Rada

Funkčná bielizeň, alias „termoprádlo“

01.09.06
Nie sú tak dávno za nami časy, keď sme s kamarátmi chodili na túry vybavení zhruba piatimi tričkami z čínskeho obchodu, ktoré sme si počas trasy menili, aby sme neboli neustále mokrí. Pojmy ako termoprádlo alebo termoregulácia nám boli takmer neznáme. Neskôr sa aj k nám dostali nejaké informácie a s nimi aj chuť vyskúšať, ako a či to naozaj funguje. A o tom, čo je termoprádlo a ako to funguje, je pár nasledujúcich riadkov.

Prečo termobielizeň

Človek počas práce, v našom prípade počas slušného výšľapu, produkuje okrem samotnej energie na prácu svalov aj prebytočnú energiu, ktorou sa telo zahrieva. Čím strmší výstup a rýchlejšie tempo, tým viac tepla. Aby sa organizmus príliš neprehrial, musí sa cez pokožku ochladzovať. Na to slúžia potné žľazy. Čiže čím náročnejší výstup, tým viac potu. Zhoršuje sa to pri teplom počasí, keď je na slnku 35 stupňov, pot sa zle odparuje a teplo sa z povrchu tela zle odvádza. V zime je to trochu lepšie, ale človek sa zohrieva aj vtedy. Veď to poznáme, ako skáčeme v zime na zastávke MHD, aby nám nebola zima. Keď to zhrniem, pre dobré fungovanie termoregulácie organizmu sa musíme snažiť udržiavať povrch pokožky suchý so stálym prístupom vzduchu a odvodom potu a vodnej pary, v chladnom období však aj trochu telu pomôcť pri udržiavaní tepla. A na to slúži termobielizeň.

Čo je termobielizeň

Prečo je dobrá termobielizeň a v čom nám pomáha, už vieme. Teraz niečo o tom, čo to je a čo spôsobuje jej funkciu.
Termobielizeň môžeme rozdeliť do viacerých kategórií. Prvá je podľa poradia oblečenia vrstiev na tele. My sa budeme zaoberať prvou vrstvou, ktorá je v priamom kontakte na tele, preto sa občas nazýva aj „next to skin“.

Ďalšia kategória je materiál, z ktorého bola vyrobená. Na termobielizeň sa používajú buď syntetické alebo prírodné materiály. Zo syntetických je to hlavne polypropylén (POP), polyester (PES), menej polyamid (PAD). Ako doplnkové materiály sa používajú elastan alebo lycra. Z prírodných materiálov je to ovčia vlna, bavlna alebo hodváb. Bavlna sa však používa pre jej v podstate nevhodné vlastnosti ako vysoká nasiakavosť a pocit chladu pri nasiaknutí len ako doplnkový materiál v dvojitých, tzv. sendvičových tkaninách alebo ako zložka v tkanine do nižších teplôt.

Ďalšou kategóriou je rozdelenie podľa klimatických podmienok, kedy sa prádlo nosí. Buď je to letné obdobie s vysokou teplotou alebo zima s hlbokým mrazom. Alebo množstvo možností medzi tým. Tento problém sa rieši zmenou pomeru druhu materiálu v tkanine, či už smerom k vyššiemu percentu termozložky v zime, alebo opačne odvodového vlákna v lete. Na tento účel slúžia aj už spomínané sendvičové tkaniny, ktoré majú vnútornú vrstvu z vlákna slúžiaceho hlavne na odvod potu a vonkajšiu vrstvu z vlákna určeného na udržanie tepla.

Najčastejšie sa termobielizeň prvej vrstvy vyrába z polyestru alebo polypropylénu. Určiť, ktorý materiál je vhodnejší, je takmer nemožné. Každý výrobca udáva, že práve ten jeho materiál je „to pravé orechové“ pre naše telá a robiť nejaký test je dosť scestné, lebo každý človek má inú termoreguláciu aj množstvo potu, ktoré vyprodukuje, čiže by to bolo príliš subjektívne. Aj POP aj PES sa vyrábajú okrem klasického kruhového prierezu vlákna aj vlákna s viacerými kanálikmi, čo zvyšuje odparovú plochu vlákna a tým množstvo odvedeného potu. Tkaniny, ktoré sa z nich vyrábajú, sú takmer nenasiakavé, vlhkosť, ktorú vsiaknu, okamžite aj expedujú preč, sú vzdušné, čím zabezpečujú prívod čerstvého vzduchu na pokožku. Väčšinou sú aj antibakteriálne upravované, buď povrchovou úpravou vlákna alebo vpletaním strieborných vlákien. Niektorí výrobcovia používajú aj duté PES vlákna, ktoré okrem zachovania si vlastnosti odvodu potu majú aj dobré termoizolačné vlastnosti. Tkaniny vyrobené jednotlivými výrobcami sa teda líšia ani nie tak príliš kvalitou vlákna, ako skôr spôsobom tkania, jeho povrchovou úpravou, vyhovujúcim strihom, množstvom pridaných doplnkových materiálov ako napr. lycra, ktorá spôsobuje pružnosť materiálu a tým aj jeho dobrého priľnutia k povrchu tela. Termobielizeň je totiž v podstate nefunkčná, pokiaľ nie je v priamom kontakte s pokožkou.

Do nižších teplôt sa používajú buď čisté syntetické tkaniny, ale tkané iným spôsobom, kde vzniká väčšia hrúbka látky, tzv. komíniky alebo pridávaním iných materiálov s dobrými termoizolačnými vlastnosťami. V poslednej dobe sú to prevažne zložené tkaniny, ktoré boli spomínané vyššie. Ako termozložka sa používa buď bavlna alebo vlna, ktorá má z prírodných materiálov najlepšie termoizolačné vlastnosti, hlavne hreje, aj keď je vlhká. Niektorí známi výrobcovia vyrábajú prvú vrstvu termobielizne z čistej upravovanej ovčej vlny, ktorá je však vhodná len do zimného obdobia a stojí nemalé peniaze. Osobne som toho názoru a skúsenosti mnohých veciznalých mi ho potvrdili, že otázku tepla by mali riešiť ďalšie vrstvy oblečenia, druhá, prípadne tretia a potom povrchová, krycia vrstva.

Keď to v skratke zhrniem, nič nepokazíme, ak si zaobstaráme prvú vrstvu či už z POP alebo PES, dôležité je, aby dobre sedela, nerezala na kritických miestach, napr. pod pazuchami, v rozkroku alebo okolo hrdla, aby mala ploché švy, prípadne bola antibakteriálne upravená. Je len plus, ak je produktom známej značky, ktorá bola rokmi odskúšaná a overená.

Údržba termobielizne

Každý výrobca je povinný na štítku od každého kusu výrobku udávať aj spôsob údržby a čistenia. V prevažnej väčšine je to pranie v letnej vode, nepoužívanie avivážnych prostriedkov, nepoužívanie odstreďovania, zákaz žehlenia pri vysokých teplotách, zákaz chemického čistenia a sušenia. Avšak stretol som sa aj s materiálmi od špičkového svetového výrobcu funkčného prádla, ktorý povoľuje aj pranie pri 95 stupňoch. Osobne si termobielizeň periem v rukách, vo vlažnej vode a v mydle a po vypláchaní ju zľahka vyžmýkam a nechám vysušiť. Prepranie v čistej vode je nutné aj počas niekoľkodenného treku na horách, lebo niektoré materiály sú náchylné na udržiavanie si zápachu, čo nie je dvakrát príjemné. Prevláda všeobecný názor, že POP je o niečo náchylnejší.

Ako a kde kupovať

V prvom rade odporúčam kupovať termobielizeň v špecializovaných outdoorových predajniach. Je treba vedieť, na aké aktivity a obdobie ho chceme použiť, treba si ho dôkladne odskúšať a prezrieť, či na ňom nie sú nejaké skryté vady. Je dobré dať si poradiť od personálu, ktorý by sa mal v týchto veciach vyznať. Treba prihliadať aj na to, že niekto môže byť na syntetické materiály alergický. Odporúčam kupovať termobielizeň od overených a známych výrobcov, ktorá je antibakteriálne ošetrená, má ploché švy a anatomický strih. Verte, že si pohyb na horách vychutnáte ešte vo väčšej miere.

Dôležitý záver

Funkčná bielizeň bude vždy fungovať len vtedy, ak nasledujúce vrstvy jej funkcionalitu podporujú. Zbytočne mám na sebe coolmaxové tričko, ak mám na ňom bavlnenú košeľu a nedýchajúcu šušťáčku. Ale o ďalších vrstvách nabudúce...

Diskusia
Funkčná bielizeň, alias „termoprádlo“ 05/02/14 12:02 79 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Predstavenie Softshellová bunda Progress OS Thor Aj keď nám názov produktu evokuje informácie z oblasti severskej mytológie, v tomto prípade nejde o žiadne progresívne kladivo pre pána Thora. Skôr zabŕdneme do oblasti ľahkých softshellových búnd a predstavíme si jeden z produktov od firmy Progress. 18/06/14 Lubo Ondrejka Oblečenie
Predstavenie Progress DFw NDR Značku Progress nie je potrebné špeciálne predstavovať, jej produkty už dlhšiu dobu využívajú vyznávači rôznych outdoorových aktivít. Značka postupne rozširuje svoje portfólio o novinky, a jednou z nich je aj zimné tričko s dlhým rukávom Progress DFw NDR, určené ako prvá vrstva oblečenia z materiálu Dry Fast s úpravou Polygiene. 22/12/10 Lubo Ondrejka Oblečenie
Test Kayland Contact 500 Už dlhšie som sa pohrával s myšlienkou zaobstarať si na letnú turistiku polovičné topánky z kategórie approach. Dôvodom bol hlavne komfort nosenia a univerzálnosť použitia nielen na turistiku, ale aj pre pohyb v meste. Po presondovaní trhu a preštudovaní informácií o skúsenostiach s rôznymi modelmi padlo rozhodnutie zakúpiť model Kayland Contact 500. 28/06/07 Lubo Ondrejka Obutie
Najnovšie články na titulke
 
Túra Hermanovce – Bachureň – Hradný vrch – Jarovnice Hradiská na východnom Slovensku nie sú až také známe ako inde. Preto ma vcelku prekvapilo, keď som v mape objavil jedno v podhorí Bachureň. Keďže najideálnejšie tam bolo zájsť v mimovegetačnom období, tak som musel čakať na jar. Pravý čas nastal v marcovú nedeľu, keď bolo príjemné teplo a po zime som bol hladný po dlhšej túre. dnes Henrich Tomáš Šariš
Túra Na Veľkú Raču z Oščadnice cez Kykulu Veľká Rača je najvyšším vrchom pohoria Kysucké Beskydy. Nachádza sa v hraničnom hrebeni pohoria a priamo cez jeho vrchol prechádza štátna hranica. Na poľskej strane je neveľká rozhľadňa a kúsok ďalej turistická chata Schronisko na Wielkiej Raczy. Na slovenských úbočiach je rovnomenné lyžiarske stredisko. Keďže tento turistický cieľ mi na Kysuciach doposiaľ chýbal, vybral som sa naň začiatkom jesene z Oščadnice, časť Lalíky. Moja trasa bola okružná. včera Ľubomír Mäkký Kysucké Beskydy
Chata Horská chata pod Kráľovou hoľou Nízke Tatry sú o jednu horskú chatu bohatšie. Z nevyužívanej búdy v Prednom sedle pod Kráľovou hoľou sa po rekonštrukcii stala menšia horská chata. Predné sedlo je jedným z miest, kde návštevný poriadok Národného parku Nízke Tatry dovoľuje prenocovanie. Aktuálne to je s výrazne vyšším komfortom, ak sa vám ujde miesto na chate, ktorej kapacita je dosť malá. Chata poskytuje aj stravovacie služby a je otvorená denne. 13/10/18 Soňa Mäkká Nízke Tatry

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Funkčná bielizeň, alias „termoprádlo“ 05/02/14 12:02 79 príspevkov
Fakty
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.48 (0.09)