Túra

Cez Ostrôžku za detvianskymi krížmi

12. 12. 2014
Voľakedy dávno som si zmyslel, že vyleziem na najvyššie vrcholy všetkých slovenských pohorí. Tohoto roku som myšlienku oprášil a na jeseň som vyšiel na najvyšší bod Ostrôžok. Popri tom som si spravil okružnú prechádzku cez Kriváň a Detvu krajom podpolianskych lazov.

Trasa

Sliačska (Pod)poľana – Ostrôžka – Detva, Piešť II. – Packov vrch – Kajlov vrch – Kriváň – Detva ŽST – Siroň – Detva, Piešť II., Pardekovci – Sliačska (Pod)poľana

Ostrôžky sú jedným z našich menších pohorí. A to ako rozlohou, tak aj nadmorskou výškou. Ich najvyšším bodom je Ostrôžka (877 m). Pred viacerými rokmi, keď som išiel z Detvy do Sásy, som na tomto kopci bol, avšak jeho vrchol som nenašiel. Možno preto, že som sa tam motal v lete, keď majú stromy a kríky listy. Teraz, koncom novembra, by malo byť hľadanie vrchola jednoduchšie.

Ostrôžka

Autom som sa vyviezol do Sliačskej Podpoľany. Je to nádherná osada. Nachádza sa asi 800 metrov nad morom a z domov sú parádne výhľady na okolitý kraj. V hornej časti sú ruiny starých kamenných domov. Poniže je nový kostolík, stará rumpálová studňa a krásne vyrezávaný a vymaľovaný detviansky kríž. Dúfal som, že ozdobných krucifixov nájdem viac. Nakoniec som odfotil štyri.

Vyrazil som po modro značenom chodníku. Mrzlo a na zemi boli asi 2 centimetre snehu. Po pár metroch som z chodníka odbočil a s kompasom v ruke (keď budem veľký, kúpim si GPS) som zamieril na sever. Prešiel som lúčku, na ktorej bolo akési zvláštne kŕmidlo pre zajace či srnky. Samozrejme, kŕmidlo dopĺňal neodmysliteľný posed. Nato som sa pretlačil malinčím a opäť som kráčal vysokou smrečinou.

Prišiel som na oblý vrchol. Zalovil som v pamäti a uvedomil som si, že som presne na tomto mieste minule bol. Starú cestu s mladinou na južnej a vysokou bučinou na severnej strane som poznal. Rozdiel bol v tom, že teraz bola vedľa cesty pohodená hrdzavá triangulačná tyč, na ktorej bol zavesený papier vo fólii. Bolo na ňom napísané “Ostrôžka” a pod tým “877 m”.

Lazmi cez Kriváň do Detvy

Vrátil som sa na modrú značku. Z lúk pod lesom sa otvárajú krásne výhľady, ale z okolitých kopcov som vedel určiť iba Poľanu. Jej oblý vrchol vytŕčal nad more hmiel, ktoré sa držalo nad Detvou.

Pri muke som prekrižoval asfaltku a v lese som zablúdil. Z cestičky bolo treba odbočiť do lesa, no chodník bol zahádzaný raždím a zarastený černičím.
Opäť som prekrižoval asfaltku a kráčal som lúkami. Klesal som a čoskoro som sa ponoril do hmly. Tu už nebol sneh, no vďaka hmle dolu nebolo o nič teplejšie, ako hore.

V Piešti som odfotil dom s gánkom, ktorý bol doplnený šopami a novšou prístavbou. Na návsi stojí pekný vyrezávaný kríž. Lúkami som prišiel do Kriváňa a zahol som na západ. Chcel som ísť popri trati, no južne od nej nie je lúka, ale močiar. Pekný cyklochodník lemuje trať zo severnej strany. Potešil ma. Už som myslel, že pôjdem po koľajnicach.

Rudná magistrála

V Detve som našiel červenú značku, ktorou som sa vracal na Sliačsku Podpoľanu. Rovnakou trasou som išiel aj minule, ale vtedy viedla inokade. Asfaltkami viedla až na Piešť II., odkiaľ pokračovala po trase súčasnej modrej značky. Obyčajne sa túra začína stúpaním a končí klesaním, dnešný výlet bol naopak. Po Detvu som klesal, teraz ma čakalo stúpanie s prevýšením takmer 500 metrov. Začalo zostra strmou asfaltkou. Neskôr v lese boli zvážnice už menej strmé.

Minul som Siroň s vysielačom a v lese som stretol troch chlapov. Boli v hore po drevo. Mali ho naložené na vozíku, do ktorého bol zapriahnutý statný kôň. Asi mu bola zima, pretože keď som prešiel okolo neho, koník to považoval za signál na odchod a pustil sa po zvážnici za mnou. Chlapi mali čo robiť, aby ho hamovali. Keďže som sa často kochal a trochu som fotil, po chvíli ma chlapi dobehli. Zvážnica klesá prudko nadol do sedla a keďže bola plná blata, vozík sa po nej kĺzal napriek zatiahnutej brzde. Koník musel pobehnúť, no keďže ho odzadu tlačil vozík, jeho “beh” pôsobil dosť zvláštne.

V sedle je ďalší vyrezávaný kríž, no tentokrát nie je vymaľovaný. Kúsok za sedlom som nad osadou Pardekovci odbočil na zvážnicu a uvedomil som si, že som zablúdil. S výtlačkom z turistickamapa.sk som vyšiel do lúčneho sedla. Našiel som značku na stĺpe elektrického vedenia, no ďalších nebolo. Vtom som si všimol na strome čudný fľak. Bol práve na takom mieste, na ktorom by som očakával značku. Podišiel som bližšie a zistil som, že tam v minulosti značka bola, ktosi ju oškrabal. Nožíkom. Takto zlikvidoval značky na pár 100 metroch, no keďže niektoré stromy majú hrubú borku, najmä na boroviciach zvyšky farby zostali. Predpokladám, že to nebol značkár, pretože staré značky zatierajú. Zrejme to bol majiteľ lesa, ktorý si neželal, aby sa mu po hore motali turisti. Neuvedomil si, že keď turista zablúdi, tak sa nevyparí do vzduchu, ale bude hľadať pokračovanie chodníka chodiac krížom-krážom po jeho lese.

Po pár 100 metroch to zoškrabávača prestalo baviť (alebo mu ďalšia časť lesa nepatrila) a kráčal som peknou, dobre vyznačenou zvážnicou. Vyššie však značka zo zvážnice odbočila. Išla lesom bez akéhokoľvek chodníka a značky boli na stromoch v 5-metrových rozostupoch. Neskôr viedla úvozmi, kde bol chodník úplne zarastený burinou. Chodník je vyznačený dobre, no touto časťou “Rudnej magistrály” nikto nechodí. A je to škoda. Hoci je pohorie Ostrôžky plné lazov a samôt, srniek som dnes vyplašil neúrekom. Vrátil som sa do Sliačskej Podpoľany a autom som sa vracal domov. Posledný detviansky kríž som fotil na asfaltke kúsok pod sedlom Stará Huta – Poľana.

Záver

Pohorie Ostrôžky nie je veľmi vysoké, preto je vhodné navštíviť ho mimo hlavnej turistickej sezóny. Chodníky, ktorými som išiel, sú dobre vyznačené, no keďže tu nechodí veľa turistov, ľahko z nich môžete zísť. Oplatí sa mať po ruke dobrú mapu.

Fórum 24 príspevkov
Cez Ostrôžku za detvianskymi krížmi 01/03/20 10:50 24 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Karavanky – okruh na Hochobir Karavanky (Karawanken) sú pohorím, ktoré oddeľuje Rakúsko od Slovinska. Všetky dvojtisícovky ležia na hraničnom hrebeni s výnimkou jedného kopca, ktorým je Hochobir. Vybral som sa naň s vidinou nádherných výhľadov na hlavný hrebeň a na Kamnické Alpy (Kamniške Alpe). Z výhľadov však nič nebolo, zato kvetín som videl neúrekom. 07/07/20 Martin Knor Svet
Ferrata Totes Gebirge - okruh z Tauplitzu O túre som pôvodne nechcel písať, pretože mala pre mňa trochu trpkú príchuť. Lenže nedávno som si opäť prezeral obrázky. A povedal som si, že je škoda nepísať o tak krásnej prechádzke. Videl som počas nej veľké skalné okno, zopár plies, prešiel som ferratu a okolitú krajinu zlatila jeseň. 23/06/20 Martin Knor Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
Túra Na najvyšší kopec galantského okresu Počas veľkonočných sviatkov som si všimol, že na Hikingu nie je opis trasy, ktorá by ležala celá v galantskom okrese. Rozhodol som sa, že to napravím. Ale kam ísť, keď je v okrese také množstvo atraktívnych turistických cieľov? Vybral som sa na najvyšší kopec okresu, na Šalgočskú dvojtisícovku. 30/05/20 Martin Knor Podunajsko
Najnovšie články na titulke
 
Túra Patagónia: NP Los Glaciares - Laguna de los Tres Fitz Roy (3405 m) - žulový obor, najvyšší vrch a legendárna ikona oblasti, ktorá, ako som spomenul v predchádzajúcom článku, dala meno celému pohoriu. Jeho silueta je nielen v erbe mestečka El Chaltén, ale aj v znaku Národného parku Los Glaciares. Za dobrého počasia ho vidieť snáď odvšadiaľ, z ulíc mestečka i patagónskej stepi. Svojou dominantnosťou človeka k sebe priam volá. Turisti sa najbližšie k nemu môžu dostať pri Lagune de los Tres. A práve toto horské jazero bude dnes naším cieľom. dnes Martin Baniari Svet
Pozvánka Transsibírska magistrála – zážitky spojené s príbehmi ľudí Vlakom až na koniec sveta! Staňte sa súčasťou príbehu najväčšej železničnej trati na svete! Transsibírska magistrála je nevšedné cestovateľské dobrodružstvo odohrávajúce sa na koľajniciach križujúcich najdôležitejšie mestá Ruska, nedotknutú prírodu Mongolska, pestrý Peking aj legendárny Čínsky múr. Cestovateľské kino sa v utorok 18. augusta v košickom Kine Úsmev vydá spoznávať skryté krásy východnej Európy aj Ázie s cestovateľom Martinom Navrátilom, ktorý prezradí, čo všetko sa dá vidieť v “hoteli na kolesách”. včera sponzorovaný článok Festivaly a premietania
Túra Soblahov – sedlo Lúčky – Opatová Regionálna rada KST Trenčianskeho kraja pripravila pre záujemcov Turistický odznak 7 divov Trenčianskeho samosprávneho kraja. Pre jeho získanie je treba navštíviť Bojnický zámok, Trenčiansky hrad, hrad Beckov, Mohylu generála M. R. Štefánika na Bradle, Čachtický hrad, Považský hrad a rímsky nápis na skale Trenčianskeho hradu. včera Miroslav Svítek Považský Inovec

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Cez Ostrôžku za detvianskymi krížmi 01/03/20 10:50 24 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Slovenské stredohorie: Ostrôžky
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 877 m n. m.
    • min: 370 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 660 m
    • klesanie: 660 m
  • Vzdialenosť
    • 24 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • jeseň
  • Dátum túry
    • 29.11.2014
  • Štart trasy
    • šírka: 48.4934 ° SŠ
      dĺžka: 19.3687 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.4934 ° SŠ
      dĺžka: 19.3687 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • vodu si možno vypýtať od domácich na lazoch
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Zvolen (vlak, bus) - Stará Huta-Poľana (bus, parkovanie v Sliačskej Podpoľane)
      Kriváň (vlak, bus)
      Detva (vlak, bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.14 (0.51)