Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Na vrchole Čertovho kopca
Na vrchole Čertovho kopca Zatvoriť

Túra Ražne, čerti a bačkory

K edícii “Skryté poklady Malých Karpát” treba pridať miesto, ktoré považujem za duchovné centrum celého pohoria. Je to okolie Čertovho kopca. Neviem to nijako racionálne zdôvodniť, jednoducho ma táto časť horstva odjakživa napĺňala posvätnou úctou a silným citom. Keď som niekedy v roku 1981 prvýkrát stúpal z Pezinskej Baby na hrebeň, bolo to presne toto miesto, kde vzniklo moje nezmazateľné puto s horami. Po vyše 30-tich rokoch sa dnes dostávam opäť do týchto miest, tentokrát od priehrady v Kuchyni.

Vzdialenosť
12 km
Prevýšenie
+628 m stúpanie, -628 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
zima – 29.11.2014
Pohoria
Malé Karpaty (CHKO Malé Karpaty)
Trasa
Doprava
Malacky (vlak, bus) - Kuchyňa (bus, parkovanie kemp Karpaty vedľa VN Kuchyňa)
SHOCart mapy
» č.1078 Malé Karpaty, Bratisla (1:50.000)

Trasa

VN Kuchyňa – Ražňová – Mešťanková – Čertov kopec – Javorina – Bačkorová – VN Kuchyňa

V podunajských rovinách zúrila najhoršia forma novembra - mrholenie, hmla a chlad. Väčšina ľudí by asi nevytiahla päty z domu, ale po dlhšom turistickom pôste sme si povedali, že v sobotu pôjdeme do lesa, aj keby traktory padali. Presvedčili sme kamarátov Sakiho a Našku a tak sa spoločne trmácame cez Pezinskú Babu na druhú stranu pohoria. Keď schádzame na záhorácku stranu, mrholenie prestáva. Povráva sa, že bratislavská štvrť Lamač nesie názov na základe toho, že sa tam “láme” počasie. Nízky priesmyk cez Malé Karpaty je povestný tým, že tvorí deliacu čiaru. Keď prichádzame do Kuchyne, ešte stále je pochmúrne, ale nebo nás ničím neoblieva, hrebeň hôr teda funguje. Parkujeme pri kempingu, hádžeme na chrbát batohy a rýchlo vyrážame pozdĺž nádrže.

Ražňová a Mešťanková

Plán je jednoduchý. Chceme obísť neznačenými cestami po hrebeňoch údolie Javorinky, ktorá napája vodnú plochu a naša prvá úloha je objaviť cestu na úbočie Ražňovej. Pomerne rýchlo naberáme výšku, zohrievame sa na prevádzkovú teplotu. Tu niekde vraj čerti lapajú duše hriešnikov a skorumpovaných politikov, aby ich napichli na ražne a opekali v pekle. Niečo na tom asi bude, lebo nám je nejako teplo, možno na nás pôsobí horúčava z pekla...

Až keď naberieme výšku, tak sa stúpanie zmierňuje, lesné zvážnice sa menia na poľovnícky chodník, ktorý kopíruje hrebeň. Stromy sú obrastené námrazou, aj na zemi sa objavujú zľadovatelé rastliny, ktoré si koledujú o zvečnenie fotoaparátom. Trasa je vcelku jasná, stúpame v hmle na vrch Mešťanková, kde srdce fotografa priam plesá z úžasných scenérií, ktoré kreslí hmla a les okolo nás.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Vietor silnie, je okolo bodu mrazu, tak prehadzujem cez seba teplú vetrovku a vediem našu skupinku až na okraj úšustu. Pozerám prekvapene do strmého svahu pod sebou, zľadovateným terénom opatrne schádzame do sedla. Čaká nás teraz posledné stúpanie dnešného dňa. Vo svahu pri ceste si doprajeme obed, konštatujeme, že panuje omnoho lepšie počasie, ako sme pôvodne očakávali. Saki experimentuje s časozberným videom a fotí, je to môj fotografický brat, spolu sa pravidelne vyberáme na lov scenérií a motívov. Opäť zisťujeme, že vrstevnice v mape sú nejako nahusto a stúpanie tomu zodpovedá, ale vrchol dnešnej túry sa nezadržateľne blíži.

Čertov kopec

Hlavný hrebeň na tomto mieste vyčnieva nad terén, a preto vietor s mrznúcou hmlou urobili svoje. V noci sa tu doslova “čerti ženili”, názov vrchu je príznačný. Na zemi sa povaľuje veľa konárov, pre ktoré je námraza a vietor smrteľnou kombináciou. Sem-tam počujeme rachot, keď sa k zemi rúti časť stromu, ktorá to nezvládla, stále kontrolujem situáciu nad hlavou, nerád by som umrel takýmto banálnym spôsobom. Stromy sú impozantné, odjakživa tu bol nádherný les, vždy sa mi videlo, že tu je mystické miesto plné lesných duchov. Skaly ešte umocňujú zvláštny dojem, sme v rozprávkovej zimnej krajine. Rozplývame sa nad toľkou krásou, toto je vskutku neočakávaná odmena, čakali sme daždivú blatistú túru, namiesto toho nás vítajú stromy odeté v ľadových čipkách.

Celý úsek od Čmeľka až po Skalnatú, ktorá oplýva krásnymi výhľadmi smerom na starobylé obetné miesto na Troch jazdcoch v masíve Veľkej homole, to všetko sú moje milované miesta, na ktoré sa stále vraciam a aj dnes som dostal nečakanú odmenu vo forme zimnej nádhery. Napriek tomu, že som sa tu motal veľakrát, na samotný vrchol Čertovho kopca sa dostávam dnes prvýkrát. Neviem sa zbaviť pocitu, že tu rezonuje nejaká dávna energia. Vítajú nás kamene, stromy, ľad, ďalej nachádzame zvyšky oceľového stožiara a v lese potom pozostatky elektrického vedenia. Pokračujeme smerom na kótu Javorina, vidím, ako naše dámy s rachotom minie veľký konár približne o 3 metre. Radšej pridávame do kroku, ľadom obťažkané vrcholy stromov sa zmietajú vo vetre a na zemi vidíme veľké množstvo vetiev, ktoré to nevydržali.

Bivak na hrebeni

Na jednom mieste ma prepadnú spomienky. Monike ukazujem čistinku s triangulačnou tyčou, na ktorej je dodnes český nápis z federálnych čias - o ňu sme mali pred 30-timi rokmi šnúrou uviazaný horolezecký bivakovací stan, v ktorom sme prežili veľmi biednu noc. Bolo podobné počasie ako dnes, vtedy sme pomerne neskoro vyrazili cez Čermák zo Zochovej chaty a súmrak nás zastihol práve tu. Zložili sme sa do miniatúrneho obydlia a hoci sme mali slušné spacáky, problém bol v nedostatočných karimatkách. Po "preklepanej" noci sme ráno zistili, že sa pod podložkami vyslovene odtápal sneh. Zlý zážitok sme trochu vylepšili skvelou praženicou a vyrazili po červenej značke, ktorou sme sa dokrivkali na Pezinskú Babu a odtiaľ sme z hrebeňa zdrhli autobusom. Hovorím si, že sme museli byť dobrí, keď môžeme spolu stáť o 30 rokov neskôr na tom istom mieste a stále sa tešiť zo spoločnej cesty.

Aj teraz ideme chvíľu po Štefánikovej magistrále, ale čoskoro nachádzame odbočku na druhú vetvu hrebeňa, ktorý ohraničuje údolie Javorinky. Vystupujeme na poslednú 700-vku Malých Karpát, na ktorej som ešte nebol - Javorina a potom nás čaká vytrvalý zostup po rázsoche, ktorá nás vedie na severozápad. So Sakim sa zhodneme, že cesta by bola veľmi pekným miestom pre zjazd na horskom bicykli. Trasa je príjemná, postupne mizne zo stromov námraza a duchovia hôr nás odmeňujú pohľadom na veľkú čriedu laní, ktoré bez veľkého stresu miznú za horizontom. Na konci ešte obdivujeme skalný útes Bačkorovej. Keby sme mali dnešné názvy kopcov zhrnúť do jednej vety: Čerti pochytali hriešnych Mešťanov, zabavili im Bačkory, napichli ich na Ražne a opekali na Javorovom dreve.

Nám sa našťastie podarilo uniknúť a doraziť až k autám, asi sme boli veľmi dobrí, lebo čerti nás nepochytali, len raz nám pohrozili smrťou padajúcim vrcholcom stromu a odmenili nás rozprávkovou ľadovou krajinou v srdci svojej ríše. V príručke starých svišťov pribudlo ďalšie pravidlo: Nesúď deň podľa mrholenia v meste (Bratislave), na horách môže čakať prekvapenie. Objavili sme peknú krátku túru, ktorá by mohla byť ešte atraktívnejšia na snežniciach po výdatnejšom snežení. Ale milovníci pokojných miest si tu prídu na svoje v každom ročnom období.

Fotogaléria k článku

Najnovšie