Túra

Hundsheimská osmička

11.01.15
Za mojich mladých čias – teda, nie že by som bol nejaký starec, ale mladšie roky sú už za mnou, teda v tých rokoch som veľmi rád chodil v jarných mesiacoch do lokalít Devínskej Kobyly. V jarnom období, počas marca a apríla tam bola radosť chodiť, hlavne kvôli pestrej flóre, ktorá tam rástla. Vždy sme sa so záujmom pozerali cez rieku Moravu, rozprávali sme si príbehy a historky, ktoré sme len počuli o tom, ako sa pár našincov dostalo rogalom cez rieku Moravu na druhú stranu cez železný plot na bájny „západ“.

V tých časoch som nemal ani len predstavu o tom, že by som sa na druhú stranu dostal. Ale odvtedy sa veľa vecí zmenilo, prišiel rok prevratu 1989 a prišlo k strhnutiu všetkých oplotení a zátarás. Politiku ale radšej nechávam ďalej bokom. Čo som si ale všimol, bol fakt, že lokalita Devínskej Kobyly bola čím ďalej, tým viac zaľudnenejšia, flóra pod záťažou pomaly zakapávala, ľudia sa tlačia na obmedzených a obmedzujúcich turistických a náučných chodníkoch. A prebujnené sídlisko pod Devínskou Kobylou a v okolí si vyberá svoju daň – je tam plno porozhadzovaného rôznorodého odpadu a neporiadku. Možno sa to už zmenilo, o čom veľmi pochybujem pri prístupoch väčšiny, ale keď som tam bol naposledy, bolo to stále horšie a horšie, preto som sa rozhodol zmeniť smer svojich zabehaných chodníkov, od ktorých som očakával pokoj, čaro tichej, čistej prírody, ktorú majú všetci radi a patrične jej to dávajú najavo.

Trasa

Hainburg an der Donau – vyhliadka – Hundsheimer Berg – Hexenberg – studnička Rotes Kreuz – jaskyňa Zwergenloch – jaskyňa Güntherhöhle – Hundsheim, Neue-Siedlung – roklina Grosse Klamm – Hundsheimer Berg – Weisses Kreuz – Hainburg an der Donau

Tak som objavil lokalitu Hundsheim Berge (Hundsheimské kopce) – o mojich počiatočných výjazdoch som písal v článku Ako som naháňal rakúske divé svine. Teraz, keď som takpovediac doma v tejto lokalite, chcel by som vám popísať trasu, ktorá sa vykryštalizovala z mojich potuliek po oblasti Hundsheimu (Hundsheimské kopce). Do neďalekej dediny Hainburg an der Donau cestujem najradšej autom, vždy sa tam dá bez problémov nájsť miesto na zaparkovanie. Túru je vhodné začať na malom parkovisku pod hradom Schlossberg, z južnej - opačnej strany, ako sa zvykne cez Hainburg chodievať. Parkovisko je síce dosť malé, ale je bezplatné, bezpečné a doteraz sa mi tam vždy podarilo zaparkovať. Trasa, ktorú popisujem, nevedie stále po turistických značkách a keď aj ide, tak ako bolo niekoľkokrát spomínané, rakúske značenie je dosť zmätočné pre turistov zo Slovenska.

Trasu začínam od parkoviska, obídem futbalové ihrisko, za ktorým sa nachádza hneď prvá odbočka doprava - do kopca a asi po 100 m za posledným domom sa dám vpravo, smerom do lesa. Lesnou cestou sa stále držím vľavo, terén mierne stúpa do kopca. Pri prvej ostrej serpentínovej zákrute naďabím na turistickú značku, ale v tejto časti túry ju nenasledujem. Dám sa serpentínovo doľava a naberám výšku na pohodovej poľnej ceste. Asi po kilometri sa cesta znovu láme serpentínovo doprava a čaká ma oddychovejší rovný úsek smerom k prvej vyhliadke na Hainburg a hrad. Po približne 500 metroch sa lesná cesta končí, moja však nie. Vojdem chodníkom do lesa a v spleti chodníčkov ľudských i zvieracích, si stále v krovinách držím smer na západ, až sa vynorím z krovín a rozprestrie sa mi pred zrakom krásna vyhliadková lúka. Tu by som chcel dodať, že aj keď sa túra dá robiť v každom ročnom období, predsa len kvôli nádhernej teplomilnej flóre si ju naplánujte na prvú polovicu jari. Jednoducho, vtedy to je najkrajšie.

Na lúke sa dám vpravo a o malú chvíľku sa ocitnem na jednej z najkrajších a najmä nezaľudnených vyhliadok v okolí Bratislavy. Panoráma v sebe zahŕňa pohľad na rieku Dunaj, dedinu Hainburg an der Donau, hrad Schlossberg v Hainburgu, zámok Schlosshof v diaľke, pri kratšom zídení zo skál sa objaví vyhliadka smerom k Bratislave. Tu sa možno pokochať úžasnými výhľadmi. Po vytriezvení z prekrásnej vyhliadky idem ďalej. Vrátim sa na lúku a smer zmením na južný. V tejto časti túry som sa dostal na turistickú značku, orientácia by nemala byť problém, stačí sa držať vyšliapaného chodníka. Pomaly stúpam lesom a lúkami na vrch Hundsheimer Berg (481 m). V období, ktoré popisujem, je les neskutočne zarastený kvetenou, v prípade pekného počasia to na človeka pôsobí veľmi optimisticky a ukľudňujúco, jednoducho krása pozemská. Chodník ma dovedie k turistickej križovatke, smerovník ukazuje doľava k vrcholu (Gipfel) zostáva zhruba 10 minút ku krížu. Ešte si trošičku zafučím do kopca a som na samom vrchole. Ale pozor! Tu to nekončí, túru mám nazvanú ako Hundsheimská osmička nie kvôli počtu kilometrov, ale pre profil trate, ktorá pripomína osmičku. Takže sa nachádzam asi len v prvej štvrtine cesty. Po nadobudnutí dobrého pocitu z prvého zdolania vrcholu sa dám ďalej na juh – smerovník ukazuje k dedine Hundsheim alebo k leteckému pamätníku (Fliegendenkmal).

Prejdeme kopcom – stráňami, čo sa nazývajú Hexenberg. Pozerám, či tu nejaké čarodejky na metle nezazriem preletieť, ale môžete zahliadnuť akurát vetrone, ktoré možno pilotujú moderné čarodejnice – to už nechám na vašej fantázii. Ale stretnúť dobrú ježibabu by bolo celkom zaujímavé. Ej, Popluhár, opäť máš rečí, ako koza bobkov. Na konci stráne naraz začnem prudko klesať na juh, k dedine Hundsheim. V niektorých miestach je zostup celkom nepríjemný, treba dávať pozor, hlavne keď máte so sebou svoje ratolesti, ale zvládnuť sa to dá. Prudkým zostupom sa dostanem k spomínanému leteckému pamätníku, kde sa chodník zarezáva doľava do svahu a už to nie je také prudké, aj keď stále zostupujem. Pri ňom sa mi každú chvíľu otvárajú výhľady, z ktorých sa dá vidieť dvojtisícovku Schneeberg, Neziderské jazero (Neusiedler See), rady veterných elektrární a starostlivo obrábané vinice popri Neziderskom jazere. Všetko, čo patri k modernému vidieku. Na konci klesania sa dostávam k idylickému miestu - k červenému krížu, ktorý stojí na lúke, v objatí štyroch mohutných stromov. Asi 10 metrov odtiaľ je studnička a taktiež je tam informačná tabuľa – aj v slovenčine. Oboznámi turistov s okolitými zaujímavosťami. Tu by som navrhoval dať si oddych, trošku relaxovať, načúvať hlasom prírody, nadýchať sa vôní jari. Som približne v polovici výbehu, ale zas sa nemusím nejako ponáhľať, veď si treba dopriať pôžitok z krajiny. Po nahodení batohu na chrbát sa dám prudko doprava od zostupového chodníka, ktorým som prišiel od Hundsheimer Berg. Zavedie ma do lesa, je totiž len jeden jediný, nedá sa zablúdiť. Po chvíli sa dostanem ku smerovke doprava, k prvej jaskyni nazvanej Zwergenloch. Odbočím a v dosť prudkom stúpaní sa dostanem k diere vedúcej dovnútra hory. Je dosť široká na to, aby sa tam dalo vliezť – vraj tam zmizlo pár detí z dediny Hundsheim – nechali sa zlákať trpaslíkmi z hory Hundsheim a už sa nikdy nevrátili. No áno, povesti sú tuším všade skoro rovnaké. Dovnútra som sa ešte nedostal, nemal som svetlo, ale raz to chcem vyskúšať. Len si nedokážem predstaviť, že by tam bol zalezený nejaký diviak a vybral by sa mi oproti. Radšej na to ani nepomyslím.

Pri návrate k smerovníku pokračujeme stále traverzom hory Hundsheimer Berg. Chodník vedie ponad dedinu Hundsheim z ľavej strany a sprava sa mi začínajú otvárať výhľady na kamenné úbočia hory, čo je ďalšia krásna etapa túry. Sú tu zárezy vytvorené prírodou – malé kaňony a v jednom sa nachádza ďalšia jaskyňa nazvaná Güntherhöhle, ktorá je uzavretá pre verejnosť. Z informačných tabuliek sa dozvedám, že kľúč k jaskyni sa dá po dohode dostať na obecnom úrade v Hundsheime. Táto možnosť je iba v pracovné dni a s mojimi znalosťami nemčiny som si tam zatiaľ netrúfol zavolať. V každom prípade k jaskyni odbočím - cez mrežu možno vidieť celkom pekný výsek, ktorý je osvetlený skalným oknom v hornej, stropnej časti jaskyne. K nemu sa myslím tiež dá dostať. Je to aj zaujímavá archeologická lokalita s nájdenou kostrou nosorožca, netreba ju obísť. Znovu sa vrátim na blízky chodník a kamennými stráňami, ktoré sú zjari pokryté neskutočným množstvom kosatcov, hlaváčikov a kde-tu aj kvetmi ponikleca, sa dostanem onedlho na asfaltovú cestu, nachádzajúcu sa na západnom konci dediny Hundsheim - Neue-Siedlung a ocitneme sa pri futbalovom ihrisku. Aj odtiaľto sa dá túra začať, keďže sa aj tu dá dobre zaparkovať. Na konci futbalového ihriska ma informačná tabuľa naviguje ďalej po trase. Vedú odtiaľto dve trasy, obidvoma sa dá dostať znovu na Hundsheimer Berg. Vľavo ide okľukou ponad kameňolom medzi mestečkom Bad Deutsch Altenburg a dedinou Hainburg an der Dounau, ale to len krátko. Dostať sa tadiaľ dá na stráne kopca Pfaffenberg a následne dlhým tiahlym stúpaním až na vrcholovú lúku Hundsheimer Berg – ale severne od vrcholového kríža. Ale poväčšinou chodím do Veľkého Klammu (Grosse Klamm). Je to chodníkom vpravo od ihriska, pomaly lesom sa dostanem do lesnej rokliny, odkiaľ vedie dosť prudké stúpanie skoro až na vrchol kopca. Ono zdanie klame, že Hundsheimer Berg je ľahký, ale ľudia, ktorí sa veľmi nevenujú chodeniu a lozeniu, sa po chvíli stúpania poriadne ponamáhajú. Viem, že to nie je malofatranský kopec, ale druhé stúpanie načrie do vašej výdrže. Treba byť samozrejme aj opatrný, ako som spomenul, hlavne vo vlhkom počasí. Zem sa mení na šmykľavé blato. My to zvládame pravou prednou, keďže ľavou zadnou – to by som bol veľký optimista. Ale zvládnuť sa to dá. Dostávam sa teda na Hundsheimer Berg zľava od vrcholového kríža, ak máte chuť, môžete sa zhruba 200-metrovou odbočkou druhýkrát pozrieť na vrchol.

V tomto bode završujem hornú polovicu popisovanej trasy v tvare osmičky. Zostáva mi len zísť do Hainbugu. Nepôjdem rovnakou cestou, ako som išiel nahor, veď chcem predsa zachovať osmičkový profil trasy. Zhruba 30 metrov vpravo od tabule, ktorá označuje ukončenie Grosse Klamm, hore na lúke nájdem smer do lesa na Hainburg - informačný smerovník ukazuje na východ. Takže sa vnáram do Hundsheimských lesov podľa pokynov na smerovníku a samozrejme, ak ste tu prvýkrát, tak sa po 200 metroch strácate. Možno sa to tam zlepšilo, ale keď som tadiaľ prechádzal, bolo tam veľmi zmätočné značenie, teda žiadne. Po zhruba 200 metroch sa dostanem na chodník, ktorý vedie zárezom v stráni Hundheimer Berg. Je to cesta zahĺbená do svahu a treba sa jej držať. Z chodníka sú rôzne lákavé odbočky, stále choďte po trase, ktorá je zarezaná do svahu. Stáča sa prudko doprava a potom dole až ku ceste, ktorá ma po 200 metroch privedie k bielemu krížu nad Hundsheimom (Wisses Kreuz). Od neho vedie smerovka na sever lesnou, nezáživnou cestou k Hainburgu. Po asi kilometri lesnou cestou ma križuje cesta v tvare "U". Nedávam sa ani doprava a ani doľava. Prejdem cez cestu a po 10 minútach lesným chodníkom som v Hainburgu. Orientačne zdatní turisti nebudú mať problémy. Po vynorení z lesa sa dostanem do uličiek Hainburgu, zorientujem sa medzi domami, lebo odvšadiaľ je vidieť hrad Schlossberg a dám sa smerom k nemu a k odparkovanému tátošovi.

Zhodnotenie

Popísaná trasa je podľa mňa veľmi atraktívna, vedie cez zaujímavé prírodné lokality, lúky, lesy i skalné partie. V teplých obdobiach roka sa dá vidieť nádherná flóra. Preto najviac túru odporúčam v skorých jarných mesiacoch. Pri pohľade na rozkvitnuté lúky a zelenajúce sa stromy vám bude krásne pri srdci. Neodporúčam ju absolvovať v letných horúčavách v období komárov. Raz sme sa museli vrátiť po 500 metroch, lebo by nás komáre asi zožrali počas chodenia zaživa.

Ak máte jedno dlhšie poobedie na výjazd a chcete sa zabaviť blúdením po kopcoch, neobíďte Hundsheimské kopce (Hundsheim Berge). Ako som spomínal, nehrozí tam hemženie sa turistiky chtivých ľudkov, ktorí svojou vravou odplašia všetko, čo sa hýbe. Garantujem vám, že budete spokojní a vaše očakávania budú splnené, ale nedá mi ešte raz upozorniť na to, že nie je to ľahká prechádzka, druhé stúpanie na Hundsheimer Berg lesnou roklinou Grosse Klamm dá dosť zabrať.

Tak zas nabudúce.

Fórum 12 príspevkov
Hundsheimská osmička 28/12/18 15:00 12 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Jesenný okruh Súľovskými skalami Nie – nešiel som tam kvôli dĺžke trasy, nešiel som tam kvôli veľkým prevýšeniam a náročnosti trasy. Tento okruh je v ponímaní slovenských turistov veľmi otrepaný a stokrát prechodený krížom-krážom. To stokrát je samozrejme myslené, len ako metafora. 15/06/19 Vladimír Popluhár Súľovské vrchy
Skialp Skialpové začiatky na Unterbergu No, v mojom podaní to ťažko nazvať skialpom, ale dávam ako tip pre budúce roky. Možno sa mi praví skialpinisti budú smiať, možno nie, ale každý raz začínal - takže už dosť mojich kecov, budem rád, keď budete pokračovať v čítaní mojich skúseností na Unterbergu. 16/04/19 Vladimír Popluhár Rakúsko
Túra Skalka - najvyšší vrchol masívu Ondřejník Onehdy niekedy v lete som sa z vrcholu Radhošťa kochal pohľadmi na scenérie severne od tohto beskydského velikána. V blízkej vzdialenosti (asi 10 km) som postrehol zaujímavý kopcový masív vyrastajúci z roviny Lašska. Nedosahoval síce výšky vrcholu Radhošť, ale lákal na podniknutie menšej túry, keď to bude časovo vyhovovať. Ahá – zabudol som, masív sa hrdí názvom Ondřejník a najvyšší vrchol sa nachádza v južnej časti masívu. Volajú ho Skalka a má 964 m. 05/03/19 Vladimír Popluhár Západné Beskydy, Česko
Najnovšie články na titulke
 
PR Liptov Region Card – výhody aj možnosť výhry Regionálna zľavová karta Liptov Region Card umožňuje jej majiteľovi čerpať výrazné zľavy na ponuku služieb partnerských výletných miest, atraktivít a zariadení. S dobitým pobytovým balíkom má poistenie pátrania a záchrany v horách Slovenskej republiky, ktoré kryje náklady na prípadný zásah horskej služby. dnes sponzorovaný článok Slovensko
Túra Prechod (ne)známym Vihorlatom II. Pred štyrmi rokmi som prvýkrát navštívil Vihorlatské vrchy a prešiel všetky zaujímavé miesta. Tým pádom to vyzeralo, že Vihorlat mám vybavený a môžem naň spokojne zabudnúť. Teda aspoň na nejaký čas. Ale keď som videl, že v jeho "závetrí" sú drevené cerkvi a že by sa to dalo spojiť s východným hrebeňom, tak som dumal nad prechodom (ne)známeho východného hrebeňa Vihorlatu. dnes Henrich Tomáš Vihorlatské vrchy
Túra Barborská cesta za štyri dni Dlho som rozmýšľal či Barborskú cestu pridať do svojej zbierky diaľkových prechodov. Nie je to úplne bežná turistická trasa, ale prechádza miestami, ktoré sú mi dosť blízke. Keď som bol v marci vo Zvolene, zbehol som si kúpiť bedeker cestovateľa a bolo rozhodnuté. V prvé pekné dni, ktoré prídu, sa na ňu vyberiem. Zrovna to vyšlo na dni počas veľkonočných sviatkov. Počasie malo byť priam ukážkové, a tak nič nebránilo tomu, aby som vyrazil na prvý diaľkový prechod v tomto roku. Trasa je vlastne okruh a oficiálne začína a končí v Banskej Bystrici. Mne však viac vyhovuje začínať a končiť vo Zvolene. 22/06/19 Pavel Forgáč Starohorské vrchy, Javorie, +

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Hundsheimská osmička 28/12/18 15:00 12 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Rakúsko: Kleinen Karpaten (Malé Karpaty) - Hainburger Berge/Hundsheim Berge – (Hainburgské vrchy/ Hundsheimské kopce)
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 480 m n. m. – Hundsheimer Berg
    • min: 230 m n. m. – Hainburg an der Donau
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 606 m
    • klesanie: 606 m
  • Vzdialenosť
    • 10 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • jar
  • Dátum túry
    • 2014
  • Štart trasy
    • šírka: 48.1412 ° SŠ
      dĺžka: 16.9468 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.1412 ° SŠ
      dĺžka: 16.9468 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • studnička pri Rotes Kreuz nad obcou Hundsheim
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Hainburg an der Donau, parkovisko pod hradom Schlosseberg
      Hundsheim, parkovisko Sportsplatz (futbalové ihrisko)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.97 (0.39)