosť. Dievčatá jačia, no to chladného ovčiaka neodoženie. Čo teraz? Pozbieral som odvahu a s hrdelným revom som sa rozbehol na ovčiaka...a ten na moje prekvapenie zovretie pustil a stiahol sa. To už prichádza majiteľ a svojho dravca odvádza preč.

Prvotný šok prechádza a môžeme sa začať túru. Odbočíme doprava po žltej smer Široká dolina, Vríčanske sedlo. Po prebrodení potoka naboso začíname stúpať najprv mierne. Dolina je teplá, v dolnej časti odlesnená. Dookola rastú prevažne buky, scenériu spestrujú smreky. Postupne sa začíname potiť a začíname naberať výšku. V hornej časti stúpame ešte prudšie a bukový les strieda smrekový. Prichádzame na malú čistinku, kde je možnosť nabrať z potoka vodu. Na slnku suším prepotené tričko a po chvíle oddychu dorazíme výstup do Vríčanskeho sedla (980).

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Tu sa otvára výhľad na Kľak. Napájame na červenú magistrálu a pokračujeme smerom na Skalky. Pohodlný chodník vedie zmiešaným lesom s čiastočnými výhľadmi. Po čase prichádzame na otvorenú lúku a pred sebou už vidíme prvé skaly s kosodrevinou. Vychutnávame si výstup hôľnym chrbtom až prídeme na jeden z vrcholov Skaliek. Dievčatá chytajú slnko, pes slintá a ja fotím. Smerom naspäť sa predstavuje Kľak, na východe rozoznať Tlstú, Ploskú aj Borišov a pred nami dominuje široký chrbát Martinských holí. Pod nami kosodrevina...málokde je taká zdravá.

Po obligatórnej pašteke zohriatej slnkom s pečivom a cibuľou sa vydávame ďalej. Najprv otvorenou krajinou, potom na nás čaká hrebeňový úsek, ktorý vedie prevažne lesom bez výhľadov. Výnimkou je odlesnený vrch Janková a ešte niekoľko ďalších úsekov. Napokon dorazíme do sedla po Úplazom, kde opúšťame hrebeň. Po pomerne krátkom a prudkom zostupe do Rajeckolesnianskej doliny sa napájame na asfaltovú cestu. Pomerne unavení stále klesáme, míňame viaceré chaty a vyzeráme náš samochod. Po pravej strane je malá fontána, ktorá v zime vytvára obrovský ľadový stĺp...dokonca o ňom natočila jedna nemenovaná televízia reportáž do hlavných správ. Konečne prichádzame k autu a naša dnešná misia je splnená. Celá túra trvala asi päť hodín a všetci sú spokojní.

Pripájam aj fotoreportáž, ktorú mi poskytol môj švagor.

Lúčanská Malá Fatra je jedným z mojich obľúbených pohorí. Poskytuje nádherné doliny, čisté potoky, množstvo húb a čučoriedok a čo je pre mňa dôležité, vo vrcholových častiach sú rozsiahle hole s kosodrevinou, výhľadmi a niekde aj skalnými útvarmi. Z tejto oblasti určite ešte pripojím nejaký tip na túru. Inak nerozumiem, prečo nie je chránenou oblasťou (myslím kategóriou CHKO). Tie hory by si to zaslúžili. Napriek tomu je tam čisto a aspoň tam my hikeri môžeme kdekoľvek bivakovať.

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek