Úvodné informácie

Juh ostrova je viac-menej pustý, navštevovaný prevažne dovolenkármi, zameranými na kúpanie v mori. V oblasti Adeje, Arony a v údolí San Lorenzo sa vyskytujú skalné rokliny (barrancos) a niekoľko vyhliadkových vrcholov. Na severnej strane pohorí Anaga a Teno rastú vresovcové a vavrínové subtropické lesy, zatiaľ čo svahy na Cumbre Dorsal a okolo centrálnej kaldery (prepadnutý kotol sopky) pokrývajú rozsiahle plochy borovíc.

Ostrov je vulkanického pôvodu. Jedna z posledných veľkých erupcií bola zaznamenaná v 17. storočí. Pred miliónmi rokov tu boli dva ostrovy, ktorých jadrá tvorili dnešné pohoria Anaga a Teno. Niektoré zdroje uvádzajú, že bol aj tretí ostrov, Valle de San Lorenzo. Neskorším vyvrásnením masívu Cumbre Dorsal a bloku centrálnej kaldery došlo k spojeniu ostrovov do jedného. Pico del Teide je treťou najvyššou sopkou na svete pri meraní od základne na dne mora. Je to takzvaný stratovulkán (navrstvená sopka), ktorý je vytvorený striedaním sa vrstiev lávy a vulkanoklastických usadenín (úlomky lávy vyvrhnuté pri erupcii). Väčšinou má kužeľový tvar so strmými úbočiami, nakoľko láva ním vyvrhovaná má vysokú viskozitu, a preto tuhne väčšinou už na svahu sopky, neroztečie sa. Vrchol sa týči nad 17 km širokou kalderou - kráterom, ktorý svojím obvodom 50 km patrí medzi najväčšie na svete.

Podnebie

Tenerife je známy ako ostrov celoročnej jari. Napriek tomu, že je na zemepisnej šírke Saharskej púšte, prevláda tu subtropické podnebie s malými teplotnými rozdielmi. Ostrov ochladzujú severovýchodné vetry - pasáty, ktoré prinášajú vlhké a teplé vzduchové masy a najmä na severe zahaľujú celé rozsiahle oblasti do hustého príkrovu mrakov, ktoré sa pohybujú vo výške 600 až 1800 m. Náveterná strana získava okolo 73 % všetkých zrážok. Pobrežie je ochladzované studenými atlantickými prúdmi. Priemerná ročná teplota vody je 20 ˚C a maximálna teplota v auguste nepresiahne 23 ˚C. Priemerná denná teplota vzduchu je v januári 19 ˚C, najvyššia teplota je v mesiacoch august - september 26 ˚C. Ročný teplotný priemer je 22 ˚C. V zime sa môžeme od výšky 3000 m stretnúť so snehom.

Doprava

Na ostrove je verejná medzimestská doprava na veľmi vysokej úrovni, o čom svedčia cestovné poriadky uverejnené na internete. Z južnej časti ostrova z letoviska Playa de las Américas má denne odchod autobus č. 342 o 9.15 h. Príchod do El Portillo je o 11.45 h. Naspäť sa linka vracia z El Portillo o 15.15 h. Zo severu odchádza linka č. 348 z Puerto de la Cruz takisto o 9.15 h.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Obtiažnosť, reštrikcie, obmedzenia a chata

Túra je bez technickej náročnosti. Obtiažnosť je spôsobená nadmorskou výškou a spaľujúcim slnečným svitom v „mesačnej“ krajine. Prejdené dĺžky oboch dní sú pomerne krátke. V národnom parku je povolený pohyb iba cez deň. Výstup na vrchol je možný iba s platným povolením. Počet vydávaných povolení na presný deň je limitovaný, pričom sa vyberá aj konkrétny 2-hodinový interval na absolvovanie výstupovej cesty od lanovky, č. 10 (Telesforo Bravo Trail).

Turisti ubytovaní na chate Altavista majú nárok na výstup bez nutnosti žiadať o povolenie, pričom by mali zostúpiť z vrcholu do 9.00 h, kedy prichádzajú prví „lanovkári“. Na chate je dovolený pobyt len jednu noc. Kapacita je okolo 50 ľudí. Zariadenia chaty sa dajú využívať až po 17.00 h. Nocľah treba rezervovať vopred, objednávka nocľahu sa kontroluje podľa pasu. Spanie v spoločných priestoroch je zakázané. Chatu treba opustiť do 7.30 h. Vzhľadom na obmedzené vydávanie povolení a kapacitu chaty je vhodné, respektíve nutné, si tieto záležitosti vybaviť ešte pred odletom na Tenerife.

www.telefericoteide.com
Povolenie na výstup

Trasa

1. deň: Playa de las Américas, autobusová stanica – Montaña Blanca, autobusová zastávka (2350 m) – vrchol Montaña Blanca (2750 m) - Altavista del Teide Refuge, chata (3260 m) /prevýšenie +910 m,
dĺžka 9 km/

2. deň: Altavista del Teide Refuge (3260 m) – vrchol Pico del Teide (3718 m) - Altavista del Teide Refuge – dedina El Portillo (2044 m)

www.gpsies.com
www.wikiloc.com

1. deň

Ráno narýchlo balíme posledné jedlo z hotelových raňajok a deň D môže začať. Na recepcii nahlasujeme, že tu najbližšie dva dni nebudeme a cieľ, kam sa vydávame, ale nikto sa o to nestará a nikam to nezapisujú.

Cesta autobusom

Z letoviska Playa de las Américas odchádzame autobusom č. 342 o 9.15 h. Autobus je pomerne prázdny, peších ani lanovkových turistov nie je veľa. Trocha sa čudujeme výbave lanovkových výletníkov, ktorí zjavne netušia, do čoho vyrážajú. My nastupujeme ako ťažkoodenci, bágle so šiestimi, respektíve ôsmimi litrami vody, dostatok jedla, niekoľko vrstiev oblečenia a v neposlednom rade poriadne kožené topánky z nás robia druhý protipól záujemcov o pohľad z najvyššieho bodu Kanárskych ostrovov. Cesta ubieha spočiatku vyprahnutou krajinou, kde sa striedajú banánovníkové polia s hotelmi letovísk. Pri stúpaní sa začína krajina meniť. Ako sa dostávame do nadmorskej výšky okolo 600 m, začínajú sa vďaka prítomnej vlhkosti objavovať vinice či zemiakové polia. Po ďalšom stúpaní sme v píniových lesoch, ktoré sú z veľkej časti postihnuté júlovými požiarmi z roku 2014. Približne o 10.30 h autobus dosahuje náhornú plošinu dna krátera. Z okna pozorujeme všadeprítomnú stuhnutú lávu oranžovej a čiernej farby. Prichádzame k hotelu Parador de Las Cañadas del Teide s návštevníckym centrom Cañada Blanca a skalnými útvarmi Roques de García. Šofér si dáva prestávku a my sa zatiaľ kocháme pohľadom na Pico del Teide. Na informačnej tabuli s mapou študujeme, ktorý chodník vedie na neďaleký hrebeň s vrcholom Alto de Guajara (2718 m). Po chvíli autobus pokračuje k údolnej stanici lanovky Teleférico. O pár minút vystupujeme len my dvaja na zastávke Montaña Blanca.

Hore na chatu

Hodiny ukazujú 11.20 h. Dávame sa viesť trasou číslo 7. Slnko pečie a fúka silný vietor, preto sa obliekame do búnd. Kráčame po širokej prašnej ceste z rozdrvenej oranžovej lávy. Ako stúpame vyššie a približujeme sa k úpätiu hory, vietor slabne a môžeme zo seba vyzliecť vrstvy oblečenia. Po hodine prichádzame ku križovatke s cestou č. 6 z dedinky El Portillo. Z informačnej tabule sa dozvedáme, že od autobusovej zastávky na vrchol by to malo byť 4.30 h a návrat by mal zabrať len hodinu. Po ďalšej hodine stojíme pred panelom, ktorý vysvetľuje, ako vznikli veľké čierne hrudy veľkosti dvoch až troch dospelých osôb. Vedci im dali názov Teide vajcia (Huevos del Teide). Keď láva tiekla dole a tuhla, tak sa zrolovala do obrovských vajíčok. O necelú štvrťhodinku sme priamo pod úpätím, vedúcim na chatu a vrchol, je 13.35 h. Keďže chatu budú otvárať až po 17-tej, ideme sa pozrieť na výhľad z Montaña Blanca (2750 m), neďalekého návršia nad centrálnou kalderou. Z vrcholku je vidieť rozsiahlu časť krátera a oproti spomínaný vrchol Alto de Guajara (2718 m). O 45 minút sme späť a začíname záverečný výstup.

Chodník je úzky, s niekoľkými traverzmi. Povrch je tvorený z malých 2 - 3 cm kúskov a tiež väčších mačacích hláv oranžovo-fialovej lávy, ktoré sa pod nohami v príkrych častiach šmýkajú. Miestami ako keby sme stúpali po sušenom hrachu. Je zaujímavé, že v týchto miestach sa sem-tam objavujú aj zelené pichľavé kríky. Vo výške okolo 3000 m nachádzame trocha roviny a v tieni „Teide vajec“ si doprajeme prestávku. Až doteraz sme žiadne kondičné a výškové obmedzenia nezaznamenali. Robili sme si krátke prestávky približne po hodine na malé jedenie či pitie. Po odpočinku vyrážame na posledných 260 výškových metrov. Spočiatku postupujeme rýchlo, ale zakrátko zisťujeme, že sme to „prepálili“ a dostavujú sa prvé krízy. Srdcová činnosť sa zvyšuje, ako aj frekvencia dýchania. Nič iné nám nezostáva, iba nájsť správny pomer medzi chôdzou a pauzou. Zo začiatku volíme 30 - 40 krokov a minútovú pauzu. Neskôr môžeme zvýšiť počet krokov na 90. O 16.50 h sme na chate. Celkovo nám to trvalo 5,5 hodiny. Po otvorení chaty nechávame ruksaky dnu a ešte si robíme vychádzku nad chatu so zámerom zistiť, akým terénom pôjdeme zajtra ráno potme. Snažíme sa nájsť tunajšiu v láve schovanú jaskyňu-dieru. Po hodine neúspešného hľadania sa vo výške 3520 m otáčame naspäť k návratu. Slnko zapadá za vrchol a dobrým chodníkom, podobným tatranskej magistrále, prichádzame k chate. Než vojdeme dnu, ešte fotíme tieň Teide pokrývajúci kalderu z časti zahalenú oblačnosťou.

Chata Altavista (3260 m)

Vybavenie chaty je vcelku dobré. Nechýbajú sociálne zariadenia. Je tu automat na Coca-Colu a vodu, takže kto neodhadol zásoby vody, tak neuschne, ale si poriadne priplatí. Voda na chate sa neodporúča používať ani na varenie. Je tu niekoľko izieb s dvojposchodovými posteľami. Počas varenia večere z dehydrovaného jedla odovzdávame pas na kontrolu rezervácie a zaplatenia ubytovania. Posledná večerná prechádzka dnešného dňa okolo chaty nám dáva poznať, že sa citeľne ochladzuje.

2. deň - vrchol

Vstávame skoro ráno, aby sme okolo piatej opúšťali chatu. Berieme so sebou jeden malý ruksak s nutnými vecami, zvyšok nechávame na verande. Teplomer pred chatou nám oznamuje, že nami pociťovaná zima je naozajstná, ukazuje slabých 5 ˚C. Je niekoľko minút pred piatou, ponárame sa do tmy a začíname stúpať hore. Na osvetlenie nám postačí svetlo jednej čelovky a mesiaca. Vidíme zopár svetielok pred nami a tiež za nami. Postupne sa celé osadenstvo chaty presúva na vrchol za divadlom vychádzajúceho slnka a tieňa vrhaného sopkou ďaleko do Atlantického oceánu (niekde sa udáva až vzdialenosť do 200 km).

Po 50 minútach prechádzame okolo križovatky k vyhliadke Mirador de la Fortaleza, kde sa značenie mení na trasu č. 11. O ďalších 10 minút sme pri domčeku so sociálnymi zariadeniami, kde je terasa budovy hornej stanice lanovky s výhľadovým miestom La Rambleta (3550 m) a s informačnou tabuľou. Hodinky ukazujú 6.00 h. Pri spomínanej budove je bránka s retiazkou, kde sa po 9.00 h kontroluje pas a povolenie na výstup. Bránku nechávame za nami a začíname záverečné stúpanie chodníkom č. 10. Naberanie výškových metrov nám nerobí väčšie problémy, strážime si tempo a prestávky. Chodník sa dá popísať ako „schody do neba“. Po 50 minútach stojíme na vrchole. Je niečo pred siedmou a ešte stále je tma. Teplotu odhadujeme na tesne nad 0 ˚C. Obliekame na seba všetko, čo máme a v zákryte skál schovaní pred vetrom čakáme na východ slnka. Občas sa zájdeme zohriať k teplým sírovým výparom spiacej sopky. Dole pod nami vidíme nočné osvetlenia letovísk na západnom pobreží. Je 7.30 h, keď sa začína obloha presvetľovať. Po takmer hodine čakania o 7.50 h slnko posiela ponad oblačnosť na nás svoje prvé lúče. Rozvidnieva sa rýchlo. Tieň v oceáne je impozantný, ťahá sa ďaleko za ostrov La Gomera. Z tmy vystupuje vrcholový kráter sopky Pan de Azúcar (Homoľa cukru), pričom až teraz vidíme, koľko zapáchajúcich výparov z neho uniká. Hornina okolo nás je sivobielej farby, čo pri pohľade od mora navodzovalo dojem zasneženého vrcholku, respektíve homole cukru. Je nás tu 10 - 15 ľudí a každý má dostatok miesta na vlastné kochanie sa.

Zostup, návrat

Po 20 minútach divadlo východu slnka končí a vraciame sa rovnakou cestou. Za pol hodinu sme dole pri stanici lanovky. Ideme sa ešte pozrieť 15-minútovou prechádzkou chodníkom č. 12 na vyhliadku Mirador del Pico Viejo, z ktorej je vidieť rovnomenný kráter. Opäť sa vraciame k lanovke a schádzame cestou č. 11 k vyhliadke Mirador de la Fortaleza, ktorá bola ráno ešte zahalená v tme. Teraz nám zastavenie ponúka výhľad na masív Fortaleza (pevnosť). Z informačného panelu sa dozvedáme, že Teide počas erupcie vyvrhovala čiernu lávu bohatú na obsidián, a pritom narástla o 200 metrov. Ďalej sa vraciame cestou č. 7 k chate. Dnes máme šťastie a nachádzame malého nenápadného mužíka ukazujúceho odbočku ku včera hľadanej jaskyni La Cueva de Hielo (Ľadová jaskyňa). Niekedy v nej takmer po celý rok visia cencúle a drží sa sneh, chodby sú skoro 50 m dlhé. Po pár minútach prichádzame k nej. Je to asi 3 m hlboká a 10 m veľká diera v lávovom poli, pričom za reťazou je chabo upevnený rebrík.

Pokračujeme v ceste a na chatu prichádzame okolo 10.30 h. Dávame si polhodinovú prestávku na zbalenie vecí a doplnenie energie. O 11-tej opúšťame chatu a klesáme k rázcestiu pri Montaña Blanca, kam prichádzame po hodine. Zostup je rýchly. Na sypkom podloží hrozí pošmyknutie, ktoré nám pomáhajú zvládnuť turistické paličky. Po ďalšej pol hodine strávenej na vysiľujúcom úpeku sa dostávame ku križovatke ciest č. 7 a č. 6. Je len 12.18 h a tak môžeme ísť číslom 6 až do civilizácie El Portillo. Pozvoľna klesáme po chodníku lemovanom kameňmi a sem-tam pichľavými kríkmi. Po ľavej strane vidíme La Fortaleza. Priamo pred nami je na okraji kaldery tunajšie astronomické centrum (Teide Observatory). Tenerife svojou polohou umožňuje pozorovať severnú pologuľu a veľa z južnej, pričom je tu dosahovaná veľmi vysoká astronomická kvalita pozorovania. Nad okrajom kaldery je nízke svetelné znečistenie, dobrá atmosférická priehľadnosť a veľký počet hodín vhodných na pozorovanie za rok, keďže oblačnosť zostáva v nižších polohách. Po dvoch hodinách a po menšom blúdení pred samotným El Portillo sedíme v miestnom turistickom hostinci pri autobusovej zastávke a relaxujeme. Na prehliadku návštevníckeho centra s expozíciou geologickej histórie parku a botanickej záhrady nám už čas nezostáva.

Záver

Túra splnila naše očakávania. Pri absolvovaní technicky nenáročného terénu sme si vyskúšali pôsobenie výšky okolo 3700 m na naše organizmy. Ďalší aspekt cieľa je vysoká pravdepodobnosť stabilného priaznivého počasia. Túra je orientačne nenáročná, hoci značiek po ceste veľa nie je, ale pri zreteľných chodníkoch ich ani viac nebolo treba. Iba pred samotným El Portillo si treba dávať pozor. Kondične sme sa nijako extra nepripravovali. Postačilo zopár túr vo Vysokých Tatrách. Pri použití verejnej autobusovej dopravy sa v podstate jednodňová túra predlžuje na dva dni. Ale rozložením túry na dva dni zažijeme neopakovateľnú atmosféru pobytu na chate a v neposlednom rade okamihy západu a východu slnka. Treba počítať s rozdielnymi teplotami vo východzom a cieľovom bode, čo pri danom prevýšení môže robiť rádovo 20 ˚C. Z popisu podnebia vyplýva, že sa po celú dobu budeme pohybovať nad hranicou oblačnosti, teda je dôležité si zobrať ochranné pomôcky pred slnkom a krémy. Berieme vodu na pitie a varenie na dva dni. Topánky sú v prašnom a ostrom lávovom prostredí nadmieru opotrebovávané. Preto odporúčam zvoliť nadčlenkové, kožené a už radšej obnosené. Treba počítať s tým, že v zimných mesiacoch je nad hranicou 3000 m sneh.

Užitočné odkazy

Národný park Cañadas del Teide
Turistická mapa
www.peakbagger.com
Tipy na túry na Tenerife
Tipy na túry na Tenerife

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek